Život Cirkvi vo svete 30 * 2013

Obsah

 

František: „Povzbudzuj ma v mojich slabostiach“

Ranné stráže pri svätyni mládeže

Svetové dni mládeže majú viac ako 600 podujatí

Päť mýtov o pápežovi Františkovi

Boff: Pápež znovu zviditeľňuje teológiu oslobodenia

Po fiasku pri príchode pápeža minister zmizol

Až 77 obetí nešťastia pri Santiagu de Compostela

Stützenhofen: Farár musel ustúpiť, homosexuál zostáva

Schüller vyvolal v USA veľký záujem médií

Zabudnuté právo: ‚Právo nevykonať potrat‘

Hovorca postihnutých varuje pred „designerbaby“

Cyril I.: U „manželstva“ homosexuálov menšina pretláča zákony

Lurdy: Uznaný 69. zázrak

Patriarcha Cyril: „Rusi zostali verní Evanjeliu“

Brazília: Najväčšia katolícka krajina je stále protestantskejšou

SDM: Pápež František prosí Benedikta XVI. o modlitbu

Pápež František: Pijem naďalej čaj mate

Najstarší kardinál sveta sa dožíva 99 rokov

Aparecida: Rozruch okolo cirkusovej vložky v mariánskej svätyni 

Brazília: Mŕtve dieťatko v nemocničnej kaplnke oživne

Naša príloha

Odstúpenie pápeža a zrada kardinála  

František: „Povzbudzuj ma v mojich slabostiach“

Zasvätenie Božej Matke z Aparecidy

Rio de Janeiro, 25.7.2013 (ZENIT) 016 163 – Ako bolo ohlásené, pápež  František na konci svätej omše v Aparecide zasvätil svoj pontifikát Božej Matke tejto pútnickej svätyne „Nossa Senhora da Conceição Aparecida“. Preberáme text zasvätenia v preklade Rádia Vatikán:

 

***

 

Najsvätejšia Mária, skrze zásluhy tvojho Syna nášho Pána Ježiša Krista skrze tvoj milovaný obraz v Aparecide udeľuješ nespočetné milosti po celej  Brazílii.

Aj keď ja sám som nehodný patriť k tvojim synom a dcéram, predsa som naplnený hlbokou túžbou mať účasť na daroch tvojej dobroty. Vystretý pred tebou zasväcujem ti svojho ducha, aby vždy myslel na lásku, ktorá ti prináleží, zasväcujem ti svoj jazyk, aby ťa vždy chválil a šíril tvoju úctu, zasväcujem ti svoje srdce, aby po Bohu teba nadovšetko milovalo.

Prijmi ma, nezrovnateľná Kráľovná, ktorú nám dal ukrižovaný Kristus za Matku, medzi svojich synov a dcéry, prijmi ma pod svoju ochranu a stoj pri mne v mojej duchovnej a časnej núdzi, predovšetkým v hodine mojej smrti.

Požehnaj ma, nebeská Spolupracovníčka a povzbudzuj ma v mojich slabostiach, aby som po svojej vernej službe vo svojom živote, mohol ťa chváliť, milovať a ďakovať ti v nebi po celú večnosť. Amen.  –zg-

 

Ranné stráže pri svätyni mládeže

 

Rio de Janeiro, 24.7.2013 (ZENIT – Páter Alfonso M. A. Bruno FI) 016 162 – Ľahký dáždik sa strácal v morskej pene na pláži Copacabana, ktorá sa pred oficiálnym otvorením SDM naplnila tisícami mladých.

V rôznych jazykoch hlasito vyjadrovaná veselosť sa miešala s náboženskými spevmi, ktoré skupiny z rôznych krajín prednášali na javisku. Na tomto javisku niekoľko metrov od mora privítali vo štvrtok aj pápeža Františka nespočetné masy mladých.

Pri príchode kríža a mariánskej ikony SDM, keď slnečné svetlo vystriedalo svetlo reflektorov rôznych farieb, stvárnila nádherná choreografia začiatok podujatia. Oslavujúcimi, tancujúcimi mladými stojacimi akoby na začiatku cesty do preďalekej krajiny sa tematizovalo tohoročné motto „stať sa učeníkmi“.

Recitovanie misijného ruženca s bolestnými tajomstvami uviedlo Eucharistiu „per Mariam ad Iesum“. Predstavitelia z 5 kontinentov – po jednom mladí z Južnej Afriky, Argentíny, Austrálie, Švajčiarska a Číny, recitovali modlitbu v rodnom jazyku. Rôzne kontinenty sa vyjadrili farbami – zelená pre Afriku, červená pre Ameriku, biela pre Európu, svetlomodrá pre Oceániu a žltá pre Áziu sa projektovali techno-svetlom na javisko. Potom sa začala svätá omša, ktorú celebroval Msgr. Orani João Tempesta, arcibiskup São Sebastião do Rio de Janeiro, ktorý na začiatku a počas aktu pokánia pripomenul mnohé mladé obete násilia predovšetkým v Brazílii, ako aj 21-ročnú ženu z Paríža, ktorá prišla o život na ceste na SDM pri tragickej nehode vo Francúzskej Guayane.

Hlboký dojem urobil veľký počet účastníkov a koncelebrantov, ktorý urobil z metropolitov kozmopolitov. …

Až do nedele sa bude Rio ukazovať svetu ako svätyňa mladých a ako sviatosť mladej Cirkvi, ktorá má vždy pripravené prekvapenia a stavia sa proti všetkým poddajným a pre dielo evanjelizácie škodlivým katastrofickým teóriám.

Arcibiskup označil mladých ako „ranné stráže“. Vyjadril želanie, aby sa mladí ľudia prebudili z noci dejín a ako dospelí mohlo prežívať naplnenie svojich snov. –zg-

 

Svetové dni mládeže majú viac ako 600 podujatí

 

Rio de Janeiro, 24.7.2013 (ZENIT.org) 016 161 – Koncerty, výstavy, tanec, divadlo, kino, výlety do prírody a exkurzie ku kostolom a pamiatkam – to sú rôzne podujatia, z ktorých sa skladá festival mládeže. Podľa oddelenia „Atos Culturais“ (Kultúrne podujatia) organizačného výboru Svetových dní mládeže Rio 2013, COLu je tam viac ako 600 bezplatných podujatí v rôznych častiach mesta.

„Podujatia majú za cieľ vzbudiť pozornosť verejnosti. Majú účastníkom SDM umožniť užiť si kultúrnu rôznorodosť a pri vysoko kvalitných a dušu oslovujúcich umeleckých výrazových formách – či už je to koncert, obraz, socha či film – nájsť cestu k Bohu,“ hovorí Gustavo Ribeiro, vedúci oddelenia pre kultúrne podujatia.

Festival mládeže je rozdelený na tieto oblasti:

Výstavy – v Riu je 45 výstav na rôznych miestach. V Múzeu krásneho umenia je napríklad výstava „Dedičstvo svätcov”, kde možno vidieť viac ako 100 diel z Vatikánskeho múzea, z talianskych múzeí, ako aj z Brazílie. „Antonio Gaudi – Dni stvorenia, „Corcovado: Vykupiteľ je modlitba, „Brazílske oratóriá — Objekty umenia a viery“, „Surf, mládež a život“ a mnohé iné výstavy bezplatne pozývajú pútnikov ako aj iných záujemcov.

Paloma Lladó, dobrovoľníčka zo Španielska, ktorá tu už mesiace pomáha, hovorí, že „výstavy sú úžasnou možnosťou hlásať Evanjelium a vyjadriť vnútro duší“.

Hudba – Počas SDM Rio2013 bude na 19 miestach hrať 158 skupín a dávať 362 koncertov. Okrem toho tri veľké festivaly, ktoré majú v Brazílii dlhú tradíciu: Aleluja, Hallel a PHN. Javiská sú aj v predmestiach Niterói, Nilópolis a São João de Mereti. Hudobníci sú z celého sveta ako z Ugandy, Arabských emirátov, z Jamaiky, Peru, Kostariky, Malawi, Argentíny, USA a Nemecka

„Hudba je nástroj s pomocou ktorého mladí prežijú radosť z Ježiša Krista a z Cirkvi,“ hovorí Gabriela Viana, brazílska dobrovoľníčka.

Náboženské podujatia – Táto oblasť má trojaké podujatia: Putovania prírodou pod vedením skautov, „Itinerarios de Fé“ (Cesty viery), na ktorých sa spoznáva 34 kostolov mesta a „Pontos Turisticos“ (Turistické pamätihodnosti) so špeciálnym programom najmä na hore Corcovado a na Homoli.

Paula Andrea Garcia Garcia, dobrovoľníčka z Kolumbie, konštatuje, že cieľom podujatí je pomôcť pútnikom, „objavovať poklady Ria, mesta, ktoré nám stále znova poukazuje na to krásne a veľké, … mesta, ktoré nás stále znova privádza k Bohu.

Tanec a divadlo – Zvolilo sa 59 skupín, ktoré prezentujú svoje umenie a sú z 15 krajín ako Brazília, Francúzsko, Taliansko, Guatemala, Venezuela a Anglicko. Francúzska dobrovoľníčka Audrey Oliverová, ktorá sa stará o túto oblasť, vysvetľuje, že toto umenie je ideálny prostriedok na vybudovanie kontaktu s mládežou: „Divadlo, tanec a hudba sú umelecké formy, ktoré publiku aj hercom sprostredkujú vieru a približujú Evanjelium fantastickým spôsobom.“

Kino – Na SDM bude 150 predstavení, tri koncerty a tri podujatia na tému „Kino a viera“, na ktorých sa zúčastnia aj režiséri David Enrie (USA), Eduardo Verásategui (Mexico) a architekt Bosco Gutiérrez (ktorý inšpiroval film „Espaço Interior“). Okrem 8 svetových produkcií to bude aj exkluzívna prezentácia filmu „Noe“ s Russelom Croweom v hlavnej úlohe.

