Neporušené telo sv. Cecílie

Cecília, narodená v šľachtickej patricijskej rodine Ceciliovcov, bola zasnúbená s mladým pohanom Valeriánom. V svadobnú noc Cecília prezradila svojmu manželovi, že Boží anjel stráži jej panenstvo, a vyzvala ho, aby sa obrátil. Valerián sa v tú istú noc vybral na Appiánsku cestu, kde sa na tretej míli stretol so svätým pápežom Urbanom. Ten poučil a pokrstil Valeriána, ktorý sa potom vrátil domov, kde videl Cecíliu ležať na zemi v modlitbe s anjelom, ktorý na ňu vždy dohliadal, a teraz ako presvedčený veriaci sa modlil, aby rovnakú milosť dostal aj jeho brat Tiburzio, a tak sa aj stalo.
Objavenie hrobu
Na rozdiel od väčšiny patricijských rodín v Ríme si za svoje sídlo v meste nevybrali elegantnú štvrť ako Aventine, ale ľudnatú a populárnu štvrť Trastevere. Na ruinách tejto rezidencie stojí dnes jeden z najkrajších kostolov v Ríme, za námestím málo navštevovaným turistami, na konci záhrady, ktorá si zachovala svoju starobylú architektúru, s fontánou uprostred, jej ružovými záhradami a begóniami. Kostol je známy pod titulom Santa Cecilia.
Archeológovia sa zhodujú, že súčasný chrám Santa Cecilia nahradil oveľa staršiu svätyňu, určite jeden zo súkromných domov, ktoré bohatí kresťania sprístupnili veriacim pred oficiálnym uznaním Cirkvi v roku 313. Zhodujú sa tiež v názore, že tento majetok duchovenstvu dala žena z rodu Caecilii, nazývaná podľa zvyku, ktorý dával dievčatám priezvisko ich otca ako meno, Caecilia Metella.
Historické zdroje sú obmedzené v tejto otázke no tu sa začína jeden z najkontroverznejších príbehov katolíckej martyrológie. Chceli by sme zdôrazniť, že je založený na niektorých následných zisteniach. V októbri 1599 je zrejmé, že baziliku Santa Cecilia je potrebné obnoviť. Kardinál pôsobiaci v Santa Cecilia mons. Paolo Emilio Sfrondati ; (je synovcom pápeža Gregora XVI.) sa podujme na túto činnosť.
Je dobrým kňazom, inšpirovaný sv. Filipom Nérim. V priebehu prác, kardinál objavil niekoľko starovekých sarkofágov v bielom mramore. Ako správny Riman hneď uhádne, že ide o pozoruhodné relikvie, ktoré tam začiatkom 9. storočia umiestnil pápež Paschal I.
Náhodou boli nájdené telá mučeníkov Cecílie, Valeriána, Tiburzia a Maxima. Monsignor Sfrondati, trasúci sa emóciami, otvára hrobky. Postupne ako ich otvára, nachádza pozostatky troch mužov.
Cecíliino telo je nedotknuté
Po otvorení poslednej hrobky nasleduje výkrik prekvapenia. Dievča, ktoré môže mať osemnásť rokov, leží na boku, ako keď niekto spí, keď sa prebúdza. Je mŕtva už trinásť storočí, no jej telo je neporušené, zázračne zachované. Oblečená je v bielych šatách posiatych zlatom, ktoré sú zafarbené veľkými škvrnami krvi, červenej, ako keby mala už už kvapkať. Iná krvavá bielizeň je zložená v blízkosti mŕtvoly, podľa zbožného zvyku prvých kresťanov, ktorí zbierali krv mučeníkov.
Keď jej rozbalí tvár, kardinál vidí, že dievča má na krku tri hlboké rany; hlava je takmer oddelená od trupu, čo vysvetľuje kurióznu polohu, v ktorej bola pochovaná. Nakoniec je jej pravá ruka ohnutá v zvláštnej polohe. Sfrondati si v šoku uvedomí, že tri prsty zostali rovné, čo kardinál interpretuje ako posledné vyznanie tajomstva Najsvätejšej Trojice. Sochár Maderno je v zhone vyzvaný, aby reprodukoval bezprostredný obraz, ktorý sa ponúka divákom: Cecíliu, jednu z najznámejších mučeníčok Ríma, neporušenú. Maderno a všetci ostatní sú tak ohromení, že sa nikto z nich neodváži položiť svätokrádežnú ruku na mŕtvolu malej apoštolky čistoty. Bez ďalších pozorovaní je Cecília pochovaná pod hlavným oltárom svojho kostola. O zázraku svedčí iba atraktívna socha Maderna.
V Cirkvi sa nachádzajú prípady neporušeného tela; všetky naznačujú posvätnosť, ktorá nie je vždy slávna alebo verejná, ale pevná, istá, výnimočná. Pre tento jav neexistuje žiadne prirodzené vysvetlenie, najmä ak ide o mŕtvolu spred 13 storočí pokrytú krvou.

Modlitba k sv. Cecílii
Ó svätá Cecília,
ty si spievala svojím životom a svojím mučeníctvom,
na chválu Pánovi a teba uctieva svätá Cirkev,
ako patrónku hudby a spevu;
Pomôž nám svedčiť, naším hlasom a s hlasom našich nástrojov,
o radosti srdca, ktorá pochádza z neustáleho plnenia Božej vôle
a z prežívania nášho kresťanského ideálu.
Pomôž nám dôstojne oživovať svätú liturgiu,
z ktorej pramení život Cirkvi,
uvedomujúc si dôležitosť našej služby.
Odovzdávame ti úsilie a tiež radosť z nášho záväzku,
aby si ich mohla vložiť do rúk Najsvätejšej Panny Márie,
ako ľúbeznú pieseň lásky k jej Synovi Ježišovi. Amen

Zdroj: Comuniosanti, Obrázok: Tamtiež