Zázračný svätý Anton

Let do Lisabonu

Otec svätého Antona, don Martin de Buglione žil v Lisabone, kde niekto spáchal vraždu na ulici v blízkosti jeho domu a mŕtvola bola hodená do jeho záhrady, aby podozrenie padlo naňho. Šľachtic bol z vraždy naozaj obvinený, vrhnutý do väzenia a začal sa dlhý a bolestivý proces s vyhliadkou odsúdenia na smrť. Svätý Anton bol práve v kláštore v Padove, kde pracoval pre Boha, kvôli ktorému nechal všetko, čo mu bolo drahé. Ale Boh tým, že dovolil toto obvinenie, zamýšľal svoje milované dieťa urobiť známym a osláviť ho vo svojej vlastnej krajine. Informovaný počas modlitby o situácii svojho otca, i napriek tomu, že bol provinciál, okamžite išiel podľa svojho zvyčajného zvyku žiadať si povolenie od nadriadených, aby sa z kláštora mohol vzdialiť na pár dní. S týmto povolením odcestoval do Lisabonu, presvedčený, že do mesta dorazí predtým, než bude vyhlásený rozsudok smrti, pričom pokračoval v modlitbách za svojho nešťastného rodiča. Po precestovaní istej vzdialenosti sa zrazu ocitol v Lisabone. Jeho pocity boli osviežené čerstvou príchuťou neba. Okamžite odišiel na miesto, kde zasadal súd, a začal prosiť za svojho nešťastného otca. Sudcovia, hoci boli zasiahnutí výrečnosťou a múdrosťou tohto zvláštneho mnícha, neboli úplne presvedčení o jeho nevinnosti. Anton, odmietaný ľudmi, nestratil srdce a po chvíli strávenej v modlitbe išiel na cintorín nasledovaný sudcami a obrovským zástupom ľudí priťahovaných zvedavosťou. Nariadil, aby bolo telo zabitého muža exhumované. Hneď ako bola rakva otvorená, s veľkým hlasom, v mene Božom prikázal zosnulému, aby vydal pred prítomnými sudcami svedectvo o tom, či bol Don Martin de Buglione jeho vrahom, alebo nie. Mŕtvola okamžite poslúchla a posadila sa, jednou rukou zdvihnutou a druhou opierajúcou sa o zem odpovedala jasným a zvučným hlasom: „Don Martin de Buglione nie je môj vrah.“ Mŕtvy mladík potom poprosil sv. Antona, aby mu dal kňazské rozhrešenie z exkomunikácie do ktorej ho jeho náhla smrť dostala. Po tom, čo prijal rozhrešenie, ticho si ľahol do rakvy, aby už nebol opäť rušený. Pokiaľ ide o svätého Antona, náhle zmizol od obidvoch sudcov a ľudí, ktorí volali nahlas, ako keby sa prebudili zo sna: „Zázrak, zázrak, veľký zázrak!“ Práve vďaka intervencii svojho syna don de Buglione bol vyhlásený za nevinného a oslobodený. Citát: „Prišiel som, aby som zachránil nevinných a nezradil vinníkov“, ktorý sv. Anton vyriekol sudcom, keď sa ho pýtali, kto bol skutočný vinník, sa čoskoro rozšíril.

Svätý Anton lieči mrzáka

Zatiaľ čo svätý bol v Padove, mladík menom Leonardo sa v spovedi priznal, že kopol svoju matku tak násilne, že padla na zem. Svätý Anton, ktorý chcel, aby vinník pochopil veľkosť svojho zločinu, mu povedal: „Noha toho, kto kopne matku alebo otca si zaslúži byť odrezaná.“ Mladý muž neporozumel jeho slovám v tom zmysle, v akom ich sv. Anton mienil, a po návrate domov skutočne odišiel a odsekol si nohu, s ktorou kopol svoju matku. Táto správa sa čoskoro dostala do uší svätca, ktorý hneď navštívil mladíka. Po urobení znaku kríža nad poškodenou končatinou sa noha a chodidlo znova spojili, bez toho aby zanechali akékoľvek znaky.

Svätcovu kážeň je počuť vo veľkej vzdialenosti

Žena, ktorá žila asi hodinu od kostola, kde kázal sv. Anton ho chcela veľmi počuť, ale choroba jej manžela jej v tom zabránila. Nedokázala sa s tým vyrovnať. Vystúpila na balkón a oprela sa o zábradlie, a túžobne pozerala smerom, kde svätec kázal. Zrazu si uvedomila, že počuje každé slovo, ktoré kazateľ hovoril, tak zreteľne, ako keby bola v kostole. Obávajúc sa, že to môže byť ilúzia, bežala a prosila svojho manžela, aby prišiel a počúval. Chorý manžel okamžite splnil požiadavku a tiež zreteľne počul, čo hovoril svätý. Ich radosť si možno ľahko predstaviť. Ale aby si boli istí, že to nie je žiadna ilúzia, požiadali svojich susedov po ich návrate domov, aby im porozprávali, čo bolo predmetom kázania a potom ich informovali o tom, čo sa odohralo, na väčšiu slávu Boha a jeho svätého sluhu Antona.

Kde je tvoj poklad, tam je aj tvoje srdce

Medzi mnohými zlozvykmi, ktoré nakazili Florenciu, bola úžera, proti ktorej svätý vedol najväčšiu vojnu. Sám sv. Bonaventúra uvádza udalosť, ktorá sa v tomto meste konala, keď sv. Anton využil jedno zo svojich kázaní, aby dokázal, ako veľmi tvrdo Boh trestá tento hriech. Zomrel bohatý úžerník, a zatiaľ čo bol svätý Anton v modlitbe, Boh mu zjavil, že duša tohto človeka je v pekle z dôvodu jeho nespravodlivého konania voči ostatným. Obrovský zástup ľudí si prišiel vypočuť svätcovu pohrebnú kázeň. Hneď pri vystúpení na kazateľnicu začal poukazovať na hanebnosť hriechu úžery a vyhlásil, že úžerníci v ich smäde po zlate sú nepriateľmi ľudstva a neprinášajú nič iné ako vojnu, hlad, mor, aby sa obohatili na úkor druhých a uspokojili ich túžbu po tých bohatstvách, v ktorých ich samotné šťastie spočívalo. S ešte väčším dôrazom zvolal: „Sú tiež nepriateľmi svojej duše, lebo je skutočne vzácnosť, aby sa úžerník stal svätým.“ Dodal tiež: „Práve to, čo sa stalo s tým, komu sa teraz vzdáva posledná pocta,“ a ukázal na katafalk pred ním, pokračoval: „aby som preukázal pravdivosť môjho tvrdenia, stačí ísť a pozrieť sa na truhlicu s peniazmi, ktoré za krátky čas, čo žil na zemi, boli jeho radosťou a bohom jeho srdca a tam nájdete jeho srdce ležiace pod jeho zlatom. Lebo samotný Syn Boží vyhlásil: „Kde je váš poklad,tam je aj vaše srdce.“ Ľudia po tomto oznámení zostali na prvý pohľad úplne vyjavení a potom sa do domu zosnulého ponáhľali davy ľudí, aby si preverili pravdu tohto tvrdenia, trvajúc na otvorení truhlice a tam na ich veľké prekvapenie našli srdce, ešte teplé, ležiace pod zlatom. Ale ešte nie úplne presvedčení o pravde, opäť sa vrátili do kostola, kde mŕtvola ležala a pri otvorení tela nenašli v ňom žiadne srdce. Naplnení rozhorčením voči úžerníkovi vyhlásili, že jeho telo by nemalo byť pochované v posvätenej zemi a zobrali ho z katafalku, vytiahli ho von z mesta a hodili ho na miesto, kde boli pochované mŕtve zvieratá. Táto úžasná udalosť urobila dojem na ľudí. Od tej doby bola úžera takmer vytlačená z Florencie; ale rešpekt a úcta, ktorú obsiahol sv. Anton, boli také veľké, že on a jeho spoločník utiekli z mesta, aby hľadali osamelosť v Mount Alvernia.