„Ponuka je bohatá. Pútnici môžu bezplatne navštíviť filmy, koncerty, diskusie a prezentácie, ktoré majú pomôcť prijať inšpirujúce posolstvá pre našu cestu životom a posilniť nás vo viere, aby sme ako poslovia prinášali našu vieru svetu,“ hovorí Teresa Ekobo, dobrovoľníčka z Rovníkovej Guiney. –zg-

 

Päť mýtov o pápežovi Františkovi

 

Americký žurnalista William Doino vyvracia mýty o pápežovi

 

Vatikán, 24.7.2013 (kath.net/jg) 016 160 – Pápeža Františka nemožno zaradiť do bežných vnútrokatolíckych kategórií, ako napísal žurnalista William Doino Jr. v blogu „First Things“. Množstvo komentárov sa pokúšalo od počiatku jeho pontifikátu zaradiť Františka do istého smerovania, no stroskotali. Z mnohých mylných odhadov vyberá päť nasledovných:

 

  1. 1.      „František je anti-Benedikt“

Jeden je z Latinskej Ameriky, druhý z Nemecka. Jeden je extrovert, druhý  introvert. Z týchto a iných štylistických rozdielov skonštruovali komentátori protiklad medzi Benediktom a Františkom, ako píše Doino. No oni nedávali pozor. V prvom príhovore po zvolení František požiadal veriacich, aby sa modlili za jeho predchodcu. Františkove srdečné stretnutia s Benediktom XVI. v Castel Gandolfo a pri návrate emeritného pápeža do Vatikánu sú jasné znamenia veľkej úcty, ktorú chová k svojmu predchodcovi.

Encyklika „Lumen fidei“ je ďalším znamením kontinuity Františka a Benedikta. František prevzal prácu Benedikta a verejne ju ocenil. Pritom sa súčasne priznal k podstatným bodom, ktoré poznačili Benediktov pontifikát: rozum a viera, nevyhnutnosť pravdy a hermeneutiky kontinuity.

 

  1. 2.      „František nie je kultúrny bojovník“

František sa vyhýba konfrontáciám, ostrému odsudzovaniu a nechce sa zúčastniť kultúrneho boja, tak znie druhý mýtus. Už ako arcibiskup Buenos Aires František bojoval proti potratu a homosexuálnemu „manželstvu“, kontruje Doino. Už v prvých týždňoch pontifikátu ohlásil, že bude pokračovať v Benediktovom boji proti diktatúre relativizmu.

Ako pápež bránil dôstojnosť nenarodených, ako v stanovisku k „Pochodu za život“ v Ríme, alebo k čiastočnej legalizácii potratu v Írsku. Jeho pokarhanie francúzskych poslancov za legalizovanie homosexuálneho „manželstva“ máme ešte v pamäti.

 

  1. 3.      „František je pápežom sociálnej spravodlivosti

Prirodzene, že boj proti chudobe je starosťou Františka. V tom sa nelíši od svojich predchodcov. Falošný je však predpoklad, že boj proti chudobe je najdôležitejšou témou pre pápeža. On odmieta každý druh čisto sekulárneho pokrokového myslenia, ako píše Doino. Individuálne obrátenie je potrebnou podmienkou každého sociálneho pokroku. Sociálny pokrok sa nedosiahne bez pokory, ochoty k obetám a duchovnej disciplíny, tak nás učí František.

 

4. „František bude miernejší voči tým, čo sa odkláňajú od Cirkvi

Táto nádej bola vyjadrená veľmi skoro po zvolení Františka. Je však neoprávnená. František jasne zdôraznil, že katolík nemôže praktizovať nijakú od Cirkvi nezávislú voľnú spiritualitu. Aj v encyklike „Lumen fidei“ potvrdil, že katolíci musia prijať náuku Cirkvi ako celok a nevyberať si pre nich vhodné pasáže podľa vlastného uváženia.

 

5.„František miluje svet“

Podľa Doina je toto veľké nedorozumenie. František nemiluje svet per se, ale ľudí. Chce ich viesť ku Kristovi. Preto stále znova hovorí o diablovi a varuje pred svetskými pokušeniami. Miluje Božie stvorenie, no vie, aký nebezpečný je hriech a ako ľahko môže slobodná vôľa človeka zviesť. „František vie lepšie ako väčšina ľudí, že svet je hlboko zapletený do hriechu a pokúša sa ho uzdravovať tým, že ho nanovo evanjelizuje,“ napísal Doino. –zg-

 

Boff: Pápež znovu zviditeľňuje teológiu oslobodenia

 

Bonn, 24.7.2013 (KAP) 016 159 – Brazílsky teológ oslobodenia Leonardo Boff vkladá veľké nádeje do pápeža Františka. Najmä pre Latinskú Ameriku František plní „dôležitú politickú funkciu“,  ako sa vyjadril Boff v prílohe novín vychádzajúcich v cirkevnom Dome médií v Bonne „Kresťan a svet“ zo  štvrtka. „Hlava Cirkvi z Argentíny stavia požiadavky chudobných a otázky sociálnej spravodlivosti do popredia,“ povedal Boff, „čím sa znova zviditeľňuje už do zabudnutia upadnutá teológia oslobodenia. Pápež môže posilniť nové demokracie na kontinente, ktoré vznikli odporom proti vojenským diktatúram.“

„František je v Brazílii na SDM, na ktoré sa očakávajú dva milióny ľudí.  Nikomu inému sa nepodarí zmobilizovať také masy,“ povedal Boff. „Medzi politikmi niet dnes jediného, ani len Obama, ktorý by zhromaždil vyše milióna ľudí.“

Problémom pápežstva nie je úrad, ale „autoritatívny štýl vládnutia“ doterajších pápežov, ako sa vyjadril Boff. Vatikán označil tento 74-ročný teológ ako „jediný absolutistický štát sveta“. „Myslím si,“ povedal Boff s narážkou na komisiu kardinálov, ktorú pápež zriadil na reformu kúrie, „že František si je toho vedomý a usiluje o kolegiálnejší štýl vládnutia.“

 

Ako prvé by mal pápež povoliť ženatých kňazov

Na otázku, aké reformy by mal František urobiť Boff odvetil:

„Ako prvé by mal 100 000 ženatým kňazom povoliť vrátiť sa do úradu.“ Potom by mal zmeniť celibát na „dobrovoľnú voľbu“.  „Nakoniec je potrebné zreteľnejšie oceniť prácu žien v Cirkvi. Pritom ide aj o otázku vysviacky,“ zdôraznil teológ.  „Ženy vedú farnosť ženským spôsobom, nie mužským, patriarchálnym štýlom. To musí Cirkev uznať.“

Boff je jedným z najznámejších zástancov teológie oslobodenia. Vznikla v 60. a 70. rokoch v súvislosti s politickou a sociálnou situáciou v Latinskej Amerike. V jej centre je starosť o chudobných. Kongregácia pre náuku viery pod vedením J. Ratzingera v rokoch 1984 a 1986 konštatovala nezlučiteľnosť náuky Cirkvi s marxisticky chápanou teológiou oslobodenia. V r. 1985 Vatikán udelil Boffovi zákaz prejavu a učenia. O sedem rokov neskôr sa tento Brazílčan vzdal kňazstva a opustil františkánsku rehoľu.

„Teológia oslobodenia síce z vnímania verejnosti zmizla,“ ako povedal Boff pre „Christ & Welt“. To však neznamená, že neexistuje. „Je ešte tu a žije ďalej. A teraz s týmto pápežom sa znova zviditeľňuje. Predtým sa považovala za marxistickú, dnes je katolícka. To mení atmosféru v Cirkvi,“ vyhlásil Boff. –zg-

 

Po fiasku pri príchode pápeža minister zmizol

 

Brasilia, 24.7.2013 (KAP) 016 158 – Brazílske politické vedenie reagovalo veľmi rozrušene na fiasko pri príchode pápeža Františka do centra Rio de Janeira v pondelok večer. Najostrejšiu kritiku médií si vyslúžil minister spravodlivosti Eduardo Martins Cardozo, ktorému podlieha polícia – očividne úplne neschopná zvládnuť situáciu. Cardozo je zodpovedný za bezpečnosť pri pápežovej návšteve na Svetových dňoch mládeže.

Ako informovali brazílske internetové médiá v stredu, minister jednoducho zmizol. Prezidentka Dilma Rousseffová poslala generálneho sekretára prezidentskej kancelárie, Gilberta Carvalhoa, aby upokojil verejnosť.

Vedúci pápežovho konvoja od letiska ku katedrále proste stratil orientáciu. Tým sa konvoj dostal namiesto na štvorprúdovú cestu uzavretú pre pápeža, do malej uličky vedľa radu zaparkovaných autobusov, čím bol chaos dokonalý. Zakliesnené medzi autobusmi a tisícami ľudí, ktorí sa odvšadiaľ  nahrnuli,  pápežovo auto pôsobilo ako bezmocná loptička. Navyše bolo treba z ulice odtlačiť ešte aj krížom stojace policajné auto.

Vatikánsky hovorca Federico Lombardi neskôr povedal, že pápež sa tešil z veľmi srdečného prijatia. Za kulisami však bola ostrá kritika. Situácia sa mohla stať nebezpečnou nielen pre pápeža, ale aj pre mnohých ľudí. Nechýbalo veľa a boli by ranení, ba aj mŕtvi.

V utorok došlo potom k ďalším chaotickým situáciám, tento raz pre mládež na SDM. Krátko pred otvorením podujatia, bolo treba vypnúť prúd pre pretrhnutie kábla pri stanici metra Uruguaiana. To viedlo k dvojhodinovému úplnému vypadnutiu podzemnej dráhy.

Na bohoslužbách na pláži Copacabana sa podľa Vatikánu zúčastnilo viac ako pol milióna ľudí. V stredu metro opäť jazdilo podľa plánu.  –zg-

 

Až 77 obetí nešťastia pri Santiagu de Compostela

 

Madrid, 24.7.2013 (kath.net/KNA/red) 016 157 – Pri vážnom vlakovom nešťastí na severozápade Španielska pri Santiagu de Compostela prišlo o život najmenej 77 ľudí a 50 bolo zranených, ako informovala BBC vo štvrtok. V stredu večer sa vykoľajil rýchlik z Madridu krátko pred stanicou hlavného mesta regiónu Galícia. Vo vlaku bolo 240 cestujúcich. Arcibiskup pútnického miesta Santiago de Compostela, Julian Barrio, vyjadril sústrasť príbuzným obetí.

