Vrátnici a svätosť

V katolíckej cirkvi je veľa svätých, ktorí našli svätosť v tom, že sú pokorným vrátnikom.

V mnohých rehoľných komunitách je bežné, že rehoľník alebo rehoľníčka sú poverení úlohou vrátnika. Hoci vítanie návštevníkov pri dverách sa nemusí zdať ako vznešená úloha, v kláštore je to vrátnik, ktorý vystupuje ako predstaviteľ rehoľnej komunity.

Svätý Benedikt dal vo svojej Reguly konkrétne pokyny  o tom, koho vybrať za vrátnika a akú osobitnú spiritualitu musia mať.

Pri bráne kláštora nech je postavený múdry starec, ktorý vie prijímať a dávať posolstvo a ktorého zrelosť mu zabráni zablúdiť. Tento vrátnik by mal mať miestnosť blízko brány, aby tí, ktorí prídu, vždy našli niekoho po ruke, aby sa postaral o ich úmysel. A len čo niekto zaklope alebo tu zavíta chudobný človek, nech odpovie „Vďaka Bohu“ alebo „Požehnaný!“ Potom nech sa im rýchlo venuje, so všetkou miernosťou inšpirovanou bázňou Božou a s teplom lásky.

Inými slovami, úrad vrátnika nedostane len tak hocijaký brat alebo sestrička, ale človek, ktorý už vyniká cnosťou. Napriek tomu sa zdá, že táto úloha uľahčuje rýchly výstup po rebríku svätosti.

Zoznam sa rozširuje o tých, ktorí boli vrátnikmi a teraz sú uznávaní ako svätí: Paschal Baylonský, Karol zo Sezze, Didacus z Alcalá, Felix z Cantalice, Alfonz Rodriguez, Andrej Bessette, Ján Macias, Benito Solana Ruiz, Bonaventura z Barcelony a Solanus Casey .  Toto je len krátky zoznam a mohol by sa ešte predĺžiť, keby bol menovaný každý svätý vrátnik.

Bl. Solanus Casey je jedným z najznámejších nosičov tohto povolania modernej doby, ktorý svojou jednoduchosťou priťahoval ľudí z celých Spojených štátov. Podľa  Detroit Catholic : „Počas čakania na stretnutie s inými kňazmi v priestoroch vrátnice sa ľudia podelili o svoje problémy a utrpenie s o. Solanom. Počúval a možno im položil niekoľko otázok a potom sa s nimi modlil. Mohol na nich položiť ruky, aby ich požehnal, použil svätenú vodu, prečítal modlitby z modlitebnej knižky alebo pasáže z Písma alebo im dal relikvie druhej triedy od kanonizovaného svätca.“

Práve prostredníctvom týchto stretnutí sa udialo mnoho zázrakov a v čase jeho pohrebu okolo jeho rakvy prešlo odhadom 20 000 ľudí. Aj keď mu bola zverená jedna z najvšednejších úloh kláštora, dokázal ju vykonávať tak dobre, že ľudí priťahovala jeho svätosť.

Podobne  svätý Andrej Bessette bol ďalším obľúbeným vrátnikom, ktorý sedával s ľuďmi, počúval ich mnohé utrpenia a modlil sa s nimi. Potom sa mnohí vyliečili zo svojich chorôb, či už fyzických alebo duchovných.

Žiadny z týchto svätých vrátnikov nehľadal žiadnu slávu. Jednoducho plnili svoju úlohu otvoriť dvere a privítať návštevníkov, ako keby to bol Ježiš Kristus. V istom zmysle je úloha vrátnika jednou z najťažších v kláštore, pretože mních zvyčajne vstupuje do rehoľného života, aby sa dostal preč zo sveta, no vrátnika neustále vyrušuje svet.

Dobrý vrátnik nielenže musí byť svätým, ale aj sa ním stane, ak v ďalšom návštevníkovi spozná „požehnanie“ a bude sa k nemu správať, ako keby to bol Ježiš Kristus.

Zdroj: Aleteia, Modlitba.sk, Obrázok: tamtiež