Patrónka trpiacich na bolesti hlavy a migrény

Vzhľadom na všetky migrény a bolesti hlavy, ktorými trpela, možno svätú Gemmu určite považovať za patrónku tých, ktorí trpia bolesťami hlavy, spolu so svätou Teréziou z Avily a niekoľkými ďalšími. Gemma trpela silnými bolesťami hlavy z troch dôvodov – po prvé preto, že jej diagnostikovali spinálnu meningitídu (alebo možno spinálnu tuberkulózu) a vyvinuli sa u nej veľké nádory pozdĺž chrbtice, ktoré ju priviedli na pokraj smrti na jar roku 1899, z ktorých následne bola zázračne uzdravená. Tí, ktorí sú oboznámení s chorobami chrbtice, vedia, že môžu spôsobiť ťažké, vyčerpávajúce migrény.

Okrem toho si lekári z rôznych dôvodov mysleli, že má aj nádor na mozgu. A po tretie preto, že dostala mystickú milosť prijať tŕňovú korunu. Kvôli všetkým týmto stavom trpela svätá Gemma ukrutnými bolesťami hlavy. A keďže sa jej ochorenie chrbtice neustále zhoršovalo, spočiatku, kým mohla stále chodiť, začala nosiť železnú chrbtovú ortézu, no čoskoro zostala pripútaná na lôžko a takmer úplne ochrnula a mohla len trochu hýbať hlavou a rukami. Počas tejto doby povedala otcovi Andrea Bartolinimu: „Vidíte, že som ukrižovaná. Nemôžem sa pohnúť.“
Pôvodne jej lekár, doktor Del Prete, opakovane prepichoval nádory pozdĺž chrbtice a vstrekoval jej glycerín, ale keď sa jej stav neustále zhoršoval, konzultoval to s ďalšími lekármi, ktorí sa spoločne rozhodli vypáliť jej chrbticu na 12 miestach.

Takto to vysvetlila:

„….ale mesiace plynuli a môj stav sa nezlepšil. 4. januára (1899) lekári vyskúšali iný liek. Popálili ma na 12 miestach chrbtice. To stačilo. Začalo sa mi to zhoršovať. Okrem bežných bolestí ma 28. januára začala trápiť neznesiteľná bolesť hlavy. Lekár, ktorého privolali, povedal, že je to veľmi nebezpečné (nazval to nádor na mozgu). Nemohli ma operovať, pretože som trpela extrémnou slabosťou. Zo dňa na deň sa mi stav zhoršil a 2. februára mi priniesli sväté viatikum. Priznám sa; čakala som, že už odídem a budem s Ježišom. Zdalo sa, že to bude čoskoro. Lekári v domnení, že už nie som pri vedomí, si medzi sebou povedali, že sa polnoci nedožijem. Nech je pochválený Ježiš!“

Jej silné bolesti hlavy trvali mesiace, až do jej zázračného uzdravenia 3. marca 1899. Hneď po uzdravení povedala: „Keď som potom bola sama v izbe, dokázala som sa zdvihnúť do sedu, hoci som ešte nemohla stáť. Ale cítila som sa veľmi dobre, pretože ma už viac nebolela hlava.“

Ale to nebol koniec jej bolestí hlavy a migrénam – teraz mala trpieť bolesťami hlavy, ktoré pramenili z mystickej milosti – tŕňovej koruny. Silné migrény vyplývajúce z jej spinálnej meningitídy a mozgového nádoru boli len predzvesťou prudkých bolestí hlavy, ktoré mala čoskoro vytrpieť.

