TICHOSŤ A POKORA SRDCA – Slávnostný ruženec
1. desiatok
Odmena pokory
I sláva zmŕtvychvstania Pána prejavuje jeho zamilovanú čnosť a to pokoru. Umieral verejne v hanbe, ale z hrobu vychádza v sláve a to tajne. Nestojí o slávu sveta.
Ani sa nezjavuje všetkým. A jeho priatelia ho často ani nepoznajú. Židia tomu neveria a hovoria: „Všetko je podvod, jeho telo ukradli učeníci. “ Ježiš sa tomu nebráni. On oslávil Boha pokorou. A ako bol za to odmenený? „Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: Ježiš Kristus je Pán! Na slávu Boha Otca. “ (Flp 2,9-11)
Tak činí Boh s tými, ktorí ho oslavujú pokorou. Buď pokorný a oslávi i teba.
2. desiatok
Cesta pokory – cesta slávy
Pokornému Ježišovi sa mení pokora na slávu. Kalvária, bolo miesto Kristovej potupy, ktoré nebolo ďaleko od jeho osláveného hrobu, takisto miesto odchodu do večnej slávy bolo blízko od miesta poníženia v Olivovej záhrade.
Je na mieste poslúchnuť Pavlovu výzvu: „… vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. “ (Hebr 12,2) „Vyjdime teda k nemu von z tábora a znášajme jeho pohanenie. Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. “ (Hebr 13,13-14)
Chceš nájsť pravú vlasť? K nej vedie a v nej končí cesta pokory. Je to vlasť večnej slávy.
3. desiatok
Pokorným Boh dáva milosť
Nie je ťažké priučiť sa tejto pravde v tomto desiatku. Zhromaždenie vo večeradle sa vytrvalo modlí, i keď Duch Svätý tak dlho neprichádza. To je trpezlivá pokora. Sú jednomyseľní a svorní. Toto by nebolo možné bez pokory. Sv. Lukáš vystihuje ich vzor, Pannu Máriu, tým, že ju menuje na poslednom mieste medzi zhromaždenými i napriek tomu, že je Matkou toho, ktorý prisľúbil Ducha Svätého.
Duch Svätý prišiel. Sv. Peter neohrozene káže a tri tisíc duší dostáva milosť krstu. Ale ako? Pokorou. Pri jeho kázaní mnohí uznali svoju spoluvinu na ukrižovaní Ježiša a na znamenie pokánia sa dávajú pokrstiť.
Pokora má priťahujúci pôvab pre Ducha Svätého a jeho milosti.
4. desiatok
Cesta za Pannou Máriou
Smrť je pokorením ľudskej prirodzenosti, trest za hriech: „… prach si a na prach sa obrátiš. “ (Gn 3,19) Takto znel Boží rozsudok v raji po hriechu. Panna Mária bola bez osobného a dedičného hriechu, a predsa sa podrobuje smrti. Je to záverečný doplnok jej podobnosti s pokorným Ježišom, ktorý sa pre nás tiež pokorne podrobil smrti.
Pokora Panny Márie bola odmenená. Jej požehnané telo nepodľahlo skaze hrobu. Oslávená je vzatá do večnej slávy, ona, ktorou spolu s Ježišom na zemi pohŕdali, a ktorá ticho a trpezlivo niesla bremeno strastiplného života.
Teším sa, že prídem za Pannou Máriou? Iste k nej vedie cesta pokory, tichosti a trpezlivosti.
5. desiatok
Pokora s korunou slávy
Život Panny Márie na zemi bol vytrvalý vzťah služby Bohu.
Ona pri svojej jedinečnej dôstojnosti Božej Matky si neprivlastňovala žiadne práva, výnimky a prednosti. S obľubou sa nazývala Božou služobnicou. Žila skryto v opovrhovanom Nazarete. Ani si ju nikto úctivo nevšimol preto, že bola dcérou kráľovského Dávidovho rodu. Pokorne v samote slúžila Bohu tak verne ako nikto iný zo smrteľníkov. Skvelosť jej slávy korunovanej Bohom ukazuje jasne pravdu slov: „Bohu slúžiť znamená kraľovať. “
Kráľovská Matka, ktorá vládneš všetkými pokladmi Boha, vyber mi z týchto pokladov milosť, aby som pokorne slúžil Bohu, pokladal sa za služobníka Božieho – a to len neužitočného, a tak sa mohol s tebou večne radovať.
S láskavým dovolením Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie
www.maria.sk