Ocitol som sa v sekte Haré Krišna

Narodil som sa do nábožensky ľahostajnej rodiny. Obaja moji rodičia sú vzdelaní. V siedmich rokoch som bol vďaka úsiliu mojej starej mamy pokrstený a o rok neskôr som prijal prvé sväté prijímanie. To bol prakticky koniec môjho vzťahu ku katolíckej cirkvi.

Ale Boh ma nenechal napospas. Fyzické utrpenie súvisiace s bronchiálnou astmou a častými infekciami dýchacích ciest, problémy v škole, nedostatok priateľov ma v šestnástich rokoch priviedli k strate zmyslu života a myšlienkam na samovraždu. Neustále rastúca túžba oslobodiť sa od utrpenia a otázka o jeho zmysle sa stala hlavnou hybnou silou môjho konania. Začiatkom roku 1983 som narazil na nejaké brožúry o filozofii zen. Keďže som nenašiel jednoznačnú odpoveď na problémy, ktoré ma trápili, hľadal som ďalej. Kúpil som si Bhagavad-gítu a ďalšie materiály distribuované Hnutím pre vedomie Krišnu. Pod ich vplyvom som sa stal vegetariánom, čo takmer okamžite vyvolalo konflikty v rodine.

V polovici mája 1983 som odišiel zo školy a rozhodol som sa stať sa oddaným – alebo služobníkom Pána Krišnu. Vstával som teda o 3:45 hod, spal som na podložke na spanie na podlahe, nie na posteli, umýval som sa iba v studenej vode, tri hodiny denne som recitoval mantru „Haré Krišna, Haré Ráma…“.

Začiatkom júna toho istého roku som išiel na tzv. farmu, ktorá sa v tom čase nachádzala v Ostrowom pri Kutne. Na farme som stretol tých, o ktorých som si myslel, že sú skutočnými nasledovníkmi Krišnu. Aj keď som sa chcel z celého srdca venovať hnutiu pre vedomie Krišnu, stále som jeho členom kládol ďalšie a ďalšie otázky. Ich odpovede si ešte dnes dokonale pamätám, aj keď už prešlo toľko rokov.

Tu je niekoľko z nich:

• Jediná pravá viera je hnutie pre vedomie Krišnu, zvyšok sú hynúci blázni.
• Čoskoro bude katolícka cirkev v Poľsku a vo svete úplne nahradená hnutím pre vedomie Krišnu.
• Duch Svätý je také veľké tajomstvo, že učeník by sa naň nemal pýtať.
• Úplná poslušnosť duchovnému učiteľovi je podmienkou na ceste k dokonalosti.
• Ak sa chcete dozvedieť viac o hnutí a o Krišnovi, musíte si to zaslúžiť.
• Duchovný majster sám rozhodne, kedy budete zasvätení a aké bude vaše nové hinduistické meno.
• Iba poznanie súvisiace s hnutím pre vedomie Krišnu má nejakú hodnotu.
• Mali by ste prerušiť všetky kontakty so svojou rodinou a každým, kto nemá vedomie Krišnu.
• Len svojimi dobrými skutkami sa môžete vymaniť z kolobehu zrodenia a smrti.
• Čím horlivejšie uctievate Krišnu, jediného Boha, a čím plnšie sa venujete lotosovým nohám duchovného učiteľa (v tom čase bol duchovným majstrom starajúcim sa o krajiny strednej a východnej Európy Američan), tým menej utrpenia zažiješ tu na zemi a tým viac zažiješ večné šťastie v nebi.

Táto posledná myšlienka ma udržala v kulte takmer šesť mesiacov. Čo ma vtedy začalo skutočne trápiť, bolo uctievanie žijúcich „duchovných majstrov“. Ak by si v dnešnej dobe chcel niekto uctiť napríklad Jána Pavla II. ako Boha, tiež by mi to prišlo veľmi podozrivé a nevhodné. Veď len Boh si zaslúži slávu, nie stvorenia. Čim viac som bol nútený spievať, sypať kvety pred obrazom duchovného učiteľa, vzdávať mu poklony a prinášať duchovné obety bohu Krišnovi, tým som sa cítil nešťastnejší. Chcel som utiecť z utrpenia, no zasiahlo ma to ešte mocnejšie. Dokonca som sa dvakrát pokúsil prejsť krajinou ilegálne a ísť do „krajiny šťastia“ – na farmu hnutia Krišna v americkom Texase.

Našťastie Panna Mária najprv slovami lodného dôstojníka z Filipín a potom vážnym zranením nohy zabránila sérii ďalších hlúpostí. Nakoniec som sa v zúfalstve rozhodol hľadať útechu u neznámeho Boha – Ježiša Krista. A čo je najdôležitejšie, v Ňom som objavil hodnotu a zmysel utrpenia, z ktorého som tak zúfalo chcel uniknúť. V súčasnosti považujem utrpenie, ktoré prežívam, za jednu z najväčších milostí a Kristov kríž by som nevymenil za žiadne materiálne ani duchovné statky. Bol to Ježiš, ktorý mi dal hlboký pokoj a radosť, umožnil mi dokončiť vyššie odborné štúdium a oženiť sa. Som v hnutí rodín z Nazareta a mám svojho duchovného vodcu. Teraz pevne verím, že niet spasenia okrem Ježiša Krista. Treba povedať jasne, ak sa pokrstený dobrovoľne stane členom sekty, automaticky zradí svojho Jediného Majstra Ježiša Krista a uctieva démonov.

Nezáleží na tom, či sa sekta volá United Church of Moon, Chinmaya Mission alebo Church of Scientology, nebezpečenstvo je v tom, že takýto človek sa vystavuje veľmi vážnemu riziku straty večného života. Len Božia Matka je mocou Ježiša Krista schopná vykonať zázrak, ktorý zmení srdcia a mysle všetkých tých, ktorí uctievajú modloslužobné démonické modly. Ona to však nemôže urobiť bez nás, bez našej účasti. Výzva súčasnej doby a súčasná situácia Cirkvi si vyžaduje od nás všetkých spoločne i jednotlivo radikalizmus viery.

„Nestačí – píše Ján Pavol II. – obnoviť pastoračné metódy alebo lepšie koordinovať cirkevné inštitúcie, či lepšie študovať biblické a teologické základy viery: treba vzbudiť novú horlivosť pre svätosť“ ( Redemptoris missio , 90).

Radikalizmus viery nie je možný bez nášho radikálneho obrátenia a uvedomenia si všeobecného volania k svätosti. Bez početných zástupov svätých na začiatku tretieho tisícročia je moderný svet – skôr či neskôr – odsúdený na sebazničenie.

Svedectvo Arthur