Tŕňová koruna – Utrpenie zástupnej obety

Po jej zázračnom uzdravení Boh povolal svätú Gemmu za „zástupnú obeť“, to znamená, že bola osobitne povolaná trpieť na tele i na duchu za obrátenie hriešnikov a za odčinenie hriechov. Inými slovami, bola povolaná pomáhať Ježišovi pri záchrane duší. Aby splnila toto poslanie, Boh jej dal účasť na nespočetných Kristových utrpeniach, ktoré začínali najmä vo štvrtok večer a trvali až do piatku popoludní. V tejto misii utrpenia v spojení s Ježišom za vykúpenie hriešnikov dostala stigmy spolu s tŕňovou korunou. Práve na tento stav a na ukrutnú bolesť hlavy, ktorú spôsobil, sa teraz zameriame v tomto úseku:

O tŕňovej korune a sprievodnej bolesti hlavy Gemma píše:
Štvrtok, 30. augusta 1900
„Trocha sily, trocha odvahy prichádza ku mne, keď cítim Ježiša v hodine, keď na mňa kladie tŕňovú korunu a necháva ma trpieť až do piatkového večera, pretože to ponúkam za hriešne duše, najmä za svoju. Včera večer vo štvrtok som si myslela, že Ježiš urobí ako zvyčajne v ten večer: Nasadil mi na hlavu tŕňovú korunu, ktorá bola príčinou toľkej bolesti môjho milovaného Ježiša, a nechal ju tam niekoľko hodín….Aká bola ťažká! A príčina? Pre množstvo spáchaných hriechov a množstvo nevďačných duší, ktorým pomáha, len aby na oplátku dostal presný opak. Z tejto nevďačnosti sa cítim vinná. Ako obvykle, v tú noc nemôžem spať, pretože som zjednotená s Ježišom, zjednotená užšie ako zvyčajne, a tiež preto, že ma bolí hlava. Prebdela som to spolu s mojím milovaným anjelom.“

Na inom mieste vo svojom denníku píše:
Piatok 27. júla 1900
„Tento piatok som trpela ešte viac, pretože som musela robiť nejaké domáce práce a každú chvíľu som si myslela, že zomriem. Teta mi skutočne prikázala, aby som priniesla vodu. Cítila som sa tak vyčerpaná, že som si myslela, že mi tŕne vošli do mozgu… a na spánkoch sa mi začala objavovať kvapka krvi. Rýchlo som si to očistila, takže si to sotva všimla…“

a neskôr píše:
štvrtok 2. augusta 1900
„Začala som sa modliť a okamžite som sa uzobrala. Chvíľu som sa cítila zle. Zostala som úplne sama. Keď som trpela, Ježiš tam nebol a trpela som len v mojej hlave. Môj spovedník sa ma ráno spýtal, či sa dnes ukázali aj stigmy a povedala som, že nie. Ony veľmi bolia, ale je to nič v porovnaní s mojou hlavou.“

štvrtok 23. augusta
„Dnes večer Ježiš položil svoju korunu na moju hlavu asi o 22:00hod po tom, čo som sa na chvíľu prebrala. Moje utrpenie, ktoré sa v žiadnom prípade nevyrovná Ježišovmu, bolo veľmi silné; dokonca ma bolia všetky zuby, každý pohyb mi priniesol ostrú bolesť; myslela som si, že nemôžem vydržať, ale namiesto toho som to urobila, všetko dobre dopadlo. Ponúkla som tie malé pokánia za hriešnikov a najmä za moju úbohú dušu. Prosila som ho, aby sa čoskoro vrátil…“

Vo svojich písomnostiach svojmu duchovnému vodcovi – otcovi Germanovi píše:
„V sobotu večer som išla navštíviť najsvätejší krucifix. Zmocnila sa ma vrúcna túžba po utrpení a z celého srdca som prosila Ježiša, aby ma naplnil. A od toho večera mi dal neustálu bolesť v hlave, ale akú prudkú bolesť! No, takmer vždy plačem zo strachu, že to neznesiem.“

A v liste svojmu spovedníkovi Monsignorovi Giovannimu Volpimu Gemma píše:
„V sobotu som išla navštíviť Ježiša Ukrižovaného. Vošla do mňa silná túžba trpieť a z celého srdca som o to Ježiša prosila. A Ježiš mi v ten večer spôsobil veľmi silnú bolesť v hlave až krv skoro vytryskla; ale čoskoro som bola premožená a bála som sa, že to nevydržím. Dnes v noci som trpela celú noc; spýtala som sa Ježiša, či by som mohla mať trošku pokoja; a dal mi ho. Neviem, či ma pri tom videla signora Cecelia, lebo od včera večera som bola s ňou u nej doma, ako viete. Ak to považujete za múdre, mám požiadať Ježiša, aby trochu zmiernil bolesti v mojej hlave?