Nešťastie sa prihodilo v predvečer sviatku sv. Jakuba. Všetky slávnosti k sviatku apoštola sv. Jakuba v Santiagu de Compostela preto odriekli. Liturgická spomienka na obľúbeného patróna pútnikov je normálne príležitosťou veľkých osláv.

Záchranári a nemocnice na mieste pracujú naďalej pod veľkým tlakom, aby sa postarali o mnohých ťažkom zranených. –zg-

 

Zulehner: Cirkevný narcizmus je znak choroby“

 

Viedeň, 24.7.2013 (KAP) 016 156 – Ako príznak choroby „neurotického cirkevného narcizmu“ označil viedenský pastoračný teológ a religiózny sociológ Paul M. Zulehner „súčasné zaoberanie sa Cirkvi sebou samou“. Cirkev, ktorá je iba nástrojom na vzťah k Bohu „sa uzdraví, keď sa naučí znova odhliadať od seba samej“. Zulehner to povedal v pondelok pre nemeckú evanjelickú tlačovú službu. Doba „ľudovej Cirkvi“, u ktorej bola náboženská príslušnosť daná vyznaním zemepána, je definitívne preč. Preto už nesmieme vzhľadom na slobodu vystúpenia z Cirkvi myslieť „smerom od 100 dolu, ale od nuly nahor“.

Cirkev sa musí stať „Ježišovým hnutím“, ktoré sa nedosahuje „byrokratickými štruktúrnymi reformami“, ale víziami. „Potrebujeme najprv víno, potom mechy“, vyhlásil Zulehner, ktorý kritizoval štruktúrne zmeny ako scestný smer. Budúcnosť nemá „Cirkev odborníkov“, ale laikov. Nie farári, ale „samotní členovia Cirkvi musia hľadieť, aby sa rozmnožovali“.

 

Vízia „Ježišovho hnutia“

Vízia „Ježišovho hnutia“ – Zulehner takto nahradil pojem „Cirkev“, pretože „ten je poškodený, najmä u mladých“ – spočíva na dvoch základných pilieroch: Je to sociálny a praktický rozmer nasledovania Ježiša, takže Ježišovo hnutie sa má stať „krajinou spásy“ uprostred sveta: „Kto sa ponorí do Boha, ten sa opäť vynorí u chudobných“, charakterizoval pastoračný teológ leitmotív.

Po druhé, táto vízia spočíva na obnove Cirkvi smerom k „radikálnej dôvere v ústretové Božie milosrdenstvo“, čím sa nepripúšťa smrť, ale láska ako posledné slovo. Tam, kde má človek strach sám o seba, čo je vlastne strach zo smrti, siaha k stratégiám násilia, chamtivosti a lži“. „Kŕčovito sa pokúša sám sa presadiť, pretože už nedokáže dôverovať. Láska vždy znamená vedieť sa odovzdať. Strach je preto ten vlastný nepriateľ lásky.“

To špecificky kresťanské univerzálneho „predpokladu, stať sa milujúcim človekom“ spočíva v tom, že „kľúč v boji proti strachu zo smrti má svoju tvár – a síce Ježiša Nazaretského, ktorý prekonal smrť“. Preto kresťania smú žiť zo základnej dôvery, že sa milujúcimi nestanú sami zo seba, ale že predtým „už zažili, že sú milovaní“, vysvetlil Zulehner.

 

Prekonať jednostrannosť ekumenizmu

Navzájom sa od seba učiť v ekumenizme je vlastne vzhľadom na zrkadlovo prevrátené nedostatky katolicizmu a protestantizmu už dané. Problémom protestantizmu je chýbanie „teológie sieťového prepojenia“ a tým tendencia k individualizmu s vylúčením rozmeru spoločenstva. Katolicizmus naproti tomu myslí „často príliš kolektivisticky, príliš autoritatívne, príliš majetnícky“. Teda oba potrebujú doplňovanie. –zg-

 

Stützenhofen: Farár musel ustúpiť, homosexuál zostáva

 

St. Pölten, 25.7.2013 (KAP) 016 155 – Farár z farnosti Stützenhofen vo  Weinvierteli, Gerard Swierzek, odchádza z Viedenskej arcidiecézy do Diecézy St. Pölten. Po rozruchu minulý rok okolo zvolenia aktívneho homosexuála do farskej rady bude od 1. septembra farským moderátorom zväzu farností  Dobersberg, Kautzen a Gastern, ako aj moderátorom farského zväzu v severnej časti Waldviertelu, ako potvrdil Markus Michael Riccabona, vedúci Referátu pre komunikáciu Diecézy St. Pölten, vo štvrtok pre „Kathpress“.

Farnosť sa dostala do titulkov médií, keď vdp. Swierzek na jar 2012 nechcel prijať zvolenie 26-ročného Floriana Stangla, ktorý žije v registrovanom partnerstve, do farskej rady. Po rozhovore so Stanglom viedenský arcibiskup, kardinál Christoph Schönborn, rozhodol, že voľbu Stangla nezruší.

Kňaz Swierzek najprv nahlásil na niekoľko týždňov práceneschopnosť, než Viedenskú arcidiecézu požiadal o uvoľnenie do augusta 2013. V tom čase o. i. vypomáhal pri bohoslužbách vo farnosti Hohenberg v Mostvierteli.

Vdp. Swierzek nebol iba ako výpomocný kňaz vo farnosti Hohenberg „veľmi obľúbený“, ale aj jeho budúce pôsobisko farský zväz Dobersberg, si ho „výslovne vyžiadalo“, ako zdôraznil Riccabona. „Preto sme sa rozhodli tomuto z Poľska pochádzajúcemu duchovnému umožniť nový začiatok v Dolnom Rakúsku.“. Ako pre každého kňaza, ktorý mení diecézu, platí aj pre neho najprv ročná skúšobná doba predtým, než bude oficiálne inkardinovaný do Diecézy St. Pölten.

Farnosť Stützenhofen povedie budúce dva roky doterajší kaplán Marcin Wojciech ako farský provizor, spolu so susednými farnosťami Ottenthal a Kleinschweinbarth.

Člen farskej rady Florian Stangl, podľa správy v denníku „Standard“ zo štvrtka, naďalej spieva v kostolnom zbore a je „šťastný“ zo svojej úlohy vo farnosti. –zg-

 

Schüller vyvolal v USA veľký záujem médií

 

Washington-Wien, 24.7.2013 (KAP) 016 154 – Helmut Schüller, hovorca neslávnej rakúskej „Iniciatívy farárov“ vyvolal pri 3-týždňovom prednáškovom turné po USA veľký záujem médií. Práve pre zákazy zo strany cirkvi informovali o jeho prednáškach noviny „New York Times“, ako aj „Boston Globe“. Farár z rakúskeho Probstdorfu prednáša na témy ako celibát, nedostatok kňazov, práva žien a laikov v Cirkvi, ako aj postoj Cirkvi voči homosexuálom.

Doterajšie vystúpenia bývalého prezidenta charity a viedenského generálneho vikára boli v mestách New York, Boston, Philadelphia, Baltimore a Washington. Podľa washingtonskej katolíckej spravodajskej agentúry „Catholic News Service“(CNS) majú podujatia dobrú návštevnosť – asi od 320 do 650 poslucháčov. Podľa sponzorov cesty Schüller sa pred každou prednáškou stretol s malými skupinami 5-20 kňazov.

K obsahu prednášok sa Schüller pre ORF vyjadril, že treba pokročiť smerom k schváleniu homosexuálneho „manželstva“ v prípade „skutočne seriózne mysleného partnerstva“. „Musíme sa naučiť inak to hodnotiť. Musíme hľadieť na serióznosť ľudí – aj sexuálne orientovaných na rovnaké pohlavie – v ich živote vo vzťahoch.”

Arcibiskupi Bostonu a Philadelphie, Sean O’Malley a Charles Chaput,  Schüllerove vystúpenia vo svojich diecézach zakázali s odôvodnením, že táto iniciatíva a jej „Výzva k neposlušnosti“ odporujú kresťanskej náuke.

Schüller zákaz interpretoval ako „staromódne reflexy prestarnutého systému“. Podľa neho vlastne nejde o zákaz prejavu pre neho, ale o zákaz počúvania pre tamojších ľudí“.

 

Paralely k reformám v USA

V New Yorku označil organizátor Schüllerovho vystúpenia, Francis Piderit, pre ORF rakúsku „Iniciatívu farárov“ ako „model pre kňazov v USA“. Schüller vidí mnohé spoločné rysy s katolíckymi reformnými organizáciami v USA takmer „u všetkých tém“, predovšetkým u tém ako ženy a laici v Cirkvi, ako aj celibát. „80 percent práce v cirkvi USA zvládajú laici a z toho je zasa 80 percent žien. To znamená, že v skutočnosti ženy dávno manažujú Cirkev,“  vyhlásil Schüller.

Vo Washingtone Schüller v pondelok zdôraznil o. i. požiadavku nových cirkevných štruktúr, ktoré ľuďom majú otvoriť viac možností účastníctva na Cirkvi. „Myslíme si, že to je otázka rešpektu voči dôstojnosti pokrstených členov Cirkvi,“ povedal pre CNS. Zodpovednosť jediného kňaza pre 20 dedín bez možností pravých kontaktov s farnosťami nazval „škandálom“.

Podľa výpovedí Schüllera pre CNS viedenský arcibiskup Christoph Schönborn „nie je konaním iniciatívy nadšený“, ale napriek tomu má záujem o ďalší dialóg: „Myslím si, že hľadá strednú cestu, pretože vidí, že naše požiadavky majú širokú podporu základne cirkvi a v spoločnosti.“ –zg-

 

Zabudnuté právo: ‚Právo nevykonať potrat‘

 

Štúdia o potrate a Európska konvencia ľudských práv

 

Brusel, 23.7.2013 (Zenit) 016 153 – Írsky právnický žurnál uverejnil obsiahlu štúdiu Potrat a európska konvencia ľudských práv“. Autorom je Grégor Puppinck, PhD, riaditeľ Európskeho centra pre právo a spravodlivosť v Štrasburgu. Účelom štúdie je prezentovať objektívne, úplne a zrozumiteľne štatus potratu v Európskej konvencii ľudských práv.

Táto štúdia demonštruje, že Európska konvencia ľudských práv nevylučuje prenatálny život z oblasti svojej ochrany a že súd nikdy nevylúčil prenatálny život zo sféry svojho pôsobenia. Konvencia ani neobsahuje ani nezaručuje právo na potrat. Vo väčšine európskych legislatív je potrat uvoľnením principiálne zaručenej ochrany života nenarodeného dieťaťa. Ak štát povoľuje potrat v národnej legislatíve, aj tak zostáva predmetom zaručeným konvenciou, ktorá požaduje povinnosť chrániť a rešpektovať navzájom protichodné práva a záujmy. Tie práva a záujmy zavážia na oboch stranách a je potrebné obmedziť rozsah poškodenia ale aj podporu oboch strán. Štúdia uvádza, že potrat na požiadanie je „medzerou“  v zákone a na súde a konštatuje, že táto prax násilne porušuje konvenciu, pretože poškodzuje a ruší záujmy a práva ňou zaručené bez primeraného oprávnenia. Štúdia sa končí výzvou, aby sme dodržiavali základné právo „nevykonať potrat“.

 

Syntéza štúdie

Diskusia o potrate je stále veľmi intenzívna. Krajiny, ktoré si zachovali reštrikcie potratu sa dostali pod silný politický tlak nielen interne, ale aj od mnohých medzinárodných organizácií, vrátane rady Európy.

 

V Európe končí potratom 30% tehotenstiev

[1] Prípady predložené súdu stále viac odrážajú zložitosť situácie týkajúcej sa potratu. Nie sú obmedzené na abstraktnú žalobu o „právo na prístup k potratu“, ale týkajú sa rôznych otázok ako potratu maloletých, eugenického potratu, súhlasu a informovania rôznych ľudí do neho zapojených. Niektoré ženy napríklad žalujú, že nesmú ísť na potrat s postihnutým plodom, iné žalujú, že podstúpili potrat bez toho, že by boli dokonale informované. A „potenciálny otec“ zažaloval, že partnerka išla na potrat, potenciálna stará mama zasa na súde podala žalobu, že jej dcéra nemala prístup k potratu za vhodných podmienok.

Keď konvenciu navrhovali, potrat bol kriminálnym činom, pretože sa považoval za priame porušenie práva na život nenarodeného dieťaťa. Bol možný iba potrat na záchranu života matky. Hlavnou otázkou bolo a doteraz je, či nenarodené dieťa je ľudskou osobou, alebo nie v zmysle čl. 2. Súd necháva túto otázku otvorenú, aby umožnil štátom určiť, kedy sa začína život a tak aj kedy sa začína jeho ochrana zákonom.

Tí, čo bránia právo na potrat hája ideu, že v rámci systému konvencie „členské štáty sú slobodné určiť prístupnosť a zákonný štatus potratu“.

[2] Je pravdou, že štáty sú slobodné neuzákoniť potrat, konvencia hovorí o práve na život nenarodeného dieťaťa a jeho matky. Malo by sa všade prijať, že členské štáty majú z konvencie povinnosť zakázať bolestivé, neskoré alebo vynútené potraty. Preto nie sú úplne slobodné v určovaní prístupnosti a zákonného štatusu potratu, ale musia brať do úvahy rôzne legitímne záujmy a práva. V prípadoch, keď je potrat legálny, súd stanovil, že jeho právny rámec má brať do úvahy rôzne legitímne záujmy. Súd viackrát pripomenul, že ak „raz štát prijme úpravy povoľujúce potrat v niektorých situáciách“ [3], „právny rámec by sa mal vytvoriť vhodným spôsobom dovoľujúcim brať do úvahy rôzne legitímne záujmy a v súlade s tým záväzky vyplývajúce z konvencie“.[4]  …

Súd určil brať do úvahy okolnosti štatusu potratu ako záujmy a práva matky, nenarodeného dieťaťa, otca, lekárov, spoločnosti atď. Tento prístup zosúladenia práv a záujmov znamená aj to, že práva a záujmy tehotnej ženy nemusia vždy prevážiť. …

Ak štát uzná nenarodené dieťa ako ľudskú osobu, jeho život sa už môže iba zladiť so životom inej osoby, a to matky. Nie je možné brať do úvahy aj hodnotu vôle matky aj života nenarodeného dieťaťa. Ani hodnotu vôle ani ľudského života nie je možné odhadnúť a už vôbec nie porovnávať. Preto je dôležité pochopiť, že otázka štatusu nenarodeného dieťaťa v národnej legislatíve má prednosť pred „právom ženy“ nad životom jej nenarodeného dieťaťa. Ak staviame vôľu matky proti životu nenarodeného vyústi to do hodnotenia moci ženy nad životom jej dieťaťa. To vysvetľuje, prečo takmer všetky súdy o potrate sa týkajú extrémnych prípadov, prípadov potratu v kontexte medicínskych indikácií, keď bol skôr ohrozený život či zdravie matky než čisto jej vôľa.

V prípade potratu na požiadanie, (potrat bez pádneho dôvodu a iba z vôle matky) súd nikdy nepripustil, aby sloboda ženy per se, vystačila na oprávnenie potratu za požiadaviek stanovených konvenciou. Navyše súd explicitne vylúčil tento dôvod, keď deklaroval, že čl. 8, ktorý chráni osobnú slobodu jednotlivca, neobsahuje nijaké právo na potrat. Potrat na požiadanie poškodzuje nenarodené dieťa bez odôvodneného motívu. Na záver štúdia uvádza, že právne argumenty podporujúce právo na potrat na požiadanie sú slabé či dokonca ani neexistujú.

Štúdia hovorí o masívnej praxi potratov na požiadanie ako výsledku systematického zlyhania štátov v plnení ich záväzkov vzhľadom na sociálno- ekonomické práva. Mnohé potraty sa požadujú pre sociálno-ekonomické problémy matky a rodiny. Toto obmedzenie a veľký počet potratov by sa mohli znížiť, keby štáty usilovali o plnenie svojich sociálno-ekonomických záväzkov, čo by znamenalo „zvláštnu ochranu venovanú matkám v rozumne určenom období pred a po narodení dieťaťa“ a „čo najširšiu možnú ochranu a podporu rodine, ktorá je prirodzenou a základnou skupinovou jednotkou spoločnosti“ .[5]  Ak by štáty plnili svoje sociálno-ekonomické záväzky pomohlo by to ženám v krízach tehotenstva ako aj zavedeniu zabudnutého práva: „práva nevykonať potrat“. –zg-

 

Európske centrum pre právo a spravodlivosť (ECLJ) je medzinárodná mimovládna organizácia, ktorá sa venuje podpore a ochrane ľudských práv v Európe a vo svete. Má konzultačný štatus na OSN/ECOSOC od r. 2007.  Zaoberá sa právnymi, legislatívnymi a kultúrnymi otázkami implementovaním efektívnej stratégie, vzdelávania a vedením súdnych procesov. ECLJ háji najmä náboženskú slobodu a dôstojnosť človeka pri Európskom súdnom dvore pre ľudské práva a inými mechanizmami, ktoré poskytujú OSN, Rada Európy, Európsky parlament, OBSE a iné.

 

Hovorca postihnutých varuje pred „designerbaby“

 

„Už teraz lekári uvádzajú, že sú dokonalejší, účinnejší, bezpečnejší a spoľahlivejší ako príroda!“

 

Viedeň, 23.7.2013 (KAP) 016 152 – Všeobecným povolením predimplantačnej diagnostiky (PID) na optimalizáciu umelého oplodnenia (IVF) sa otvára „cesta k naprojektovanému dieťaťu“. Pred tým varoval hovorca Zväzu postihnutých rakúskej Ľudovej strany ÖVP a poslanec Národnej rady Franz-Joseph Huainigg v utorok v rakúskom denníku „Der Standard“.

Keď sa na jeseň bude novozvolený rakúsky parlament zaoberať otázkami PID, pôjde o „zásadné spoločensko-politické rozhodnutie o ďalšom smerovaní“ – teda či urobíme zo života disponibilný nástroj perfekcionizmu, alebo či budeme brať dôstojnosť človeka vážne. Huainigg: „Nie všetko, čo je technicky realizovateľné, by sa aj realizovať malo.“

Tendencia, podľa ktorej „reprodukčná medicína prevzala vládu nad povahou ľudskej bytosti“, je už teraz viditeľná. Úsilie výskumu o perfektnú PID  smeruje k tomu, že bude možnosť ponúknuť rodičom dieťa ako „kontrolovaný kvalitný produkt“, povedal Huainigg.

 

„Social Freezing“

Zbúranie biologických hraníc a premenu túžby po dieťati na vec prístupnú v každom momente potreby sa dosiahlo už teraz zmrazovaním vajíčkových buniek v jednej mníchovskej klinike. Pri tomto „social freezing“ (spoločenskom zmrazovaní) – a v každom momente možnom rozpustení a oplodnení vajíčok “ sa z „masovej predimplantačnej diagnostiky“ stáva nový „mainstream“ – hlavný prúd vývoja v spoločnosti. Taká ponuka je už z dôvodov diskriminácie pohlavia povážlivá, pretože sa vychádza iba zo ženskej sterilizácie a zmrazovania vajíčok, nie však spermií.

Druhým príkladom zoptimalizovaného disponovania ľudským plodením je v americkej medicíne ako „prelom“ oslavovaný prípad dieťaťa Connora Levyho: Jeho dedičné znaky dokázali vedci nedávno v laboratóriu dokonale dešifrovať.

