Ako sa môžeme cvičiť v pokore?

Ako sa môžeme cvičiť v pokore:

  • Čo najmenej o sebe hovoriť.
  • Nezaoberať sa príliš sám sebou.
  • Nechcieť usmerňovať záležitosti iných.
  • Radostne prijímať opačné názory a napomenutia. Nevšímať si chyby iných.
  • Ustúpiť v diskusii, aj keď mám pravdu.
  • Byť láskavý a milý, aj keď ma niekto pobúri.
  • Prijímať nevšímavosť.
  • Vybrať si vždy to, čo je ťažšie.
  • Vyhýbať sa zvláštnostiam.

Rady sv. Matky Terézie z Kalkaty

 

11 thoughts on “Ako sa môžeme cvičiť v pokore?

  • 19. októbra 2020 at 23:15
    Permalink

    Verím že len skutočne pokorný človek môže byť skutočne šťastný. Ja ním nie som, hľadám odpovede ako mnohí z nás prečo? Keď niečo stratíme a potom to hľadáme, chceme to nájsť, no nedarí sa, vždy je to preto lebo hľadáme na nesprávnom mieste. Aj ja som hľadal na nesprávnom mieste, všade inde len nie tam kde som mal, v SEBE . Pokora mi chýba, som vďačný zato poznanie, verím že je to prvý krok cesty ktorú mi treba prejsť aby som došiel do správneho cieľa. Ďakujem mám sa čo učiť.

    Reply
  • 6. januára 2020 at 2:38
    Permalink

    Och, az doteraz som si myslela, ze som pokorny clovek, no po precitani tohto clanku a komentov som zistila, ze mam od skutocnej pokory este velmi velmi daleko, a ze sa mam mnoho ucit a premahat. Nie tak davno som sa spovedala a povedala som aj, ze ma trapi, ze si mnohokrat o sebe myslim viac nez som, mam taky zvlastny pocit, ako keby som bola na nieco vyvolena, ale vlastne mnohokrat neviem urobit ani tie veci spravne, ktore ostatny zvladaju lavou zadnou.. Tak sim sa Pana Boha pytala, co mam urobit, aby som sa zbavila tej zvlasnej myslienky viaccennosti a v hlave mi skrsla orazka, ako sa cvicit v pokore. A tu to mam, odpoved jasna, bude to tazke ale skusim to najlepsie ako to viem…haha a znova hovorim o sebe…nech Vam vsetkym Boh zehna!!! inac, dakujem za vase clanky, su fantasticke!

    Reply
  • 1. septembra 2019 at 14:00
    Permalink

    Pokora je postoj hlupáka. Nič ňou človek nezíska. Z oblbujúcich vnútorných pocitov aký som dobrý tým že som pokorný sa človek nenaje. V dnešnom svete treba byť cieľavedomý, asertívny a sebavedomý ak to chce človek niekam dotiahnuť. Vlastne je to tak aj v prírode na princípe „zožer alebo sa nechaj zožrať“. Ak však niekomu robí dobre mať zo seba pocit že ja handra potom OK, každého osobná voľba

    Reply
    • 3. septembra 2019 at 17:38
      Permalink

      @Tomas:
      Ten „oblbujúci vnútorný pocit aký som dobrý tým, že som pokorný“ je absolútny opak pokory. Farizejstvo ako vyšité. Pozri si Lk18,9-14. A je jedno, či si „nábožný“, „spravodlivý“, „pokorný“ alebo sa hocijako ináč vyťahuješ nad ostatnými.
      ALE: „Pokora je postoj hlupáka“? „Nič ňou človek nezíska“? A čo takto získať pokorou Božiu milosť? Pozri si Prís3,34.
      Treba byť „cieľavedomý, asertívny a sebavedomý“? Máš dojem, že toto všetko sa vylučuje s pokorou? Veď si len prečítaj Magnificat: „Hľa, od tejto chvíle BLAHOSLAVIŤ MA BUDÚ všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil TEN, KTORÝ JE MOCNÝ.“ To je tá skutočná pokora – byť cieľavedomý, asertívny a sebavedomý a pritom uznávať, že nado mnou je niekto vyšší, a PRÁVE ON mi dáva silu, schopnosti, múdrosť, zdravé telo, zdravý rozum a aj ochranu.po celý môj život. A že sa koniec-koncov raz JEMU budem zodpovedať z toho, čo som v živote urobil a čo neurobil.
      A nehnevaj sa na mňa – keď hovoríš, že to chceš niekam dotiahnuť, tak to akože kam chceš „dotiahnuť“ s tým tvojím „zožer alebo sa nechaj zožrať“? Tým si nám všetkým úplne exemplárne vysvetlil, že „cieľavedomý“ u teba znamená bezohľadný, „asertívny“ znamená sebecký“ a „sebavedomý“ znamená pyšný. No a úplne si to zabodkoval tým, že „pokorný“ = „handra“.
      NIČ si nepochopil.

      Reply
  • 6. novembra 2018 at 11:03
    Permalink

    Treba davat pozor,aby sme to nezamienali s falosnou pokorou.Len clovek,ktory sa citi milovany,moze nastupit na cestu pravej pokory.

    Reply
  • 26. novembra 2016 at 11:27
    Permalink

    čO JE TO Vyhýbať sa zvláštnostiam

    Reply
    • 3. septembra 2019 at 18:19
      Permalink

      Mohlo by to byť to, čo sa zvykne označovať ako „žiadostivosť očí“ – zvedavosť, všetečnosť, naháňanie sa za senzáciami, rozjímanie o mimozemských civilizáciách namiesto toho, aby sme pracovali na zlepšovaní tej našej. Tak si myslím.

      Reply
  • 24. novembra 2016 at 13:28
    Permalink

    Cvičenie v pokore je veľmi potrebné a aj niekedy dosť ťažké. Preto som sa denne začala modliť Litánie pokory. Mne to dosť pomáha. Aj keď budem mať 58 rokov, nie som dosť pokorná, niekedy sa nechám nachytať, že sa zaoberám sebou a chcem riešiť druhých. Preto sa musím stále cvičiť v pokore

    Reply
  • 18. novembra 2016 at 8:52
    Permalink

    Skutočná pokora je veľký dar od Boha, nedá sa získať hneď, je to celoživotné úsilie.
    Úsilie v modlitbe, v tichosti, skromnosti, a hlavne si uvedomiť, že som tu nielen ja.
    Čo je to byť pokorný som zistila až v tomto čase – mám 60 rokov. Buďte trpezliví a
    pocítite to. Keď budete pokorní, budete duchovne silný.

    Reply
  • 17. novembra 2016 at 0:20
    Permalink

    hlupost, potom mozte ist do Pezinka rovno ak sa toho budete držat.

    Reply
    • 23. apríla 2017 at 6:35
      Permalink

      Ak si dosť pokorný, od každého človeka sa môžeš niečo naučiť.
      Ak si dosť pokorný, vždy predpokladáš, že sa môžeš o všetkom naučiť viac.
      Ak si dosť pokorný, pripúšťaš, že potrebuješ iných.
      Ak si dosť pokorný, si radšej otvorený a zraniteľný, ako uzavretý a nezávislý.
      Ak si dosť pokorný, vkladáš veľké úsilie do počúvania.
      Ak si dosť pokorný, veríš a vieš, že nič čo si dokázal, máš a si nepochádza od teba, že všetko si dostal z milosti Božej.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *