Bl. Mária od Pána Ježiša Dobrého Pastiera

Rodičia jej dali všetko okrem náboženskej výchovy. Oni sami boli k duchovným veciam ľahostajní, ich deti pristupovali k sviatostiam len kvôli tradícii. Z Franciszky sa mala stať vzdelaná umelkyňa…

Franciszka Siedliska

Mala byť vyštudovanou umelkyňou. Talentovaná, výnimočne krásna a vďaka bohatstvu svojich rodičov sa mala dostať na vrchol slávy. Jej otec do nej vkladal veľké nádeje a nešetril na guvernantkách, učiteľoch hudby a cestovaní. Jej život však nabral úplne iný smer, ako by ktokoľvek čakal.

V tomto roku bl. Mária od Ježiša Dobrého Pastiera, Franciszka Siedliska, zakladateľka Kongregácie sestier Svätej Rodiny z Nazareta oslavuje dve okrúhle výročia – 180. výročie narodenia a 120. výročie úmrtia – deň svojho narodenia pre nebo. Ale to nie je jediný dôvod, prečo o nej chceme písať.

Povolanie

Bolo leto 1997, v rámci dovolenkových ciest som sa vybrala na pár dní ku kamarátke. Bývala v lesníckej chate na okraji lesa a ako študentka geografie často zdôrazňovala, že mesto nie je dedina, že dedina je úplne iná administratívna jednotka. V tom čase už mala vodičský preukaz a ja ešte nie, takže najväčším šťastím pre nás bolo otcovo povolenie požičať si auto a robiť výlety do okolitých miest.

Veľa sme sa rozprávali. Ona sa už rozhodla vstúpiť do kláštora, ja som usilovne študovala a odkladala myšlienku, ako bude môj život vyzerať mimo práce. Uvažovala som aj nad tým, že snaha milovať Pána Ježiša ma môže priviesť ku kláštornej bráne, ale myšlienka na rozhodnutie vo mne vyvolávala viac strachu ako radosti.

Svätá rodina z Nazareta

Jedno popoludnie, tesne pred ďalšou cestou, stála predo mnou moja kamarátka veľmi slávnostne a priznala sa, že „niečo mi musí dať, hoci nechce, lebo je to suvenír, sama má len jeden exemplár, ale vo svojom srdci vie, že by som to mala dostať. Dodala, že teraz si musím okamžite stanoviť úmysel, na ktorý sa budem modliť.

Celá situácia vo mne vyvolala veľké prekvapenie, ba až pobavenie, a tak som neprotestovala. Pamätám si, že som zavrela oči a v záplave myšlienok ma dostihla túžba, ktorá sa stala vyvoleným, no nevysloveným modlitebným zámerom: Chcela by som si založiť dobrú a svätú rodinu.

Sila pravdivosti tejto túžby ma desila. Bol to šok. Keď som hlboko dojatá povedala, že som pripravená, otvorila obálku a vybrala z nej malý obrázok. Na jednej strane bolo veľa riadkov textu, na druhej rehoľníčka, ktorú nepoznám, ukazujúca pravou rukou na Svätú rodinu z Nazareta.

Po prekonaní emócií, ktoré som vtedy pociťovala som sa dočítala, že to bol beatifikačný obraz Matky Franciszky Siedliskej , zakladateľky Kongregácie sestier Svätej rodiny z Nazareta.

„Doma, kde Boh nebol Pánom“

Narodila sa 12. novembra 1842 v statkárskej rodine v Roszkowa Wola neďaleko Noweho Miasta na Pilicą. Bola pokrstená menami Františka Jozefa. Rodičia Adolf a Cecylia rodená Morawská jej dali všetko okrem náboženskej výchovy. Oni sami boli k duchovným veciam úplne ľahostajní , ich deti pristupovali k sviatostiam len kvôli tradícii, a nie skutočnej viere v ich význam.

Vychovávali deti komplexne, talentovaná Franciszka sa učila hudbe a tancu. Rodina bola bohatá, takže o možnosti cestovať aj do vzdialených miest, nebola núdza. Vypuknutie januárového povstania ich zastihlo v Cannes.

„Bývala som v dome, kde Boh nebol Pánom,“ napísala po rokoch. Už v ranom detstve trpela chronickými bolesťami chrbta. Rodičia hľadali pomoc v európskych kúpeľoch v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku a Švajčiarsku. Žiaľ, bezvýsledne. Rodinou otriasla aj smrť ich syna Adama, ktorý zomrel na následky nehody.

Všetky otcove nádeje a plány sa sústredili na bojazlivú a nežnú Franciszku – mala presláviť rodinu. Nechcela však vystupovať na pódiách koncertných sál ani sa vydávať. Chcela ísť do kláštora.

Prvýkrát pocítila a priznala túto túžbu vo veku 8 rokov. Otcov odpor bol silný a v dôsledku toho jej rozhodnutie dlhé roky odďaľoval.

Otcova smrť a rozhodnutie založiť kongregáciu

Mala 22 rokov, keď v roku 1864 v Cannes zložila súkromný sľub čistoty a ostro sa postavila proti manželským plánom svojho otca. Chcela sa venovať Bohu. Nemala žiadne definitívne plány, no svojím rozhodnutím si bola istá.

Svojmu rozrušenému otcovi sľúbila, že pred jeho smrťou nevstúpi do žiadneho zboru. A skutočne ho neopustila až do úplného konca. Keď Adolf Siedliski v roku 1870 zomrel, bol pripravený na svoju poslednú cestu. Dcérino svedectvo a jej podpora počas posledných 6 rokov života doma vyústili do návratu k dobrému životu. Otec sa stihol vyspovedať a prijal sväté prijímanie.

Najprv hneď v roku 1870 zložila profesiu františkánskej terciárky. V roku 1873 jej spovedník páter Leander Lendzian potvrdil jej dlhoročnú túžbu po rehoľnom živote a vyzdvihol naliehavosť založenia novej kongregácie, vidiac v tom zvláštny rozmer Božej vôle.

„Pritiahnuť všetkých k Pánu Ježišovi“

V tom istom roku odišla Franciszka Siedliska do Ríma, kde dostala požehnanie Pia IX. na založenie novej rehoľnej kongregácie. Keďže po rozpustení reholí nebola v krajine možná oficiálna činnosť, prvý rehoľný dom novej kongregácie vznikol v roku 1875 v Ríme.

A takto sa mi predstavil život nášho Nazareta , život lásky: práca, povinnosť, oddanosť všetkému a naplnenie všetkého, čo Pán Ježiš vyžaduje. Toto musel urobiť Pán Ježiš v Nazarete: Jeho život bol zrejme jednoduchý, obyčajný, pracovitý, povinný, ale aké spojenie Božstva s Večným Otcom a Duchom Svätým, aká úcta, adorácia, oddanosť Pána Ježiša ako Syna človeka. Ale všetky skutky Pána Ježiša, aj tie najmenšie, boli sväté a dokonalé, najčistejšie, nebolo malých – všetko bolo božské, a teda nekonečne veľké. Také sú naše záležitosti: hoci sú malé a samy osebe zdanlivo bezvýznamné, stávajú sa veľkými a veľmi významnými, ak zodpovedajú Božej myšlienke, ak sa konajú s Pánom Ježišom a podľa neho,“ napísala v Denníku .

Mária od Pána Ježiša Dobrého Pastiera

Franciszka prijala meno Mária od Pána Ježiša Dobrého Pastiera. Prečo presne takto? „Pane, v prvom rade si bol a si pre mňa Dobrý pastier, najlepší pastier, pretože keď som ťa opustila pre svoju biedu, neodmietol si ma, nenechal si ma samú, ale pozrel si na mňa, aby si ma ubránil pred konečným zničením, vytiahol si ma z priepasti a na svojich pleciach si priniesol do svojho ovčinca“ – napísala 7. mája 1886 vo svojom Denníku .

V tých istých poznámkach sa môžeme dočítať o jej pobyte v Lorete v júli 1895. „Nikdy predtým mi Pán Ježiš nedal také pochopenie toho, čo pre nás tento Svätý dom znamená a čím by sme mali byť, keď sme dostali toto milosrdenstvo byť deťmi Svätej rodiny a títo traja najsvätejší ľudia na zemi sú nám daní ako vzory.“

Potešená tichom a modlitebným pokojom tohto miesta chodievala do Loreta často, niekedy aj na jeden deň. V tom čase bývala v severnom krídle Apoštolského paláca, na čísle 85. Ale netrávila čas vo svojej izbe, zdržiavala sa na modlitbách v Domčeku. Ako píšu životopisci, „s otvoreným srdcom skúmala Udalosť – nie abstraktnú doktrínu, prvý súzvuk Božieho plánu spásy – Vtelenie. Čas strávený v Loretánskom dome bol strávený rozhovorom s Máriou. Vzala a vyriešila všetky dôležité záležitosti zhromaždenia priamo tam, v dome.

Franciszka Siedliska, ktorá v rodinnom dome nedostala náboženskú výchovu, túto horlivosť čerpala zo samotného zdroja, z Ježišovho Srdca – a preniesla do iných domov – rehoľných domov Kongregácie sestier sv. Svätej rodiny z Nazareta.

Zdroj: Aleteia, Obrázok: Tamtiež

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *