Uzdravenia na príhovor sv. Jána Pavla II.

Na blahorečenie a svätorečenie Jána Pavla II. stačili dve dobre preskúmané a medicínsky nevysvetliteľné uzdravenia. Ale podobných, ohlásených udalostí už bolo započítaných do 250.

Áno, na príhovor Jána Pavla II. sa udialo viac zázrakov. Nielen dva potrebné pre jeho kanonizáciu v roku 2014. Vieme to vďaka kardinálovi Ruinimu, bývalému vikárovi pápeža v rímskej diecéze a propagátorovi jeho kanonizačného procesu. Niekoľko uzdravení sa udialo už počas života pápeža, ktoré urýchlili proces kanonizácie.

Prvým zázrakom uznaným v procese blahoslavenia Jána Pavla II., bolo uzdravenie Marie Simon-Pierre Normandovej – francúzskej ženy, ktorá trpela, podobne ako pápež, Parkinsonovou chorobou.

Choroba jej bola diagnostikovaná v roku 2001. Náhle sa uzdravila dva mesiace po smrti Jána Pavla II. po modlitbách a eucharistickej adorácii Kongregácie malých sestier katolíckeho materstva o jeho príhovor.

Druhým zázrakom bola kostarická žena, Floribeth Mora Diaz, ktorá bola nevysvetliteľne vyliečená z aneuryzmy mozgu. Stalo sa to niekoľko hodín po blahoslavení pápeža Jána Pavla II. Benediktom XVI. 1. mája 2011, ktoré prežila spolu so svojím manželom.

Lekári jej nedali žiadnu nádej, čakala doma na istú smrť. Prosila svojho milovaného pápeža, aby sa za ňu prihováral. Druhý deň ráno som počula hlas: „Vstaň, neboj sa.“

Hovorí, že videla, ako k nej Ján Pavol II. natiahol ruku na fotografii a povzbudil ju, aby vstala z postele.

Okrem dvoch opísaných prípadov uzdravenia v dokumentoch prezentovaných v procese kanonizácie, opisujeme mnohé ďalšie zázraky prostredníctvom pápežovho príhovoru. Najznámejšie sú uzdravenia Davida, 9-ročného Poliaka a Američanky Evy.

David pri hrobe Jána Pavla II.

David mal iba 9 rokov, keď v roku 2006 odišiel z nemocnice v Gdaňsku s diagnózou nádoru obličiek. Bol beznádejný prípad. Posledná šanca v podobe operácie sa nekonala, lekári rodičom povedali, že pre chlapca už nemôžu urobiť nič. Samotní rodičia sa neprestali modliť k Jánovi Pavlovi II.

Jedného dňa prišli s bláznivým nápadom vziať svojho syna k hrobu Jána Pavla II. do baziliky sv. Petra v Ríme. Prišli tam 29. augusta 2006. Všetci traja sa vrúcne modlili.

Náhle David, ktorý ležal na nosidlách, požiadal, aby ho nechali vstať. „Zdvihnite ma, chcem chodiť,“ povedal. Rodičia sa nemohli dostať z úžasu, keď videli, že syn skutočne stojí na nohách a vykračuje si stredom námestia. Nemožné!

David, hladný, požiadal o jedlo a ako všetky deti v jeho veku si veselo pri tom poskakoval. Na tento pohľad sa rodičia rozplakali. Ich modlitba bola vyslyšaná.

Vaša žena je nažive!

Eva je Američanka. V septembri 2007 bola hospitalizovaná s vážnymi dýchacími problémami. Diagnóza: pľúcna embólia. Lekári jej dali niekoľko hodín života. Pre Evu a jej manžela to bol zdrvujúci verdikt.

Ale Marian, jej manžel, bežal ku kaplnke a začal sa modliť k Jánovi Pavlovi II., ktorého zbožňoval. Neodvážil sa hneď požiadať o uzdravenie svojej ženy, ale začal tým, že požiadal o silu, aby vydržal utrpenie keď stratí toho, s kým strávil viac ako tridsať rokov života v láske a v šťastnom manželstve.

Keď sa vrátil do izby svojej ženy, videl, že línia, ktorá ukazuje srdcový tep na monitore, je rovná. Marian vybehol a začal plakať, nemal žiadnu silu pozerať sa na to, čo zdravotníci robili pri tele jeho zosnulej ženy. Náhle ho však lekár zastaví a kričí: „Vaša žena žije! Otvorila oči a povedala, „prosím, nechoď!“

Keď sa vrátil do miestnosti, Eva sedela na posteli s úsmevom. Nasledujúci deň boli lekári veľmi zmätení. Podrobili ju celej sérii výskumov, vyšetrení a nezistili žiadne stopy preťaženia a zástavy srdca. Nič nezistili! Akoby nikdy neprešla embóliou a srdiečko jej nevypovedalo službu. Niektorí lekári hovoria o „zvláštnej epizóde“, iní sa odvážia povedať slovo „zázrak“, ale všetci súhlasia: „Bol to prípad zmŕtvychvstania, ktorý prekračuje hranice medicíny.“

Uzdravenia počas života Jána Pavla II.

Aj keď v procese blahorečenia a kanonizácie možno brať do úvahy len tie uzdravenia, ktoré sa uskutočnili po smrti poľského pápeža, je potrebné hovoriť aj o iných udalostiach, ktoré boli pripisované Jánovi Pavlovi II. počas jeho života. Napríklad prípad Francesca, malého Taliana, len niekoľko mesiacov starého alebo José Herona z Mexika z roku 1990.

Francesco sa narodil s poruchou imunitného systému, ktorý ho stále vystavoval vážnym infekciám. Bol veľmi slabý a bol stále v nemocnici, lekári mu neboli schopní pomôcť.

V roku 2002 mala rodina Francesca príležitosť zúčastniť sa na súkromnej omši, ktorú slávil Ján Pavol II. Nikto nepovedal pápežovi o chorobe chlapca. Pápež sám pristúpil k dieťaťu, veľmi dlho a hlboko mu pozeral do očí s veľkou nežnosťou. Neskôr lekári vyhlásili, že dieťa je úplne zdravé.

Počas poslednej cesty do Mexika v máji 1990 sa pápež stretol s mladým José Heronom Beadlom, ktorý trpel akútnou leukémiou od 4 rokov. Ján Pavol II. ho pobozkal, požehnal a požiadal ho, aby vypustil holuba, ktorého držal v rukách. Toto stretnutie zmenilo osud dieťaťa. Dnes má José 25 rokov a je úplne zdravý.

Zdroj: Aleteia.pl, Obrázok: Tamtiež