Blahoslavený Američan, posol na obranu života

Relikviu blahoslaveného uloženú v striebornom relikviári v tvare kríža niesol v procesii päťročný chlapec Michael, spevádzaný rodičmi a niektorými zo svojich dvanástich súrodencov. Jeho uzdravenie ešte pred narodením zo život ohrozujúcej choroby, po tom ako sa rodina za to spoločne modlila na príhovor kandidáta blahorečenia, bolo Cirkvou úradne uznané za zázrak.

Bl. Michael McGivney (1852-1890) sa narodil v roku 1852 vo Waterbury v americkom štáte Connecticut ako prvé z 13 detí írskych prisťahovalcov. Za kňaza bol vysvätený v roku 1877 a po celý život pôsobil ako farský kňaz. Získal si povesť muža hlbokej viery s kvalitami Dobrého Samaritána. V roku 1882 spolu so skupinou laikov založil Kolumbových rytierov, aby poskytli duchovnú podporu katolíckym mužom a finančné zdroje rodinám, ktoré stratili otca-živiteľa. Štyrmi piliermi Kolumbových rytierov  sú: láska, jednota, bratstvo a patriotizmus.

Otec McGivney vyprosil uzdravenia pre chlapca s Downovým syndrómom v USA. Beatifikácie otca Michaela McGivneyho je veľkým posolstvom na obranu života – domnieva sa Carl Anderson, predstavený Kolumbových rytierov. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas poukázal na zvláštne súvislosti zázraku, ktorý otvoril cestu k blahorečenia zakladateľa tejto najväčšej organizácií laických katolíkov na svete.

Zázrak požadovaný k zavŕšeniu beatifikačného procesu sa udial v americkej rodine. Otec Michael McGivney, sám najstarší z trinástich súrodencov, vyprosil u Boha udzravení najmladšieho z 13 detí manželov Schachleových. Dnes šesťročný Mikey má Downov syndróm. Pred narodením však lekári objavili iné vážená ochorenia, nezlučiteľné so životom. Hovorí Carl Anderson:

„U chlapca diagnostikovali choroby, ktoré vylučovali šance na prežitie. Jeho stav bol natoľko vážny, že lekári povedali rodičom toto: „Buď pristúpite na potrat alebo čakajte na narodenie mŕtveho dieťaťa“.
Bola to však veľmi silná katolícka rodina, patriaca ku Kolumbovými rytierom. Vyhlásili, že interrupciu nechcú. Vydali sa na púť Kolumbových rytierov do Fatimy, kde sa mnoho ľudí modlilo za udravenie dieťaťa. Štyri dni po návrate z púte boli vykonané nové vyšetrenia a ukázalo sa, že dieťaťu už nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Downov syndróm bol u chlapca zistený už skôr a rodičia vtedy povedali: „Ak nám Boh chce dať taký dar, prijímame ho. Bude dôležitým členom rodiny pre nás i ostatné deti. Bude to pre nich dôležité svedectvo „. Downov syndróm bez veľkých problémov prijali, ale modlilli sa za to, aby bolo dieťatko uzdravené z iných chorôb. A to sa stalo. Ich synček nedávno dovŕšil šesť rokov. Je to zdravý a dynamický chlapec, ktorý po otcovi McGivney dostal meno Michael. Tento príbeh je teda silným posolstvom na podporu života. Ukazuje, aké dôležité je prijímať všetkých ľudí, vrátane tých, ktorí majú rôzne postihnutia.“

Druhým stále aktuálnym rysom otca McGivney je dôraz, aký kládol na vzájomné posilňovanie vo viere. Katolícki migranti v jeho dobe, teda v 2. polovici 19. storočia, opúšťali vieru alebo mali tendenciu uzatvárať sa vo vlastných getách. Otec McGivney chcel posilniť bratstvo medzi nimi – a preto založil Kolumbových rytierov, pokračuje Carl Anderson:

„Keď dnes pozeráme na to, čo sa deje v Amerike, ľahko zabudneme, že za života otca McGivneyho bola Amerika misijným územím. Preto mal otec McGivney veľmi misijný prístup k svojej farnosti. Založil Kolumbových rytierov, pretože ho znepokojovalo, ako často katolíci opúšťajú svoju vieru a pridávajú sa k rôznym tajným spolkom, ktoré mali v Spojených štátoch často antikatolický nádych. Bolelo ho, že sa rodiny rozpadajú, keď zomrie otec a živiteľ, sú deti odkázané na život v biede. Otec McGivney si prial, aby jeho farníci a rodiny v jeho farnosti boli vo viere silní. Súčasná kríza v Spojených štátoch a v ďalších krajinách spôsobila, že mnoho kostolov zostalo uzavretých, verejné omše boli buď úplne zrušené alebo drasticky obmedzené, zmenšili sa počty ľudí prichádzajúcich na bohoslužby. Keď budú reštrikcie odvolané, bude potrebné priviesť veriacich späť do kostola. K tomu však nedôjde automaticky. Potrebujeme obnoviť naše farnosti. Myšlienka misijného rázu farnosti, evanjelizácie veriacich a ich angažovanie, s ktorou prišiel otec McGivney, je teda dnes veľmi aktuálna. Potrebujeme totiž svedectvo a nasadenie katolíckých laikov. Cirkev má teda šťastie, že práve v tejto chvíli dostala tohto blahoslaveného ako vzor hodný nasledovania.”