Je niečo pravdivé na reinkarnácii?
Karma znamená cyklické znovuzrodievanie, kolobeh – prevteľovanie do iných foriem života po smrti – do rastlín, zvierat, ľudí, podľa toho, aký život viedol. V pôvodných náboženstvách je karma záťažou, ťarchou, od ktorej sa chcú oslobodiť. V Západných krajinách sa reinkarnácia stáva pre mnohých príťažlivou, pretože to pre nich predstavuje lacný spôsob, ako odložiť zmenu svojho života na ďalší život, ako sa zbaviť zodpovednosti za svoje skutky, za biedu a utrpenie vo svete, keďže ono je dôsledkom zla spáchaného v predchádzajúcich životoch.
Takéto chápanie napomáha
• egoizmu
• ľahostajnosti v práci na zlepšení sveta a zmiernení chorôb a biedy (nech si to len odtrpia)
• stratu jedinečnosti ľudských rozhodnutí a tým aj ich kvality a morálnosti
Pôvod myšlienky je v cyklickej premene prírody – jar – leto – jeseň – zima. Rastliny uhynú, ale na jar opäť vzídu. Nevedeli však, že biologicky je každá jednotlivá rastlina jedinečná a neopakovateľná. Ten istý list stromu, ktorý sa raz rozloží, už nikdy nevyrastie. Veď aj každá snehová vločka je iná. Tak to je aj s ľuďmi.
Problémy pre vieru v reinkarnáciu:
• V reinkarnačnej hypnóze sa zistili konfabulačné prvky: Človek hovoril, že je v 14. storočí v jednom európskom meste a je kukuricu. Tá bola dovezená trošku neskôr. A iné.
• Ak je každé nešťastie dôsledkom osobnej viny v predchádzajúcom živote, ako vysvetliť vyvražďovanie celých národov – Židov, černochov, snáď naposledy v Juhoslávii Kosovcov, alebo spoločný osud tisícok ľudí pri zemetrasení (posledné v Ázii, kde zahynulo okolo 300 000 ľudí). Je nemožné, aby mali rovnaký predchádzajúci život.
• Človek je jednotou tela a duše – nie samotná duša. Duša vtláča črty telu. Fantómové bolesti ľudí, ktorí stratili niektorú končatinu.
• Skúsenosti z klinických smrtí – osobný súd, po ktorom nasleduje očistec alebo zatratenie – duševný stav zodpovedajúci prežitému životu.
• Ako môže odčiniť karmu rastlina alebo zviera, ak vinu má na svedomí rozumná bytosť so slobodnou vôľou?
• Slovo Božie hovorí: „je stanovené, že všetci raz (gr. hapax – jediný krát) zomrú“.
Myslím, že autor nepozná čo sa pod karmou skutočne myslí v kultúre ktorá s jej konceptom prišla. Karma je nevedomé konanie, vychádza z pamäte. Človek je tvorený a jeho činnosť je spojená určitým spôsobom s pamäťou. Sú rôzne druhy pamäte. Pamäť tela bez ktorej by ste sa napríklad nevedeli bicyklovať, pamäť genetická ktorá nesie v sebe informáciu o našej bytosti a jej dispozíciách, Vy si nepamätáte aký nos mal váš prapradedko, ale pritom vám jeho nos sedí na tvári. To je karma, to čo sa postupne nazbieralo v aktivite človeka, čo prišlo od jeho predkov, aktivitou spoločenstva a podobne. Sú teda karmy osobné, rodinné, skupinové. Pre všetky tieto roviny existuje nejaké nutkavé správanie, zvykové konanie, vždy keď sa v človeku/ v skupine spustí auto-pilot – vtedy sa deje karma. Karma je spojená s nevedomým opakovaním činností, je to pohyb v kruhu. Oslobodením od karmy je dharma nie reinkarnácia. Dharma je vedomé, necyklické konanie, možno by sme mohli povedať že je to konanie oslobodené, v našom ponímaní – konanie v Duchu a pravde.
Ak existuje reinkarnácia – potom sa zdá byť logické že je nejakým spôsobom naviazaná na karmu. To čo sa pohybuje dookola a nenapreduje, to sa nejak musí ukončiť či oslobodiť. Alebo tak ostane naveky? Možno sa duše nereinkarnujú, ale karma určite ostáva a prenáša sa ďalej. Vie duša človeka čítať v minulosti a preto sa môže zdať že sa znovu vtelila? Nepoznám odpoveď. Podstatný je tento život.