„Už teraz lekári uvádzajú, že sú dokonalejší, účinnejší, bezpečnejší a spoľahlivejší ako príroda!“

Povedal to hovorca postihnutých v ÖVP. Pritom možnosti medicíny v oblasti umelej produkcie človeka a plnenia želania mať dokonalé dieťa sú otvorené iba bohatým ľuďom.

 

Prirodzené plodenie detí čoskoro možno „nezodpovedné“

No technická realizovateľnosť z nikoho nesníma zodpovednosť za etickú prípustnosť a za praktický život človeka:

„Ako žijú ľudia, na ktorých spočíva bremeno tlaku nároku na perfekcionizmus? Ako sa má 3-ročné dieťa s 80-ročnou matkou? Bude sa prirodzené plodenie detí čoskoro považovať za nezodpovedné riziko?“, tak znejú kritické otázky Huainigga. Z jeho hľadiska nemôže byť eugenická indikácia „nijakým ospravedlnením zavedenia PID, ale musí sa zákonom zmeniť na výnimku v zákone o lehote potratu.“ –zg-

 

Cyril I.: U „manželstva“ homosexuálov menšina pretláča zákony
Moskva, 22.7.2013 (kath.net) 016 151 – Ruský pravoslávny patriarcha Cyril I. (foto) označil homosexuálne „manželstvá“ ako cestu sebazničenia národa. Hlava Ruskej pravoslávnej cirkvi to povedala v nedeľnej kázni v kazanskej katedrále v Moskve. Informoval o spravodajský magazín „Focus“. Medzitým sa mnohé štáty rozhodli, že menšina pretláča zákony. Cyril I. sa doslova o tomto zväzku vyjadril:

„Je to veľmi nebezpečný apokalyptický syndróm. (…) Pretože to znamená, že národ nastupuje na cestu sebazničenia.“ –zg-

 

Lurdy: Uznaný 69. zázrak

 

Biskup z Pavie podpísal dekrét zázračného uzdravenia Talianky

 

Rím, 22.7.2013 (ZENIT) 016 150 – Prezident „Bureau Médical“ v Lurdoch, Dr. Alessandro De Franciscis, oznámil, že taliansky biskup z Pavie, Msgr Giovanni Giudici, uznal ako „zázračné“ uzdravenie pani Danily Castelliovej z Bereguarda. Ide už o 69. uzdravenie v Lurdoch vyhlásené katolíckym biskupom za zázrak a za „vedecky neodôvodniteľné“.

Danila Castelliová (*1946) trpela od 34. roku života masívnym vysokým tlakom a lekári nedokázali nájsť jeho príčinu. V roku 1982 röntgenové a ultrazvukové vyšetrenia ukázali prítomnosť fibrómov v maternici na čo jej na radu manžela, lekára iránskeho pôvodu, odstránili maternicu aj vaječníky. V novembri toho istého roku žene čiastočne odobrali podžalúdkovú žľazu. Jej utrpenie nebralo konca. V novembri jej diagnostikovali tumor v bruchu  (v oblasti rektumu, mechúru a vagíny). Nasledovali ďalšie chirurgické zásahy, ktoré však nepriniesli vytúžené uzdravenie.

S presvedčením, že to bude jej posledná cesta, podnikla na smrteľne chorá, zúfalá žena v máji 1989, sprevádzaná svojím mužom, púť do Lúrd.

Keď tam vystúpila z prameňa svätyne, rozlial sa v nej „mimoriadny blahodarný pocit“. Jej muž, ktorý túto scénu na brehu pozoroval, ihneď pochopil, že sa v tom okamihu cítila lepšie. A skutočne, prudké krízy vysokého tlaku u nej prestali a úplne sa zotavila.

Táto žena zo severného Talianska predniesla svoj prípad na Úrade pre lekárske pozorovania v Lurdoch. Po dôkladnom preskúmaní úrad v septembri 2010 definitívne potvrdil jej uzdravenie (pri hlasovaní sa zdržal iba jeden člen komisie).

„Pani Castelliová je od svojej púte v Lurdoch v roku 1989, teda už 21 rokov, úplne a natrvalo uzdravená zo syndrómov, ktorými trpela. Uzdravenie sa neudialo v súvislosti s lekárskym ošetrovaním. Žena vedie odvtedy úplne normálny život,“ vyhlásil Dr. De Franciscis.

Medzinárodná lekárska komisia v Lurdoch, ktorá sa skladá z 20 lekárov, na zasadnutí 19. novembra 2011 v Paríži potvrdila, že „spôsob uzdravenia za súčasného stavu vedeckého poznania nemožno vysvetliť“.

Vo februári 2012 vtedajší biskup Diecézy Tarbes-Lourdes, Msgr Jacques Perrier, odovzdal správu príslušnému biskupovi v talianskej Pavii, kde Danila Castelliová žije. Nedávno podpísaný dekrét teda potvrdzuje „zázračný“ charakter uzdravenia a považuje sa za viditeľné „znamenie“ uzdravenia, porovnateľné so znameniami Ježiša Krista v Evanjeliu, ktorými konal zázraky.

„Tento dekrét poskytuje veľkolepú príležitosť znovu objavovať radosť života spoločne s Pánom. Nanovo rysuje známu cestu a – ako vždy – prichádza v pravom okamihu, pretože Božie ‘načasovanie‘ je vždy dokonalé,“ hovorí Danila Castelliová s presvedčením v interview pre týždenník biskupstva „Il Ticino“. –zg-

 

Patriarcha Cyril: „Rusi zostali verní Evanjeliu“

 

Posolstvo patriarchu Cyrila I. a Svätej synody Ruskej pravoslávnej cirkvi

k 1025. výročiu „Pokrstenia Rusi“. „Veľkolepý a rýchly nový zrod cirkvi“ za 25 rokov

 

Moskva – Viedeň, 22.7.2013 (KAP) 016 149 – Moskovský patriarcha Cyril I. spolu so Svätou synodou Ruskej pravoslávnej cirkvi v spoločnom vyhlásení k 1025. výročiu „Pokrstenia Rusi“ zdôraznili vernosť mučeníkov 20. storočia Ježišovi Kristovi. Informovala o tom v nedeľu nadácia Pro Oriente so sídlom vo  Viedni. V posolstve sa uvádza:

„Mnohí mocnári v priebehu histórie sa pokúšali vzdialiť ľud Ruska od pravoslávnej viery. Ale kresťania stále znova dokazovali svoju vernosť svojmu Vykupiteľovi.“ V období „brutálneho prenasledovania“ boli duše mnohých Rusov posvätené „Kristovou pravdou“. Preto je povinnosťou a „duchovnou potrebou“ aj dnes vybudovať osobný a spoločenský život na tejto pravde.

„Musíme sa poučiť z minulosti. A prvou z týchto lekcií je, že budova našej kultúry bez základu Evanjelia, na ktorom bola vystavaná, nemôže vydržať.“

V posolstve sa „pokorne“ poukazuje na to, že v histórii bol sotva niekedy „taký veľkolepý a rýchly nový zrod cirkvi, ako sa to udialo v „historických hraniciach Ruska“ v ostatných 25 rokoch. Napriek tomu zostáva ešte veľa čo robiť. Predovšetkým tu ide o zosúladenie viery a života a o svedectvo o pravde Evanjelia slovom a skutkom voči neveriacim spoluobčanom.

 

Na oslavy prichádza aj gruzínsky katolikos

Gruzínsky pravoslávny katolikos – patriarcha Ilja II. navštívi pri príležitosti osláv spomienky na 1025. výročie „Pokrstenia Rusi“ v dňoch 23. až 30. júla Moskvu, Kyjev a Minsk.

Ako vyhlásil vedúci Úradu pre zahraničie Gruzínskej pravoslávnej cirkvi metropolita Gerazim Zarazenidze z Zugdidi žurnalistom v Tiflise, katolikos – patriarcha Gerazim bude s Cyrilom  I. hovoriť o „otvorených otázkach“ medzi oboma cirkvami, o. i. aj o probléme Abcházska a navrátení telesných pozostatkov gruzínskych kráľov do vlasti. –zg-

 

Brazília: Najväčšia katolícka krajina je stále protestantskejšou

 

Rio de Janeiro, 21.7.2013 (kath.net/idea) 016 148 – V Brazílii, kde sa 23.-28. júla konajú Svetové dni mládeže, sa religiozita v minulých 40 rokoch silne  zmenila. Je to síce ešte stále krajina s väčšinou katolíkov, no ich počet neustále klesá. Súčasne získavajú stále viac prívržencov protestanti, ľudia bez vyznania a iné náboženstvá. Vyplýva to z dlhodobej štúdie, ktorú uverejnil americký výskumný ústav Pew Forum vo Washingtone.

Z viac ako 192 miliónov Brazílčanov je ešte stále 123 miliónov katolíkov, no ich podiel poklesol od roku 1970 z 92 percent na 65 percent. V rovnakom období vzrástol počet protestantov z 5 na 22 percent, ľudí bez viery z 1 na 8 percent a vyznávačov iných náboženstiev z 2 na 5 percent. Podľa sčítania ľudu z r. 2010 žije v Brazílii asi 42 miliónov protestantov, 12 miliónov nevercov a 10 miliónov prívržencov iných náboženstiev – ako špiritistických a afro-brazílskych hnutí.

 

Rozmach protestantov konverziou

Rast počtu protestantov nemožno vysvetľovať iba vyššou pôrodnosťou či prisťahovalectvom. Príčinou je skôr zmena náboženstva. Zvlášť silné sú turíčne cirkvi a neo-turíčne hnutia. Tie kladú veľký dôraz na zázračné uzdravenia či proroctvá, ktoré sa považujú za pôsobenie Ducha Svätého. V r. 2006 štúdia ústavu Pew Forum ukázala, že asi 45 percent brazílskych turíčnikov našlo svoj duchovný domov konverziou.