Dnes večer som Ježišovi povedala, že to už naozaj neznesiem, a on mi odpovedal: „Dcéra moja, ani ja už nedokážem znášať zlo, ktoré sa mi deje; toto je skutočne čas skazy [bol to karnevalový čas ] ktoré už nemôžem znášať. Ty svojím utrpením znášaš trest, ktorý môj Otec pripravil pre toľkých úbohých hriešnikov. Neurobíš to dobrovoľne?“ Povedala som áno, ale bála som sa, že to nevydržím. Povedal: „Neboj sa, nechám ťa trpieť, ale dám ti silu to vydržať.“ Teraz som spokojná a ešte silnejšia.
Prosím o Vaše požehnanie a modlite sa k Ježišovi za úbohú Gemmu“

Čo o týchto migrénach hovorí pani Cecilia Giannini, priama očitá svedkyňa týchto záležitostí?

Cecilia Giannini píše otcovi Germanovi v júni 1900:
„Dnes je štvrtok a dnes večer sa pripravila na utrpenie, ako sa človek pripravuje na hostinu. Som tu sama. Kiež by ste tu mohli byť, otče! Je toľko vecí, ktorým by ste mohli rozumieť a ktoré by ste mohli vysvetliť aj mne, ktorá tak málo chápe…. Ježiš jej vo štvrtok večer dáva svoju tŕňovú korunu a trochu ju pritláča a potom jej stekajú malé pramienky krvi, takže jej tečú po tvári a vankúši; a ona takto trpí hodinu. Potom ju Ježiš požehná a aj členov posvätného kolégia a opustí ju; korunu však neodoberie. Necháva jej ju do piatku. Počas dňa nie je vidieť žiadnu krv, okrem malého množstva, ktoré sa ukáže v piatok okolo tretej alebo štvrtej hodiny, keď odnáša korunu. Po celý ten čas trpí veľkými bolesťami hlavy, ale nikto to nevie, iba ja. Dosť na tom; Obávam sa, že som povedala príliš veľa, ale úsudok si urobte sám.“

A tak, vzhľadom na všetky bolesti hlavy a bolesti, ktorými trpela, môžeme vidieť, že tí, ktorí trpia bolesťami hlavy a migrénami, majú súcitnú a chápajúcu nebeskú priateľku v Svätej Gemme, pretože ona určite dokáže súcitiť s tými, ktorí majú takéto utrpenia. A tí, ktorí trpia takouto bolesťou, by si mali pripomenúť Ježišove slová adresované Gemme:
„Neboj sa, nechám ťa trpieť, ale dám ti silu to vydržať.“
Alebo slovami duchovnej klasiky Kempenského „Nasledovanie Krista“:
„Nič nie je malé, čo pochádza z Božej ruky. Ak nám zošle trápenie alebo utrpenie, mali by sme to prijať s vďačnosťou; lebo čokoľvek, čo dovolí, aby sa nám stalo, je vždy pre našu spásu.“ „Nasledovanie Krista“, kniha 2, kapitola 10.

Či už teda naše utrpenie pochádza zo zhovievavej vôle Boha, ako napríklad pri Gemminej meningitíde a mozgovom nádore (to znamená nepriamo, rovnako ako pri väčšine našich chorôb), alebo z nariadenej vôle Božej, teda priamo, ako napríklad v Gemminej korune z tŕnia – Boh nám vždy dáva silu vydržať, a ešte viac, keď ho prosíme v láskyplnej modlitbe.

Svätá Gemma, si uctievaná ako patrónka tých, ktorí trpia bolesťami hlavy a migrénami. Zľutuj sa nad všetkými, ktorí pracujú pod ťarchou rôznych krížov a potrebujú Božie milosrdenstvo. Celý život si trpela rôznymi bolesťami v spojení s výkupným utrpení Ježiša Krista. Volám teraz k tebe o pomoc a prosím o tvoje orodovanie. Vypros mi uzdravenie bolestí hlavy, aby som mohol milovať celým srdcom a dokonale vyplniť Božiu vôľu celú. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

~Svätá Gemma Galgani, oroduj za nás!