Judáš Iškariotský
Tento príbeh mi vyrozprával staručký kňaz keď som bol ešte mladý. Neskôr som sa usiloval zistiť, ako vznikol a na koho sa vzťahuje, no dodnes sa mi to nepodarilo.
Pred niekoľkými storočiami slávny maliar dostal poverenie, aby namaľoval vo veľkej katedrále kdesi na Sicílii mohutnú fresku. Freska mala predstavovať jednotlivé úseky Ježišovho života. Umelec prijal ponuku a dlhé roky pracoval na svojom diele s posvätným zápalom. Po rokoch bol s maľbou už takmer hotový. Na fresku chýbali už len hlavy dvoch významných osobností: malého Ježiša ako sa vracia z Jeruzalema po prvej púti a Judáša Iškariotského. Umelec dlho hľadal niekoho, kto by mu mohol stáť ako model pre tieto dve tváre, no nemohol nájsť nikoho, kto by zodpovedal jeho predstavám. Jedného dňa, ako sa bezcieľne prechádzal po starých uliciach mesta, zazrel skupinku chlapcov ako sa hrali. Medzi nimi bol aj dvanásťročný chlapček. Keď umelec uvidel jeho tvár, srdce sa mu silne rozbúšilo, bola to tvár anjela i keď v tej chvíli trochu špinavá tvár anjelskej čistoty a nevinnosti. Majster zaraz vzal chlapca so sebou aby mu stál za model a po niekoľkých dňoch usilovnej práce jagala sa už na freske nevinná tvár dvanásťročného Ježiša. Ale nájsť model pre Judášovu hlavu majster nevedel. Prešli roky, majster zostarel no zodpovedajúcu ľudskú tvár nenašiel. Právom sa obával, že jeho dielo ostane nedokončené. Po ďalších rokoch, raz poobede, sedel majster v malej vinárni pri svojom zvyčajnom poháriku vína. Zrazu dotackal sa ku dverám vinárne zlomený úbožiak, ledva stojac na nohách a chrapľavým hlasom bedákal: -Vína!, nalejte mi trochu vína!.. Majster sa zadíval na nešťastníka a v nasledujúcej chvíli vyskočil so stoličky a náhlil sa k žobrákovi. Chytil ho za plecia a dlho, dlho sa mu díval do zohyzdenej tváre.
-Poď so mnou, -povedal žobrákovi, -dostaneš víno, jedlo i šaty!
Konečne našiel svoj model pre Judášovu hlavu! Hneď na druhý deň sa pustil do práce a pracoval usilovne. A ako pracoval a podrobne, presne odkresľoval jednotlivé záhyby tváre neznámeho žobráka, videl ako sa táto tvár mení. Žobrák sa správal najprv nevšímavo, stál nehybne, no potom s hrôzou pozoroval ako strašne vyzerá jeho tvár. A keď potom zrazu zazrel na freske tvár anjelsky nevinného Ježiša, zmocnilo sa ho také vzrušenie, že majster musel prestať maľovať.
-Bratku -povedal mu, -čo sa ti stalo?
Žobrák, model Judáša Iškariotského sa bolestne rozplakal a zakrýval si tvár -ani čo by sa za ňu hanbil.
Nepamätáš sa na mňa? -spýtal sa maliara. -Raz, pred rokmi, stál som ti tu ako model pre dvanásťročného Ježiša.
