Pane, Ty mi chceš umývať nohy? (Jn 13,6)
Dobrý Ježišu,
prichádzam k Tebe pred Tvoj svätostánok. Tu prebývaš s nami vo dne v noci. S čím prichádzam a aký prichádzam? Ako ten, kto Ti prichádza slúžiť, alebo ako ten, ktorému Ty prichádzaš slúžiť? Ako ten, čo Ťa prichádza milovať, alebo ako ten, ktorému Ty chceš preukázať lásku? Prichádzam ako ten, ktorý Ti chce hovoriť, alebo ako ten, ktorý Ťa chce počúvať? Prichádzam ako ten, kto Ti chce dávať, alebo ako ten, ktorého Ty chceš obdarúvať?
Vieš, Pane, toto všetko mi prichádza na um, keď čítam udalosť v Tvojom evanjeliu o tom, ako si v ten večer, keď si ustanovil Eucharistiu, prichádzal k svojim apoštolom a umýval si im nohy. Prišiel si aj k Petrovi a Peter bol prekvapený či šokovaný. Nechápavo, ba až odmietavo sa Ťa pýtal: Pane, Ty mi chceš umývať nohy? Peter Ťa nechcel prijať v takomto postoji. Ty si mu však povedal, že ak si nenechá umyť nohy, ak si nenechá poslúžiť, ak neprijme Tvoju lásku, potom nebude môcť byť v Tvojom kráľovstve, nebude môcť byť s Tebou. Učil si Petra i ostatných svojich apoštolov. Aj mňa dnes učíš: Voláte ma Pán a Učiteľ, keďže som ja ako váš Pán a Učiteľ umyl vám nohy. Keďže som vám preukázal takúto službu lásky, aj vy si máte navzájom takto slúžiť.
Pane, vrátim sa však ešte k tomu, ako Petra vychovávaš k správnemu postoju a vzťahu k sebe. Učíš to i mňa. Peter chcel určovať, čo máš robiť. Ako často sa tejto chyby dopúšťame aj my vo svojom postoji a v našom správaní k Tebe. Ako často chceme posudzovať Tvoje správanie, ako si neraz myslíme, že my vieme, ako by si mal všetko riadiť, ako by si mal konať, ako si poradiť so živlami prírody a živlami ľudských sŕdc i úmyslov! Ježišu, ktože sme však my, keď zaujímame takýto postoj? A kto si, Ježišu, Ty, ak si myslíme, že Ťa potrebujeme poučovať, radiť Ti a usmerňovať Ťa?
Rovnako ako Peter aj my sme dnes zaskočení prejavom Tvojej služby a lásky, keď Ty, náš Boh a náš Pán, si kľakáš k našim nohám. Pýtame sa: Pane, Ty mi chceš takto slúžiť? Pane, Ty mi preukazuješ takúto službu lásky, Ty si kľakáš k mojim nohám?
Ježišu, keď som teraz pred Tvojím svätostánkom, spolu s apoštolmi chcem prežiť úžas nad tým, akou láskou ma miluješ. Je to úžasné, že zostávaš s nami stále, že nám darúvaš svoju prítomnosť, že v hociktorú chvíľu môžeme prísť k Tebe, v každom čase Ťa môžeme nájsť, v každú chvíľu sa nám dávaš a si spoločníkom nášho života.
Pane, možno som si myslel a azda sa tak aj správal, že ja sa Ti prichádzam klaňať. Myslel som, že si tu v Eucharistii, aby sme Ti preukazovali úctu, aby sme Ťa chválili, spievali Ti, oslavovali Ťa a Ty nás prekvapuješ ako apoštolov. Svojou prítomnosťou v Eucharistii si kľakáš k našim nohám a preukazješ nám službu lásky, dávaš sa nám, slúžiš nám. Chceš, aby sme prijali Tvoju službu, aby sme sa nechali Tebou milovať. A to všetko preto, aby sme boli aj my schopní milovať sa navzájom, navzájom si takto slúžiť. Chceš, aby sme vytvárali postoje a vzťahy úctivého prístupu k sebe navzájom, aby sme druhých považovali za lepších od seba, za hodných lásky, aby sme v nich nachádzali Teba, aby sme sa predbiehali v úctivosti a vzájomnej službe počúvaním, ohľaduplnosťou, postojom milosrdenstva a odpúšťania, v pokore, v povzbudzovaní sa vzájomnou vierou.
Dobrý Ježišu, ďakujem Ti za to, že mi dávaš poznať zmysel Tvojej prítomnosti v Eucharistii.
Ďakujem Ti, že meníš moje myslenie a učíš ma rozumieť tomu, prečo chceš zostávať s nami až do skončenia sveta a prečo nám dávaš seba v Eucharistii.
Ďakujem Ti, že môžem prichádzať k Tebe po Tvoju lásku.
Ďakujem Ti, že sa ma vždy pri týchto návštevách u Teba spytuješ na moju lásku k druhým.
Ďakujem Ti, že sa tu môžem pri Tebe učiť slúžiť druhým, lebo skusujem, ako mi Ty sám slúžiš.
Ďakujem Ti za to, že si tu ako prameň mojej lásky, viery, služby, nádeje, odpustenia.,
ako prameň živej vody,
ako prameň skutočnej múdrosti života,
ako prameň apoštolátu,
ako prameň sily,
ako prameň svetla a lásky,
ako prameň osobného spoločenstva s Tebou,
ako môj Pán a Učiteľ, ktorý mi slúži, ktorý mi umýva nohy, ktorý ma miluje.