Bl. Alexandrina da Costa a očistec
Mystička a stigmatička Alexandrina da Costa mala veľkú lásku k dušiam z očistca, za ktoré ponúkala veľa obiet a dokonca aj svätých omší. Obetovala svoje utrpenia v ich prospech a snažila sa niektoré dni všetky bolesti ponúkať za ne. A keďže bolo veľa ľudí, ktorí jej dávali peniaze, použila ich na to, aby ich rozdala ako charitu chudobným alebo chorým a aj na to, aby oferovala na sväté omše slúžené za úbohé duše v očistci.
31. októbra 1943 nám rozpráva svoju skúsenosť z očistca: „Na slávnosť Krista Kráľa som cítila umieranie a akoby sa môj život na zemi končil. Bolesť, ktorá na mňa pôsobila, bola neopísateľná, ako som sa cítila v očistci. To je ale bolesť, môj Bože! Niektoré dni som cítila, ako vo mne horia plamene. Myslela som si, že je to kvôli pálčivému smädu, ale nebolo to tak. Tie plamene aj po vypití vody pokračovali, neboli to pozemské plamene. Mali špeciálnu žiaru. Uväznená hodiny a dni, trápili moje telo a zmysly. Spôsobovali mi neopísateľné bolesti; no napriek tomu som cítila potrebu sa do nich ponoriť, aby ma očistili.
Tak ako sa motýľ večer šialene blíži ku svetlu, tak aj ja som chcela s otvorenou náručou vstúpiť do toho ohňa, ktorý ma trápil, ale nezničil ma, oživil ma a túžila som len po prepustení odísť s Ježišom. Nevedela som význam tohto utrpenia. Ježiš mi to vysvetlil: „Ty žiješ v očistci. Už nežiješ vo svete, žiješ akoby si nežila. Tvoja búrka je bezkonkurenčná. Chceš ma takto utešiť? Chceš pokračovať v tejto bolesti? „. A ja som mu povedal: Áno, Pane, len to, čo Ty chceš. ” A On mi povedal: „Netrp pre seba. ” Poponáhľaj sa povedať svetu, ako veľmi duše trpia. Poponáhľaj sa oslobodiť tieto milované duše.“
Ježiš mi dal pocítiť bolesť duší očistca, akú aj On trpel za ne aby ich mohol oslobodiť a zobrať do neba.
Iné jej vízie duší z očistca
19. apríla 1946 jej Ježiš hovorí: Teraz ma prijmeš vo Sviatosti Oltárnej rovnako skutočného, ako som v Nebi. Anjeli vždy vtedy zostupujú a prichádzajú v húfoch, ako vtáky. V momente som sledovala príchod anjelov s otvorenými krídlami. Milovala som ich spev a krásne melódie. Všade dookola mňa sa poklonili Ježišovi v Eucharistii vo veľkej úcte. Jeden z nich podišiel a povedal mi slová „Ecce Agnus Dei“ a podal mi Ježiša. V mojom srdci sa rozhorel silný oheň.
Ježiš mi povedal: „Eucharistiu ti podal tvoj anjel strážny. Som život, ktorý žiješ. Pozri; vidíš teraz odchádzajúcich anjelov? Vychádzajú do neba v skupinách, niektorí spievajú hymny, iní berú a sprevádzajú duše vychádzajúce z očistca, zachránené kvôli Vám – Vašej obete a svätému prijímaniu. Aký krásny vstup! To je ale oslava na oblohe! ”
1. októbra 1949 sa jej zjavuje Ružencová Panna s ružencom v ruke a hovorí: Dcéra moja, ja som Panna Ružencová. Teším sa s vami, lebo sa radi modlite na moju počesť, a učíte iných modliť sa aspoň časť ruženca. Pokračujte; je to spásna oddanosť! Svet sa trápi a umiera v hriechu. Chcem modlitbu, chcem pokánie. Zabaľ, dcéra moja, zaviň do tohto môjho ruženca tých, ktorí sa pridávajú k tvojim modlitbám, objímaj ním celý svet, ako som ja teraz objala teba.
5. decembra 1953 jej Panna Mária hovorí: Ty si matkou hriešnikov, ako ťa na to povolal Ježiš. Vždy im zveruj a daruj môj ruženec. Chcem ťa urobiť aj matkou duší očistca. Ponúkni za nich, obetuj sa za hriešnikov.
„Blahoslavená Alexandrina Mária da Costa, horiaca lampa svätosti Ježiša, oroduj za nás a za všetky úbohé duše očistca.“
