Som to ja, Pane? (Mt 26,22)

Dobrý Ježišu,
ty si povedal: Ja som s vami až do skončenia sveta. Osobitným spôsobom sa môžem o tom presviedčať, keď prichádzam k Tebe, ku Sviatosti lásky, k Eucharistii, a môžem Ti povedať: Ďakujem, Ježišu, že si tu. Klaniam sa Ti a velebím Ťa. Mám radosť z toho, že si tu. Svojou eucharistickou prítomnosťou mi stále hovoríš: Ja som s vami až do skončenia sveta.
Ježišu, ako je dobré, že smiem prichádzať k Tebe ako do večeradla. Tam, kde si apoštolom prejavil svoje najkrajšie vyznanie lásky. Tam, kde si si kľakol k ich nohám, lebo si ich miloval až do krajnosti. Tam, kde si v chlebe a vo víne odovzdal tajomstvo svojej najväčšej lásky, lásky nekonečnej a bezhraničnej – tajomstvo svojho tela a svojej krvi. A práve tam si, Ježišu, vyslovil svoje slová o zrade: Jeden z vás ma zradí. Sú to slová, ktoré sa dotkli všetkých Tvojich apoštolov. Osmutneli a jeden po druhom sa začali pýtať: Som to ja, Pane? Opýtal sa Ťa aj Judáš: Som to azda ja, Rabbi?
Dobrý Ježišu, priznávam sa Ti, niekedy by som sa vedel na postojoch apoštolov pohoršovať, azda hnevať a čudovať: Azda by Ťa, Pane, boli apoštoli schopní zradiť, keď sa spytovali: Vari som to ja? A vedel by som byť aj zaskočený a prekvapený tým, že tam, kde je najväčšia láska, sa hovorí o najväčšej zrade. Mohol by som si klásť otázku: Prečo hovoriť v atmosfére lásky práve o zrade?
Ježišu, môžeš sa ma spýtať: Už sa tomu nečuduješ? Dnes sa už nepohoršuješ?
Pane, myslím, že dnes mi dávaš viac svetla, dávaš mi vidieť túto udalosť v nových súvislostiach, umožňuješ mi mnohé veci vidieť reálnejšie a pravdivejšie.
Keď sa rozpamätám na všetky svoje hriechy a nevernosti, na svoju slabosť, nestálosť, krehkosť, a to tu a teraz, v prítomnosti najväčšej lásky a povedal by si: Jeden z vás ma zradí – nemohol by som sa aj ja nepýtať: Som to azda ja, Pane?
Iste, tak ako apoštoli, aj ja by som osmutnel. No vedomý si toho, že nemám sám v sebe záruku nezlyhať, nepadnúť, neoklamať, vo vedomí toho, že je vo mne i to, čo si neuvedomujem, aj ja by som sa spýtal: Nie som to ja, Pane?
Myslím si tiež, Pane, že slová o zrade svojich najbližších, ktoré si pred apoštolmi vyslovil, boli pre nich darom. A sú darom i pre mňa. Darom v tom, že pochopili, že aj napriek tomu, že si vedel, ako Ťa zradia, neodsúdil si ich, neprepustil, nezriekol si sa ich, neprestal si sa o nich zaujímať, neprestal si s nimi chodiť, neprestal si ich mať rád. Vyznal si im skutočnú, bezpodmienečnú lásku.
Tým, že si otvorene hovoril o zrade, otvoril si im i nám cestu k východisku – otvoril si im i nám cestu dôvery v Teba, dôvery v Tvoju lásku, ktorá neprestáva milovať, ktorá je mocnejšia ako zrada, ako hriech.
Ďakujem Ti, Ježišu, za Tvoje slová o zrade, lebo ma nimi mnoho učíš.
Učíš ma, že istotu a východisko nemôžem nájsť v sebe samom, ani v mojich silách, ani v mojich schopnostiach, lebo viem, že aj ja som schopný zradiť Ťa.
Ďalšou skutočnosťou, ktorej ma učíš, je, že napriek tomu, že Ťa zrádzam, môžem stále dôverovať v Tvoju lásku. Môžem vždy počítať s tým, že ma nikdy neprestaneš mať rád, a byť si tým istý.
Ježišu, jedine Ty ma môžeš z mojej zrady uzdraviť svojou láskou. Môžeš ma pohnúť k ľútosti a k pokániu. Môžeš ma priviesť k tomu, aby som Ťa miloval ešte väčšou láskou ako dosiaľ, aby som Ti ešte viac patril. Ďakujem Ti za to.
Ježišu, dnes v prítomnosti Tvojej lásky počúvam Tvoje slová: Jeden z vás ma zradí. Nemôžem so smútkom a s bolesťou v srdci sa nepýtať: Som to ja, Pane?
Povedz, som to azda ja, kto bude taký biedny, slabý, zblúdený, zatemnený v mysli, v duši, v citoch, že Ťa zradí?
Povedz, som to azda ja, kto sa nechá zaslepiť vášňou a opantať túžbou po moci a sláve, po vlastnení a bohatstve až tak, že prestane mať záujem o Tvoju lásku?
Povedz, som to azda ja, komu sa prevátia hodnoty života a stratí zmysel pre Božie veci, pre Božie prikázania, pre Božiu pravdu, pre seba samého a bude žiť tak, akoby Ťa ani nepoznal, ani nepotreboval?
Povedz, som to azda ja, kto stratí vieru a dôveru v Tvoju chápajúcu a milosrdnú lásku, v Tvoje odpustenie, v Tvoju moc zmeniť ma a bude upriamený iba na ťažkosti a problémy svojho života bez východiska?
Povedz, som to azda ja, kto sa prestane modliť pre nedostatok času a ani si neuvedomí, že klame sám seba, lebo si prestal byť pre neho dôležitý?
Povedz, som to azda ja, kto sa vzbúri voči Tvojej náročnosti, opustí Ťa a viac Ti nebude veriť?
Povedz, som to azda ja, kto položí svoju ruku na pluh, no bude sa obzerať a nepôjde za Tebou?
Povedz, som to azda ja, kto Ťa odmietne vyznať pred ľuďmi zo strachu, že stratí dobré meno a výhody?
Povedz, som to azda ja, kto smutný odíde od Teba, lebo…?

Text adorácie je prebraný z knihy Modlitby pred eucharistickým Ježišom od P. Jozefa Šuppu, SJ a uverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Dobrá kniha www.dobrakniha.sk
Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *