Svätá Filoména a svätá Gemma, milované Kristove nevesty
Na zemi ich delí 1600 rokov, v nebi spája verná láska k Ženíchovi. Svätá Filoména, svätá Gemma Galgani – milované Kristove nevesty
„To jedno nech vám je však zjavné, milovaní, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.“ (2Pt 3,8)
Pre nás ľudí, orientujúcich sa v čase a v priestore, patria slová apoštola Petra o „nerelevantnosti času“ medzi tie ťažko pochopiteľné a stráviteľné. No ich pravdivosť je dávno preverená.
Opodstatnenosť Petrových slov potvrdzujú aj dve mladé dievčatá – ženy, ktorých pozemské životy sú datované s odstupom viac než tisíc rokov, no obe svoj život zasvätili a venovali Kristovi, ktorý je ten istý včera, dnes i zajtra.
24.mája 1802 objavili archeológovia pri vykopávkach v starých katakombách svätej Priscilly uzavretý hrob vytesaný do skaly. Počas nasledujúceho dňa zostúpil vatikánsky dozorca vykopávok do podzemia a spolu s ďalšími pozorovateľmi nový hrob oficiálne zdokumentovali. Telesné pozostatky patrili zjavne mladej dievčine vo veku 12-13 rokov. Na hlinených doskách, ktorými bol hrob uzatvorený bol nápis: PAX.TECUM.FILUMENA (v latinčine pokoj s tebou Filoména). S vázou, tzv. ampelou, kde bola v ranných dobách hromadená krv mučeníkov, sa urobil pokus, v ktorom išlo o to, aby sa šupinky údajnej krvi zachytili do krištáľovej nádoby. Okamžite sa udiala podivuhodná premena: len čo sa krvné čiastočky ocitli v nádobe, zaleskli sa ako najčistejšie zlato, iné ako striebro. Mnohí svedkovia tejto jedinečnej premeny boli hlboko pohnutí a ďakovali Bohu za oslávenie svätice Filomény, ktoré bolo demonštrované týmto osobitným spôsobom.
Život mladej dievčiny, panny a mučeníčky svätej Filomény je dátovaný do najrannejších dôb Cirkvi. Zomrela okolo roku 302. O jej živote sa dozvedáme len z videnia rehoľnej sestry Marie Luisy di Gesú, ktoré mala 3. augusta 1833 po svätom prijímaní, ponorená do vzdávania vďaky. V tichu počula nežný hlas: „Moja milá sestra, som dcéra vládcu malého štátu v Grécku. Moja matka mala tak isto kráľovskú krv. Pretože nemali žiadne deti a boli ešte pohania, neprestajne prinášali obety svojim falošným modlám, aby počali dieťatko. Lekár z Ríma, istý Publius, ktorý je teraz v nebi, bol v otcových službách. Bol kresťanom. Videl smútok mojich rodičov a mal súcit s ich slepotou ducha. Odvážil sa, inšpirovaný Duchom Svätým, hovoriť s nimi o viere v Krista. Milosť, ktorá sprevádzala jeho slová, osvietila ich rozum. Prijali vieru v Trojjediného Boha a On ich obdaroval vytúženým dieťaťom. Po mojom narodení mi dali meno Lumena, aby vyjadrili „svetlo viery“, ktorého som bola plodom.
Keď som mala 13 rokov, odcestovala som s rodičmi do Ríma, pretože tyranský cisár Dioklecián sa otcovi vyhrážal vojnou. Od chvíle, čo si ma Dioklecián všimol, upieral pohľad už len na mňa. Fascinovaný mojou osobou ubezpečoval otca, že sa už nemusí znepokojovať vojnou. Dodal: ‚dám ti k dispozícií celú moc svojej ríše a nežiadam za to nič, len ruku tvojej dcéry‛.
Môj otec, zaslepený cťou, ktorej sa mu dostalo, prijal návrh cisára s radosťou. Rodičia nevedeli o mojom sľube, ktorý som dala a nútili ma, aby som sa podvolila cisárovi. Povedala som im: ‚Takže vy by ste chceli, aby som porušila prísahu, ktorú som dala pred dvoma rokmi Ježišovi Kristovi, len preto, aby som sa zapáčila nejakému človeku? Moje panenstvo je zasvätené Bohu a ja s ním už nemôžem disponovať‛.
Moja neoblomnosť a stálosť v rozhodnutí ich uvrhli do zúfalstva. Predviedli ma pred cisára. Ten použil svoju moc, mysliac si, že ma tým získa. Ale všetko jeho lichotenie, hrozby a sľuby boli nanič. Veľmi sa rozhneval a dal ma uvrhnúť do väzenia presvedčený o tom, že bolesť a hanba zlomia môj odpor. No odpor, na ktorý znovu a znovu narážal ho len pobádal k môjmu ďalšiemu mučeniu. Avšak modlitba ma držala vzpriamenú uprostred mučenia a ja som nepovoľovala v úsilí nepretržite sa zverovať Ježišovi a jeho najčistejšej Matke.
V piatok, 10. augusta o tretej hodine popoludní moja duša vzlietla hore do nebies k môjmu nebeskému Ženíchovi, aby od neho prijala korunu panenstva a palmu mučeníctva a radovala sa zo zvláštnej prednosti pred mnohými vyvolenými v jeho prítomnosti.“
Marcela Macháčková (ed.): Svätá Filoména – Dcéra svetla
Svätá Filoména si veľmi rýchlo získala mimoriadnu úctu pápežov, svätcov i mystikov. Bola nazývaná Divotvorkyňou 19. storočia. Svätý Ján Mária Vianney jej pripisoval všetky svoje zázraky a vyhlasoval: „Ja som nikdy nežiadal svoju drahú malú sväticu o pomoc bez toho, aby mi na to neodpovedala svojim príhovorom.“
Pápeži 19. storočia prostredníctvom tejto mladej mučeníce zahrnuli veriacich mnohými plnomocnými odpustkami a darmi. Je zachytené a potvrdené veľké množstvo zázrakov, ktoré sa udiali na jej príhovor. Vzniklo množstvo modlitieb, novén, ruženec sv. Filomény, ktorými sa ľudia utiekajú k tejto divotvorkyni a prosia ju o pomoc.
Oddanosť a láska k tejto svätici zaznamenáva vo svete nový duchovný vzostup. Jedným z dôvodov znovuoživenia úcty k svätej Filoméne je aj to, že svet 21. storočia nutne potrebuje obnoviť kresťanskú autenticitu, statočnosť a mravnosť. Najviac je ohrozená mladá generácia a práve jej môže svätá Filoména vyprosovať potrebné milosti a pomoc – veď je priateľkou a patrónkou detí a mladých!
Svedectvo svätej Filomény bolo dlhé stáročia ukryté pred svetom. Boh presne vedel, kedy má ľuďom predstaviť Lumenu – svetlo, ktoré nás ma usmerňovať a prežiarovať naše srdcia i mysle.
Sv. Gemma Galgani (1878 – 1903) nezažila priame prenasledovanie kresťanov a nepodstúpila násilnú mučenícku smrť, no rovnako ako svätá Filoména, sa celým svojim bytím – mysľou i telom oddala nebeskému Ženíchovi.
Sv. Gemma Galgani sa narodila v talianskej dedinke neďaleko mesta Lucca. Od malička bola vychovávaná v náboženskom duchu a vďaka príkladu svojej pobožnej matky Angely si už v útlom detstve obľúbila modlitbu.
Keď mala Gemma iba sedem rokov, matka ochorela na tuberkulózu a zakrátko zomrela. Po jej smrti začala navštevovať polo internátnu školu, ktorú viedli sestry sv. Zity. Medzi vyučovaním mávali sv. omše a spoločné modlitby. Gemma tu bola veľmi šťastná. Milovala modlitbu i štúdium, v ktorom vynikala. Medzi spolužiačkami i učiteľmi bola veľmi obľúbená. No jej radosť zo štúdia netrvala dlho. Keď mala 16 rokov, zomrel jej 18-ročný brat. V tom čase aj ona ochorela a tri mesiace ostala pripútaná na lôžku. Nakoniec sa vyliečila, no jej zoslabnuté telo jej už nedovoľovalo vrátiť sa späť do školy.
Keď mala 19 rokov, zomrel jej otec. Malé imanie, ktoré deťom zanechal zhabali exekútori. Deti rozdelili a dostali sa do opatery k príbuzným. Gemma išla k tete Caroline do Camaiore. Tu sa istý bohatý mladík do nej zamiloval a požiadal ju o ruku. Sobáš s ním by ju vytrhol z biedy a zabezpečil na celý život. Ona však už bola zasnúbená s Ježišom a preto prosila tetu, aby ju pustila späť do rodného domu.
V spustnutom dome však ochorela – zakrivila sa jej chrbtica, ochrnula na nohy, stratila sluch a vypadávali jej vlasy. Ľudia jej nevedeli pomôcť. Až na príhovor ctihodného Gabriela Possentima bola zázračne uzdravená.
Túžila po kláštornom živote, no bola odmietnutá. Prijala to ako Božiu vôľu – žiť opustená v starom dome. 8. júna 1899 dostala stigmy. Objavovali sa každý štvrtok okolo ôsmej hodiny večer a mala ich do piatku, asi do tretej popoludní. Okrem rán po klincoch mala Gemma aj ďalšie rany, ktoré utŕžil náš Pán pri umučení. Bola mysticky bičovaná, potila sa krvou, na hlave mala rany od tŕňovej koruny a na pleci ranu, ktorú spôsobila váha kríža.
Toto všetko sa nám môže zdať príliš kruté, najmä ak vezmeme do úvahy, že išlo o 21 ročné dievča. No Gemma sa na tieto chvíle bolesti tešila a na utrpenie sa pripravovala ako na vlastnú svadbu. Hovorila: „Ježiš, urob ma podobnou Tebe. Dovoľ mi trpieť s Tebou. Nešetri ma.“
Súčasťou jej života boli dve nadprirodzené bytosti: diabol a Anjel strážny. Gemma zažívala priame útoky diabla, ktorý ju fyzicky napádal, zjavoval sa jej v príšerných podobách, hádzal ju o zem, trhal vlasy. Spočiatku bolo mladé dievča veľmi vystrašené, ale keď vzývala sv. Gabriela a Pannu Máriu, diabol sa musel stiahnuť. Gemma s úsmevom hovorí: „Keby ste videli, ako utekal, keď sa zjavil niekto z nich.“
Gemma videla svojho Anjela a mohla sa ho dotýkať. Bol jej ako vlastný brat. Často sa spolu modlili a recitovali žalmy. Okrem toho ju ochraňoval v každom nebezpečenstve a pri útokoch diabla. Raz sa zdržala dlhšie v kostole. Vonku už bola tma. Vtedy sa jej zjavil a odprevadil ju domov, ani nešla po ulici sama.
V januári 1903 ochorela na tuberkulózu. Choroba rýchlo postupovala až vychudla na kosť a kožu. Popri ťažkej chorobe znášala aj duchovné utrpenia – útoky diabla, duchovnú opustenosť a samotu. Ale ona to všetko obetovala Bohu na zmiernenie urážok, ktoré sa mu dostávajú od hriešnikov. 11. apríla 1903 zomrela v tichosti s úsmevom na perách. Mala 25 rokov.
Za blahoslavenú bola vyhlásená v roku 1933 a za svätú 2. mája 1940 – len 37 rokov po jej smrti. Stala sa patrónkou v pokušení diabla a patrónkou sirôt. Je považovaná za zvláštnu spoločníčku opustených a niekedy sa volá aj „svätá proti samote“.
Peter Juan, Pablo Bako: Svätá Gemma Galgani – Dynamika blčiaceho srdca
Úcta k tejto pozoruhodnej mladej mystičke sa veľmi rýchlo šírila medzi ľuďmi. Mnohí ju už počas života považovali za sväticu a preto sa s dôverou začali k nej utiekať a prosiť o pomoc. A skutočne, na jej orodovanie bolo udelených mnoho milostí a zázrakov. Veľa hriešnikov sa obrátilo na nesprávnej ceste a mnoho ľudí bolo zázračne uzdravených.
Sv. Gemma Galgani – milovaná Kristova nevesta je vzácnym briliantom Cirkvi, ktorej môžeme v modlitbe s dôverou prednášať prosby. Veľmi dobre poznala smútok zo straty blízkeho, chudobu, chorobu, samotu, strach i bolesť. Nechajme sa ovplyvniť jej jednoduchosťou, čistotou a oddanosťou Kristovi. Prosme ju, aby nám pomáhala v úsilí páčiť sa nášmu Pánovi a byť pripravení v každom okamihu plniť jeho vôľu.
Svätá Gemma – Drahokam Cirkvi, život posolstvo, zázraky a pobožnosti
Viac kresťanských kníh nájdete na Zachej.sk.