 

Tradičné evanjelické cirkvi zostávajú stabilné

Pri sčítaní ľudu v r. 1991 bolo 6 percent obyvateľstva členmi turíčnych cirkví. Do r. 2010 vzrástol ich podiel na 13 percent. Oproti tomu podiel obyvateľstva v tradičných evanjelických cirkvách ako luteráni, baptisti či reformovaní zostáva relatívne stabilný – 3 a 4 percentá. Do nezávislých cirkví patrí 5 percent obyvateľstva.

Katolícka cirkev podľa štúdie stráca nadpriemerne veľa členov najmä v mladej generácii vo veľkomestách.

 

Katolíci kritizujú „mafiózne náboženské podniky“

Na Svetové dni mládeže s pápežom Františkom sa očakávajú 2 milióny mladých z celého sveta. Katolícka cirkev s veľkými obavami sleduje najmä rast neo-turíčnych skupín. Niektoré sú sekty pracujú s nečistými metódami, alebo sú to „mafiózne náboženské podniky“, ako informuje nadácia „Kirche in Not“ (Mníchov). …

 

Evangelikáli kritizujú „Evanjelium blahobytu“

Sú však mnohé slobodné cirkvi, u ktorých je viera stredobodom. Spoznáme ich podľa toho, že transparentne spravujú peniaze a investujú ich do vzdelania a sociálnych projektov. Aj medzinárodné evangelikálne grémiá ako Celosvetová evanjelická aliancia a Lausanské hnutie za evanjelizáciu sveta ostro kritizujú hlásanie „Evanjelia zdravia a blahobytu“. Zdôrazňujú, že to nemožno zlúčiť s posolstvom Ježiša Krista. –zg-

 

SDM: Pápež František prosí Benedikta XVI. o modlitbu
Vatikán, 20.7.2013 (kath.net/KNA) 016 147 – Tri dni pred odletom na Svetové dni mládeže pápež František navštívil svojho predchodcu Benedikta XVI. Pri polhodinovej návšteve v jeho bydlisku – v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikáne (foto) – František poprosil emeritného pápeža o sprevádzanie modlitbou po celý týždeň v Rio de Janeire a o jeho «duchovnú blízkosť», ako oznámil Vatikán v piatok.

František pritom odovzdal 86-ročnému emeritnému pápežovi aj program tohto veľkého podujatia v Brazílii, ako aj pamätnú medailu.

Benedikt XVI. ho ubezpečil o svojich modlitbách za účastníkov SDM a pripomenul «intenzívne a nádherné skúsenosti», ktoré nahromadil počas svojho pontifikátu na Svetových dňoch mládeže v Kolíne, Sydney a Madride. Stretnutie mladých v Riu vyhlásil Benedikt XVI. Ešte ako pápež.

Pápež František príde do Rio de Janeira v pondelok, 22. júla. –zg-

 

Pápež František: Pijem naďalej čaj mate

 

Svätý Otec odpovedal na list argentínskej prezidentky

 

Vatikán, 19. 7.2013 (ZENIT) 016 146 – Pápež František napísal argentínskej prezidentke Cristine Fernández de Kirchner odpoveď na list z 15. júna, ktorý mu poslala pri príležitosti sviatku patrónov Ríma, sv. Petra a sv. Pavla.

Na odporúčanie prezidentky, aby pil čaj mate – v Argentíne mimoriadne obľúbený nápoj s listami kríka mate alebo „yerba mate“ – Svätý Otec odpovedal nasledovne: „Pijem ešte stále čaj mate, lepšie podporuje trávenie ako čaj či káva.“

Prezidentka Fernández de Kirchner sama uverejnila tento list na svojom účte na twitteri: „Dostala som list z Ríma, aby som bola presnejšia – z Vatikánu. Nuž a od koho je? Od pápeža.“

Pápež v odpovedi Cristine Fernández uviedol:

„Dúfam, že Pán vám oplatí jemnocit, že ste mi osobne napísali. Prirodzene, že som napätý spoznať zjavne z 13. storočia pochádzajúcu

predlohu listu, aby sa jednoducho podnietil ‚zmysel pre humor‘.“

Argentínska prezidentka totiž v liste pápežovi oznámila, že sa rozhodla nepoužiť predlohu, ktorú dostala k dispozícii, pretože „pôsobila ako orientovaná podľa predlohy protokolu z 13. storočia.“

Svätý Otec v odpovedi prezidentku tiež poprosil o modlitby za neho, pretože nemá plniť „v nijakom prípade ľahkú prácu“. Ubezpečil ju o svojej náklonnosti a blízkosti všetkým Argentínčanom, za ktorých sa každý deň modlí, aby spojení a v zhode usilovali o všeobecné dobro. –zg-

 

Najstarší kardinál sveta sa dožíva 99 rokov

 

Rím, 20.7.2013 (kath.net/KNA) 016 145 – Ersilio Tonini, najstarší kardinál Katolíckej cirkvi a do svojho penzionovania v r. 1990 arcibiskup talianskej Ravenny, sa v sobotu dožil veku 99 rokov. Zo súčasných 204 členov kolégia kardinálov 92 je vo veku nad 80 rokov a už nemajú právo voliť pápeža.

Kardinál sa narodil 20. júla 1914 ako tretie z piatich detí nájomného sedliaka v San Giorgio Piacentino v regióne Emilia-Romagna v Taliansku. Kňazskú vysviacku prijal v r. 1937. Ako farár strávil podľa vlastných slov denne 3-4 hodiny spovedaním.

V r. 1969 ho pápež Pavol VI. menoval za biskupa Maceraty a Tolentina. Od r. 1975 do odstúpenia z dôvodu veku v r. 1990 bol hlavou Arcibiskupstva Ravenna. Ján Pavol II. menoval arcibiskupa, vtedy už v pokročilom veku, za člena kolégia kardinálov v roku 1994.

Ešte na svoje 95. narodeniny kardinál Tonini vyhlásil, že každé ráno číta noviny – «talianske, nemecké Bild-Zeitung a francúzske Le Monde». Svoj stav mysle vtedy šľachovitý senior opísal slovami, že cíti vďačnosť a vyrovnanosť.  Starnutie pre neho znamená podľa slov starých Grékov «stávať sa tým, čím sme», ako sa kardinál vyjadril. «Človek nemusí mať nijaký strach.» -zg-

 

Aparecida: Rozruch okolo cirkusovej vložky v mariánskej svätyni 


Aparecida je najväčšie pútnické miesto Brazílie. Podujatie z jesene 2012 spôsobuje rozruch niekoľko dní pred pápežovou návštevou

 

Aparecida, 19.7.2013 (kath.net/jg) 016 144 – Pápež František navštívi na budúci týždeň v rámci cesty do Brazílie aj najväčšiu mariánsku svätyňu Aparecida. Americký kňaz John Zuhlsdorf v blogu prezentoval krátke video natočené pri podujatí v Aparecide.

Ide o slávenie z jesene 2012 a očividne nejde o svätú omšu. Video ukazuje „Vstup Biblie“ na tretí deň novény k sviatku „Panny Márie z  Aparecidy“. To, čo tu vidíme, pripomína cirkusové predstavenie: anjeli na kolieskových korčuliach, kolotoč na kolesách, na ktorom mladá žena drží Bibliu. K tomu zaznieva pochod „Thunder and Blazes“, ktorý možno často počuť na cirkusových predstaveniach. Tento sprievod „slávnostne“ vstupuje so katedrály v Aparecide. V strede chrámu Bibliu odovzdajú duchovnému v omšovom rúchu. Sláveniu predsedal vysoký katolícky hodnostár Msgr. Edson Taschetta Damian, biskup diecézy Sao Gabriel da Cachoeira.

Na Youtube vyvolalo video početné predovšetkým negatívne reakcie:

„Teraz chápem, prečo majú protestanti v Brazílii toľkých konvertitov,“ píše jeden komentátor. Podobné videá si možno pozrieť aj z predošlých rokov. V roku 2010 Bibliu prikotúľali do katedrály na „tanieri“ satelitu.

Aparecida s ročne takmer 8 miliónmi pútnikov je najväčším pútnickým miestom Brazílie. V r. 1929 vyhlásil pápež Pius XI. Pannu Márie z Aparecidy za patrónku Brazílie.

Video zo vstupu Biblie do katedrály v Aparecide:

 

Brazília: Mŕtve dieťatko v nemocničnej kaplnke oživne

 

Londrina, 19.7.2013 (kath.net/LSN/jg) 016 143 – V Brazílii vyhlásili lekári isté dieťatko za mŕtve, no po niekoľkých hodinách znova oživlo. Yasmin Gomesová sa narodila počiatkom júla. Prišla na svet predčasne s hmotnosťou asi 2,6 kilogramov. Krátko na to, ako prišla na svet, prestala dýchať. Lekári sa takmer hodinu usilovali malé dievčatko opäť oživiť. Nakoniec ho vyhlásili za mŕtve.

Istá sestrička navrhla, aby dieťatko odniesli do nemocničnej kaplnky a položili na oltár. Aj ona neskôr potvrdila, že všetky príznaky ukazovali na smrť dieťaťa. O tri hodiny neskôr chcela jeho stará mama s pracovníčkou pohrebného ústavu dieťa z kaplnky odniesť. Keď ho zdvihli, všimli si, že sa hýbe a potom konštatovali, že dýcha.

„Za 20 rokov mojej lekárskej praxe som také niečo ešte nikdy nezažil,“ povedal jeden z lekárov, ktorí sa predtým pokúšali Yasmin znovu oživiť. Nechcel sa však bližšie vyjadriť k tomu, či by tu mohlo ísť o zázrak.

Yasminina matka je menej zdržanlivá:

„Zázraky nemajú nijaké vysvetlenie. Všetko sa deje tak, ako Boh chce. Ak je to Božia vôľa, že nás naša dcérka opustí, prijali by sme to. Ale on ju privolal naspäť do života, takže to všetko musí slúžiť vyššiemu cieľu.“

Podľa médií je Yasmina stále ešte v nemocnici, Jej stav je vážny a rodina prosí naďalej o modlitby za dieťatko, ako píše internetová stránka „tanosite“. –zg-

 

 

 

Naša príloha

Odstúpenie pápeža a zrada kardinála 

 

Morálny obraz katolíckej cirkvi v Rakúsku

 

 

 

 

Linec-Viedeň, 19.7.2013 (wsch) 016 142 – Uvádzame komentár Wolframa Schremsa*, ktorý nám autor poslal osobne:

 

Niektoré udalosti v miestnej cirkvi ostatnej doby

S mnohým úsilím renovovaný farský kostol v Neulerchenfelde sa má bez naliehavého dôvodu darovať srbskej pravoslávnej cirkvi a farnosť sa má zrušiť. Petície veriacich kardinál Schönborn neprijal.

Katolíckeho prednášateľa na nátlak moslimov vylúčili 24.5.13 z diskusného večera „Lange Nacht der Kirchen“ (Dlhá noc cirkví). „Dlhá noc cirkví – aké priliehavé.

Niekoľko dní predtým kardinál Schönborn na dosť podivnom podujatí predstaviteľom medzinárodného veľkokapitálu a medzinárodného „zeleného marxizmu“ vyhlásil, že „dedičný hriech Európy“ spočíva v nacionalizme. Teda nie odpad od Boha je „dedičným hriechom“, ani legálne masové vraždenie nenarodených či systematické útoky na manželstvo a rodinu, ale „nacionalizmus“. Akurát ten.

Pri rozhovore so žurnalistami kardinál Schönborn vyhlasuje, že štát musí  chrániť homosexuálne partnerstvá. Čo u katolíkov v Anglicku vyvoláva veľké zarazenie.

V Chráme sv. Štefana – takisto pred očami kardinála – sa koná výstava o významných ženách, medzi ktoré hlavní organizátori počítajú aj aj Rózu Luxemburgovú a Elfriede Jelinekovú.

Takýchto frašiek a nezrovnalostí je u nás ešte mnoho. Môžu nám slúžiť ako východisko pre vysvetlenie niektorých aktuálnych aj starších udalostí.

Špekulovalo sa o odstúpení pápeža Benedikta XVI. Vzhľadom na spomenuté udalosti hodno preskúmať jeden aspekt – a síce lojalitu biskupov a biskupských konferencií nemeckej oblasti. Bez okolkov možno povedať, že biskupské konferencie Rakúska, Nemecka a Švajčiarska sa nachádzajú v oficiálne nedeklarovanom, ale fakticky schizmatickom stave. Súčasne sa vyparujú posledné zvyšky kresťanského charakteru spoločnosti a miestna cirkevná hierarchia sa bezpodmienečne podriaďuje svetskej moci. Presne tento vývoj kritizoval pápež Benedikt a pokúšal sa ho zastaviť. Miestna hierarchia mu však vpadla do chrbta.

 

Niektoré pozorovania:

 

Odlúčenie sa miestnych cirkví od všeobecnej Cirkvi

Kardinál Schönborn a Rakúska biskupská konferencia sú pôvodcami viacerých krokov, ktoré môžeme kvalifikovať ako nelojálne, ktorými pápežovi Benediktovi (a mnohým veriacim) sťažovali život. Ide napríklad o nasledovné:

– Rakúski (tak ako všetci nemecky hovoriaci) biskupi odmietajú prikázanú korektúru sfalšovaných slov premenenia vo svätej omši. „Pro multis“ predsa znamená „za mnohých“ a nie „za všetkých“. Už v r. 2006 (!) prišlo príslušné nariadenie Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí pod vedením kardinála Arinzeho. V r. 2012 sa pápež obrátil listom na nemeckých biskupov. Zatiaľ čo iné biskupské konferencie túto dávno potrebnú korektúru vykonali, rakúska „muruje“ naďalej a stojí pevne pri starom. Nedávno dokonca výslovne vydala dekrét, že kňazi majú používať „za všetkých“. Ako oficiálny dôvod uvádza, že nová úprava sa vzťahuje na nový misál, ktorý ešte len treba vydať. V skutočnosti ide o akt otvorenej nelojálnosti a výplod vnútrocirkevného prevratu. Za každú cenu sa má udržať ilúzia, že Kristus učil vykúpenie všetkých.

– Škandál zo Stützenhofenu minulý rok je ešte taký prítomný, že ho netreba bližšie uvádzať. Postup kardinála je závažným pohoršením. Miestnemu farárovi vpadol do chrbta. Pápežovi vpadol do chrbta, keď nechal vo farskej rade rozhodovať aktívneho homosexuála. Pápež vždy napomínal k odporu voči zákonom, ktoré porušujú Božie prikázania. Kardinál Schönborn nielen že sa nepostavil proti „diktatúre relativizmu“ v politickej oblasti, ale sám túto diktatúru v cirkvi zavádza.

– „Výzva k neposlušnosti“ tzv. „Iniciatívy farárov“ sa bez nejakého odporu realizuje. Môže sa bez protestu zo strany cirkevnej autority bez zábran šíriť ďalej. Vdp. Helmut Schüller je stále ešte farárom v Probstdorfe a univerzitným farárom na Hospodárskej univerzite (!), komentátorom Evanjelia Viedenských katolíckych novín „Der Sonntag“ a veselo cestuje po misijných cestách, ako je súčasné turné po USA. Príslušný biskup, ktorý nezasahuje, sa tým stáva spoluvinným na zmätení veriacich. Pápež Benedikt sa dokonca verejne o tomto škandále zmienil – ale nič to nepomohlo.

– Úplne neakceptovateľná reakcia rakúskych diecéznych biskupov (Pastiersky list zo 16. februára 2009) na menovanie Dr. Gerharda Máriu Wagnera za pomocného biskupa v Linci celkom jasne ukázala, ako veľmi je už národná cirkev bez Ríma skutočnosťou. Kardinál Schönborn úplne otvorene kritizoval pápeža za menovanie „nekonformného kandidáta na biskupa“, označil ho ako „nehodu“ a hovoril o „nepochopení“ a „hneve“, ktorý vyvolalo. Je zaujímavé, že odstúpenie pomocného biskupa Wagnera, ktorý ohľaduplne nechcel byť príčinou rozbúrenia cirkvi, sa neohlásilo v Linci ale vo Viedni.

– Zahanbujúci bol postoj kardinála Schönborna v diskusii v ORF 9. septembra 2007 k zákonu o potrate, krátko po odlete pápeža Benedikta z Viedne: Šéfredaktor novín „Presse“ Michael Fleischhacker sa musel viackrát opýtať, ako kardinál tento zákon hodnotí. Nakoniec jeho ťažko mu z úst vychádzajúca odpoveď bola síce zdržanlivá, no predsa len negatívna – a vyvolala rozhorčenie zvyčajných „buričov proti Cirkvi“. Kladieme si však otázku, prečo kardinál okamžite a sám od seba (!) nepripomenul Katechizmus Katolíckej cirkvi, ktorý redigoval (1992) – body 2270 – 2274. V bode 2273 sa napríklad uvádza:

„Neodňateľné právo každého nevinného ľudského jedinca na život je konštitutívnym prvkom občianskej spoločnosti a jej zákonodarstva. Občianska spoločnosť i politická moc musia uznávať a rešpektovať neodňateľné práva osoby.  … Medzi týmito základnými právami treba v tomto ohľade pripomenúť právo na život a telesnú neporušiteľnosť každej ľudskej bytosti od chvíle počatia až po smrť.“

„Vo chvíli, keď pozitívny zákon zbavuje nejakú skupinu ľudských bytostí ochrany … štát popiera rovnosť všetkých pred zákonom. … Ako dôsledok rešpektovania a ochrany, ktoré treba priznať ešte nenarodenému dieťaťu už od chvíle jeho počatia, má zákon stanoviť primerané trestné sankcie za každé úmyselné porušenie jeho práv.“

Tu sa cituje dokument Donum Vitae Kongregácie pre náuku viery z r. 1987. Ten napísal kardinál Joseph Ratzinger. Kardinál Schönborn ho pozná, ale človek si kladie otázku, akú úlohu pre neho zohráva. Napriek tomu kardinál Schönborn sa považuje za člena „Kruhu Ratzingerových žiakov“. (Čo je samo osebe nepochopiteľné, lebo v akademickom zmysle je „žiakom“ normálne iba dizertant alebo habilitant). Pýtame sa, aký význam má mať vzhľadom na tieto fakty výraz „žiacky kruh“ skutočne.

A poznáme mnohé iné príklady z konzultácií cirkevných a sekulárnych médií, čo nepotrebujú špeciálne zasvätené vedomosti. Jedno je jasné: Napriek vyhlasovanej vernosti pápežovi v cirkvi Rakúska ide vo všeobecnosti a vo  Viedni špeciálne o niečo iné. De facto je cirkev v Rakúsku v dogmatickom a disciplinárnom ohľade v schizmatickom stave.

 

A teraz k druhému bodu:

 

Podriadenie Cirkvi sekulárnej moci

Cirkev u nás sa bezvýhradne podriaďuje svetskej vrchnosti. Nie je tu nielen nijaký odpor proti agresívnej sekularizácii a odkresťančovaniu politiky, zákonodarstva a kultúry, ale aj zo strany episkopátu – ten „radostne hlasuje áno“. Odlúčenie od všeobecnej Cirkvi – nutne a historicky doložené mnohými príkladmi – podmieňuje podriadenie sa miestnej cirkvi lokálnym potentátom a ich ideológiám. Nasledujúc tento zlovestný historický vzor kardinál Schönborn vo svojom pastierskom liste „Masterplan“ z 15. mája 2011 okrem zvyčajných prakticky nezrozumiteľných slovných kaskád napísal aj nasledovné:

„Aj vzhľadom na rastúcu núdzu chceme uvoľniť cestu, častejšie sa na mnohých miestach a pri mnohých príležitostiach spájať s inými občiansko-spoločenskými aktérmi. Všetci, ktorí – bez toho, že by to tak označovali – sa dajú do služby hodnôt Evanjelia, sú pre nás možnými partnermi, ktorých ako spoločníkov na ceste radi prijmeme. Ktokoľvek sa zasadzuje za spravodlivosť, zachovanie stvorenstva, boj proti chudobe, úctu k cudzincom, bezvýhradné uznanie dôstojnosti všetkých, si zaslúži našu solidaritu a našu vďaku. Dôležitými kritériami prideľovania zdrojov v arcidiecéze bude v budúcnosti  nasadenie stálych diakonov, ako aj zapájanie aktivít do občianskej spoločnosti. Tam, kde v konkrétnych otázkach spolupracujeme s inými, ktorí nie sú z Cirkvi, môžeme sa nekonečne veľa navzájom od seba naučiť.“

Ide tu o najponíženejšie podriadenie sa ľavicovému duchu doby a jeho protagonistom. Niet tu ani slova o tom, že cez euro, cez zdaňovanie podobné konfiškácii a infláciu sa ľudia pripravujú o majetok. Či pastierov nezaujíma, že rodiny a malé a stredné podniky, že chrbtica slobodnej spoločnosti, sú ohrozené bremenom daní a výdavkov na ich existenciu?“ Niet tu ani slova o rastúcej neslobode nariadeniami EÚ. Ani slovo o masových vraždách detí v tele matky – napriek blízkosti vychýrenej potratovej kliniky pri arcibiskupskom paláci.

Nedávne vydanie františkánskych novín „Antonius“ to na titulnom liste vystihuje: Kardinál Schönborn a prezident Fischer v dôvernej zhode – pod tým heslo: Cirkev a štát – partneri pre ľudí. Pastieri v podstate odstúpili, podriadenie sa svetskej moci ich mení na nových partnerov socialistov, ateistov a slobodomurárov.

Biskup, ktorému je „solidarita“ na spôsob ľudového frontu s neo-marxistickou občianskou spoločnosťou dôležitejšia ako výrazne rozpoznateľný kresťanský charakter spoločnosti, sa jednoznačne minul povolaním. Ak sa chce kardinál Schönborn „nekonečne veľa navzájom naučiť“, zrádza svoje poslanie. Čo sa chce, prosím, kardinál naučiť od „občiansko-spoločenských“ skupín? Či eminencia nevie, že „občianska spoločnosť“ je koncepcia marxistu Gramsciho? Či nevie, že „občiansko-spoločenské“ skupiny sú takmer úplne z daní financované predvoje zhora nariadeného spohanšťovania? Prirodzene, že to vie. Napriek tomu spolupracuje.

Na konci tohto fatálneho pastierskeho listu sa uvádza: „Boh rozširuje náš pohľad na celú rodinu stvorenstva. Túto aj mimo hraníc Cirkvi bohato obdaril svojím duchom v jej dedičstve a v jej snoch.“ Odhliadnuc od klišé dikcie hraničí táto výpoveď s absurditou. Veď čo znamenajú preboha slová: „Boh bohato obdaril rodinu stvorenstva svojím duchom v jej dedičstve a v jej snoch?“ Prepukla u vás, eminencia, éra vodnára?

Ale je to ešte horšie. Za touto práve citovanou vetou takmer na konci listu nájdeme priam rúhavé slová: „[Boha] možno nájsť, tam kde ho neočakávame. V rúchu cudzinca nám vychádza v ústrety a prosí o prijatie.“ Nie, eminencia, Boh neprichádza niekedy „v rúchu cudzinca“! Boh sa nám stal dôverným skrze Ježiša Krista: „Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí  hlas nepoznajú“ (Jn 10, 5). Boha môžeme nájsť tam, kde to môžeme očakávať: V kostole, vo sviatostiach, v liturgii – v katolíckej viere. „Cudzí boh“ je (napríklad u prívržencov heretika Markiona v 2. storočí) obludnou herézou. Alebo si eminencia myslí, že Boha stretneme práve v islamizácii alebo novopohanstve?

Nech už je to akokoľvek: tu pôsobí silná patológia. Niet vôbec divu, že  cirkev v našej krajine mizne. Biskupi nie sú iba správcami zániku, sú jeho podnecovateľmi.

 

To sa jasne ukazuje z nasledovného:

 

Syndróm „Gašparka a krokodíla“

Dnes mal krokodíl svoje veľké vystúpenie. Niekoľkí nie bližšie známi páni, medzi nimi podivní sebarealizátori a naparovači, zorganizovali „ľudové referendum“. Išlo o boj proti „privilégiám Cirkvi“. (Jednej malej radikálnej marxistickej strane to bolo príliš málo proticirkevne formulované, pretože „ľudové referendum“ sa doslovne postavilo proti všetkým uznaným „náboženským  spoločenstvám“ a trockisti by boli radi, keby to smerovalo iba proti kresťanom).

Sotva možno uveriť, že zo strany manipulátorov v pozadí sa rátalo s úspechom a mnohými podpismi. Požiadavka tejto skupiny je príliš scestná, aby medzi ľudom vyvolala veľký súhlas. (V rozhlase oznámili, že zozbierali 56 660 podpisov. V každom prípade pekná kombinácia čísel. Oficiálne výsledky sú

O čo tu okrem mála podpisov išlo – je niečo celkom iné: Vedenie cirkvi sa malo očividne postaviť do úlohy toho, komu z dôvodov dramaturgie sa smie na želanie a z povinnosti odťať hlava. Alebo aspoň udrieť ho po hlave, pretože ako „ľudové hlasovanie“ tak reakcia „náboženstiev“ dýchajú tým istým relativistickým a slobodomurárskym duchom. V bábkovej hre Gašparka aj krokodíla poťahuje bábky ten istý bábkar. Presne ten istý dojem máme v našom prípade: Kardinál Schönborn sa nechal ochotne zaradiť do frontu „náboženstiev“ a seba i Cirkev tým urobil v konečnom dôsledku irelevantnými. … Eminencia sa z poverenia niekoho smela nadchnúť o nádhernom prínose „cirkví“ a „náboženstiev“ ku „kultúre, hodnotám a sociálnym otázkam“, na ktoré sú však potrebné prostriedky. Veľkolepý prínos ku kultúre a do sociálnej oblasti vrátane starostlivosti o moslimov, ktorí nedávno dlho obsadzovali katolícku katedrálu, stojí peniaze. Cirkvi teda predsa len nejde o vieru, ale o peniaze? Aby smela svojím zamestnancom umožniť bezstarostný život a šíriť trocha „kultúry, hodnôt a charity“? Je toto poslanie Cirkvi?

Či je ten, ktorý povedal „Ja som cesta, pravda a život, nikto nepríde k Otcovi iba cezo mňa“ (Joh 14, 6) biskupom trápny? Či cirkevní predstavitelia nemyslia na deň zúčtovania?

 

Resumé – Zostane len malé stádočko?

Prevrat v cirkvi v Rakúsku je plošne úspešný, odlúčenie od Ríma de facto takisto. Niet tu čo prikrášľovať. Fasády sa čoskoro zrútia. Fasáda vernosti pápežovi sa už dávno prelomila. O pozadí odstúpenia pápeža Benedikta môžeme iba špekulovať. Zrejme sa tu zišli viaceré faktory, ako nedávno nepriamo potvrdil aj pápež František. Môžem však predpokladať, že nelojálnosť mnohých kardinálov a biskupov, aj tých údajne verných, ho musela ťažko zasiahnuť. Či to je dôvod jeho odstúpenia, to je pravdaže iná vec.

Zbožné frázy kardinála Schönborna klamú mnohých ľudí. Mnohé z jeho katechéz môžu byť iste dobré a správne. Ale biskup má iné úlohy. Musí mu ísť o plody, o konkrétne výsledky a o svedectvo viery, ak je potrebné aj v konfrontácii so svetom. Ale to tu nenachádzame. Alibi ako zbožné akcie ako boli „Mestské misie“, „Skutky apoštolov 2010“, „Mission possible“ a podobné, sú úplne nezmyselné, nemali vôbec nijaké účinky. Vzhľadom na ich nedostatky, ani nemohli mať nejaký účinok. Tieto akcie sú prakticky výlučne možnosťami zamestnať neprehnane iniciatívny aparát funkcionárov a správy. Tragické je, že v tomto prostredí sú zásadne ľudia, čo to myslia dobre, ktorí sú profesionálne a finančne do tohto aparátu zapojení a de facto plnia úlohu zbožných škriatkov. Kto pozná scénu cirkvi, sa môže iba diviť, koľkí tam oboma nohami pevne stoja v oblakoch.

Nech sa tu ventilovali akékoľvek úmysly, rátajú sa iba fakty: Budúci krok spektakulárneho ničenia fár a kostolov v rámci plánu „Masterplan“ po hanebnom zničení kaplnky v Geriatrickom centre Baumgarten a vyhnaní tamojšieho farára v r. 2010, nasledovala fara Neulerchenfeld. Demonštráciu 22. júna cirkevné autority zrejme ignorovali. Eminencia Schönborn nepočúva nielen pápeža ale ani veriacich. Iné vplyvy sú tu smerodajné. Ak sa veriacim a kňazom nepodarí toto dianie čoskoro zastaviť, dôjde k totálnemu zrúteniu. Budeme môcť prognózovať, že „malé kresťanské spoločenstvá“, o ktorých kardinál tak sníva, sa čoskoro stanú realitou. Pretože potom v tejto krajine už ani nič iné nebude. Čím sa dostaneme k „malému stádočku“, o ktorom hovorí Kristus (Lk 12, 32). Či však tam bude eminencia vítaná, to je iná otázka.

Posledný cieľ kresťanského konania predsa nespočíva v pozemskom živote, spočíva v tom večnom, definitívnom. Človek to môže aj minúť. Veď aj práve preto znejú slová v omši „pro multis“.

 

* MMag. Wolfram Schrems, Linz a Viedeň, katolícky teológ a filozof, Cirkvou poverený katechéta. Má rozsiahlu prednáškovú a publikačnú činnosť.

 

 

*   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *