Novéna obdržania čností sv. Filipa Neriho

Túto modlitbu Novény napísal ct. John Henry Newman

Sv. Filip Neri novéna – deň prvý

Filipova pokora

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Ak Filip počul o niekom, kto spáchal zločin, povedal by: „Len vďaka Bohu a jeho milosti, že som nespáchal horšie“.

Pri spovedi prelial veľa sĺz a povedal: „Nikdy som neurobil dobrý skutok.“

Keď jedna kajúcnica ukázala, že neznesie drzosť a hrubosť, ktorú voči nemu prejavovali niektorí ľudia, ktorí mali voči nemu veľké záväzky, odpovedal jej: „Keby som bol skutočne pokorným, Boh by to nezoslal na mňa.“

Keď mu jedno z jeho duchovných detí povedalo: „Otče, chcel by som mať niečo z tvojej oddanosti, lebo viem, že si svätý,“ obrátil sa k nemu s tvárou plnou hnevu a povedal tieto slová: „Strať sa! Som diabol a nie svätý.“

Inému, ktorý mu povedal: „Otče, prišlo ku mne pokušenie myslieť si, že nie si tým, za koho ťa svet pokladá,“ odpovedal: „Buď si istý, že som človek ako každý iný a nič viac.“

Ak počul o niekom, kto mal o ňom dobrú mienku, zvykol hovoriť: „Ó, som úbožiak! Koľko chudobných dievčat bude v raji väčších odo mňa!”

Vyhýbal sa všetkým známkam cti. Nezniesol žiadne prejavy rešpektu. Keď sa ľudia chceli dotknúť jeho šiat a pokľakli, keď prechádzal okolo, zvykol hovoriť: „Vstaň! Uhni mi z cesty!“ Nemal rád, keď mu ľudia bozkávali ruku; hoci im to niekedy dovolil, len aby nezranil ich city.

Bol nepriateľom všetkej rivality a sporov. Vždy bral všetko, čo mu bolo povedané, v dobrom. Mal zvláštnu nechuť k afektovaniu, či už v rozprávaní, obliekaní alebo v čomkoľvek inom.

Nemohol zniesť osoby s dvoma tvárami; čo sa týka klamárov, nedokázal ich vystáť a neustále pripomínal svojim duchovným deťom, aby sa im vyhýbali ako moru.

Vždy žiadal o radu, dokonca aj v menej dôležitých veciach. Jeho neustála rada svojim kajúcnikom bola, že by nemali dôverovať sebe, ale vždy prijať radu iných a získať toľko modlitieb, koľko len môžu.

Mal veľkú radosť z toho, že si ho ľahko vážili, ba dokonca ním opovrhovali.

Mal veľmi príjemný spôsob zaobchádzania s ostatnými, veľmi milý v rozhovoroch a plný súcitu a ohľaduplnosti.

Vždy mal nechuť hovoriť o sebe. Frázy „povedal som,“ „urobil som“ mal v ústach len zriedka. Nabádal ostatných, aby sa nikdy nedávali na obdiv, najmä v tých veciach, ktoré im slúžili ku cti, či už vážne alebo zo žartu.

Ako hovorí sv. Ján Evanjelista, keď bol starý, neustále hovoril: „Deti, milujte sa navzájom,“ a tak Filip stále opakoval svoju obľúbenú stať: „Buďte pokorní; zmýšľajte nízko o sebe.“

Hovorieval, že ak sme odviedli dobrú prácu a iný si to pripísal, mali by sme sa radovať a ďakovať Bohu.

Povedal, že nikto by nemal hovoriť: „Ach! Ja nepadnem, nespácham hriech,“ lebo to bolo jasné znamenie, že padne. Bol veľmi nespokojný s tými, ktorí sa ospravedlňovali a volal takých ľudí: „Moja pani Eva,“ pretože Eva sa vyhovárala namiesto toho, aby bola pokorná.

Modlitba

Filip, môj slávny patrón, ktorý si odmietal chválu a dokonca aj veľkú úctu od ľudí, získaj aj pre mňa, od môjho Pána a Spasiteľa, túto krásnu čnosť pokory svojimi modlitbami. Aké povýšenecké zvyknú byť moje myšlienky, aké pohŕdavé sú moje slová, aké ambiciózne sú moje diela. Získaj pre mňa poníženú úctu k sebe, ktorou si bol obdarovaný; získaj pre mňa poznanie mojej vlastnej ničoty, aby som sa mohol radovať, keď mnou opovrhujú, a vždy sa snažiť byť veľkým iba v očiach môjho Boha a Sudcu.

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

 

Sv. Filip Neri novéna – druhý deň

Filipova zbožnosť

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Vnútorný plameň zbožbnosti vo Filipovi bol tak intenzívny, že v dôsledku toho niekedy omdlel alebo bol nútený padnúť na lôžko skrze chorobu božskej lásky.

Keď bol mladý, niekedy pociťoval túto božskú vrúcnosť tak vehementne, že sa nedokázal ovládnuť, hádzal sa na zem ako v agónii a kričal: „Už nie, Pane, už nie“.

Čo sv. Pavol o sebe hovorí, že sa zdalo, že sa naplnil vo Filipovi: „Som naplnený útechou – prekypujem radosťou.“ Napriek tomu, že si pochutnával na sladkostiach, zvykol hovorievať, že chce slúžiť Bohu, nie zo záujmu – teda preto, že by v tom bolo potešenie –, ale z čistej lásky, aj keď nepociťoval žiadne uspokojenie, keď Ho miloval.

Keď bol laik, prijímal každé ráno. Keď bol starý, počas omše mal časté extázy.

Preto je na obrazoch Filipa zvykom maľovať ho v červenom rúchu, aby sa zaznamenala jeho vrúcna túžba preliať svoju krv z lásky ku Kristovi.

Bol tak oddaný svojmu Pánovi a Spasiteľovi, že vždy vyslovoval meno Ježiš s nevýslovnou sladkosťou. Mal tiež mimoriadnu radosť z vyslovovania Kréda a mal tak rád „Otče náš“, že sa zdržiaval pri každej prosbe tak, že sa zdalo, že cez ne nikdy neprejde.

Mal takú oddanosť Najsvätejšej sviatosti, že keď bol chorý, nemohol spať, kým neprijal sviatosť.

Keď čítal alebo meditoval o umučení, bolo vidieť, že zbledol ako popol a jeho oči sa naplnili slzami.

Raz, keď bol chorý, priniesli mu niečo na pitie. Vzal pohár do ruky, a keď si ho priložil k ústam, zastavil sa a začal najtrpkejšie plakať. Zvolal: „Ty, Kriste môj, bol si smädný na kríži a nedali ti piť nič iné ako žlč a ocot; a som v posteli s toľkým pohodlím okolo seba a toľkými osobami, ktoré sa mi venujú.“

Napriek tomu Filip veľmi nebral do úvahy túto vrúcnosť a ostrosť pocitov; lebo povedal, že cit nie je zbožnosťou, že slzy nie sú znakom toho, že človek je v milosti Božej, ani nesmieme považovať človeka za svätého len preto, že plače, keď hovorí o náboženstve.

Filip bol tak oddaný Najsvätejšej Panne, že mal neustále jej meno v ústach. Na jej počesť mal dve strelné modlitby. Jedna: „Panna Mária, Matka Božia, modli sa k Ježišovi za mňa“. Tá druhá, jednoducho „panenská Matka“, pretože povedal, že v týchto dvoch slovách sú obsiahnuté všetky možné chvály Márie. Mal tiež jedinečnú zbožnosť ku sv. Márii Magdaléne, na ktorej bdenie sa narodil a ku apoštolom sv. Jakuba a sv. Filipa; aj ku sv. Pavlovi apoštolovi a ku sv. Tomášovi Akvinskému, učiteľovi Cirkvi.

Modlitba

Filip, môj slávny patrón, získaj pre mňa časť tejto milosti, ktorú si mal tak hojne. Beda! Kým tvoje srdce horelo láskou; moje je celá zamrznuté voči Bohu a živé len pre stvorenia. Milujem svet, ktorý ma nikdy nemôže urobiť šťastným; mojou najvyššou túžbou je mať sa tu dole dobre. Ó, môj Bože, kedy sa naučím milovať nič iné a len Teba? Získaj pre mňa, ó, Filip, čistú lásku, silnú lásku a účinnú lásku, aby som, milujúc Boha tu na zemi, mohol som sa tešiť z pohľadu na Neho spolu s tebou a všetkými svätými, raz v nebi.

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Sv. Filip Neri novéna – tretí deň

Filipovo cvičenie modlitby

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Od detstva sa Boží služobník oddal modlitbe, až kým si nezískal taký zvyk, že nech bol kdekoľvek, jeho myseľ bola vždy pozdvihnutá k nebeským veciam.

Niekedy zabudol jesť; niekedy, keď sa obliekal, skončil, v myšlienkach sa unášal do neba, s otvorenými očami, no abstrahovaný od všetkého vôkol neho.

Pre Filipa bolo ľahšie myslieť na Boha, ako pre ľudí sveta myslieť na svet.

Ak by niekto náhle vošiel do jeho izby, s najväčšou pravdepodobnosťou by ho našiel takého zanieteného v modlitbe, že keď ho niekto oslovil, nepodal hneď odpoveď a musel sa pootáčať hore-dole po miestnosti, prv než kým sa úplne nedostal s sebe.

Ak sa chcel len na chvíľku krátko pomodliť, okamžite sa stratil v kontemplácii.

Bolo potrebné rozptýliť jeho pozornosť, aby tento neustály a únavný stav neohrozil jeho zdravie.

Pred svojimi záležitosťami, akokoľvek triviálnymi, sa vždy modlil; na položenú otázku nikdy neodpovedal, pokiaľ by neprišiel k sebe.

Začal sa modliť, keď išiel spať, a hneď ako sa zobudil pokračoval, a zvyčajne nespal viac ako štyri alebo najviac päť hodín.

Niekedy, ak niekto poukázal, že si všimol, že Filip chodí neskoro spať alebo skoro vstáva, aby sa modlil, odpovedal: „Raj nie je stvorený pre lenivcov“.

Pri slávnostnejších sviatkoch alebo v čase naliehavých duchovných potrieb bol viac než obyčajne zameraný na modlitbu; predovšetkým vo Veľkom týždni. Tým, ktorí nemohli robiť dlhé meditácie, radil, aby opakovane pozdvihli svoju myseľ k Bohu v strelných modlitbách ako „Ježišu, rozmnož moju vieru“, „Ježišu, daj, aby som ťa nikdy neurazil“.

Filip zaviedol rodinnú modlitbu do mnohých významných domov Ríma.

Keď ho jeden z jeho kajúcnikov požiadal, aby ho naučil modliť sa, odpovedal: „Buď pokorný a poslušný a Duch Svätý ťa naučí.“

Mal zvláštnu úctu k Tretej osobe Najsvätejšej Trojice a denne pred Ním vylieval tie najvrúcnejšie modlitby o dary a milosti.

Raz, keď strávil noc na modlitbách v katakombách, sa stal ten veľký zázrak, keď naňho zostúpila Božia prítomnosť Ducha Svätého pod zjavom ohnivej gule, ktorá vstúpila do jeho úst a usadila sa v jeho prsiach; odvtedy mal nadprirodzené búšenie srdca.

Hovorieval, že aj keď sa naše modlitby už zdajú vypočuté, nesmieme prestať, ale modliť sa ešte vrúcnejšie než predtým. Začiatočníkom odporúčal najmä meditovať o posledných štyroch veciach a pripomínal, že kto vo svojich myšlienkach a obavách nepremedituje peklo počas svojho života, riskuje, že tam pôjde, keď zomrie.

Keď chcel ukázať nevyhnutnosť modlitby, povedal, že človek bez modlitby je zviera bez rozumu.

Mnohí z jeho žiakov sa v tomto cvičení veľmi zlepšili – nielen rehoľníci, ale aj svetskí ľudia, remeselníci, obchodníci, lekári, právnici a dvorania – a stali sa takými mužmi modlitby, ktorí dostávali mimoriadnu priazeň od Boha.

Modlitba

Filip, môj svätý patrón, uč ma svojím príkladom a získaj pre mňa svojimi príhovormi túžbu hľadať svojho Pána a Boha v každom čase a na všetkých miestach a žiť v Jeho prítomnosti a v posvätnom zväzku s Ním. Ako deti tohto sveta vzhliadajú k bohatým a vplyvným ľuďom, tak nech ja vždy pozdvihnem svoje oči, ruky a srdce k nebu a oddám sa Zdroju všetkého dobra pre tie milosti, ktoré potrebujem. Ako sa deti tohto sveta zhovárajú so svojimi priateľmi a nachádzajú v nich svoje potešenie, tak aj ja môžem mať spoločenstvo so svätými a anjelmi a s Presvätou Bohorodičkou, Matkou môjho Pána. Modli sa so mnou, Filip, ako si sa modlil so svojimi kajúcnikmi tu dole, a potom sa mi modlitba stane sladkou, ako aj im. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Sv. Filip Neri novéna – štvrtý deň

Filipova čistota

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Filip dobre poznal potešenie, ktoré má Boh v čistote srdca, a len čo prišiel k veku rozvážnosti a schopnosti rozlišovať medzi dobrom a zlom, rozhodol sa viesť vojnu proti zlu a odporoval návrhom svojho nepriateľa a nikdy neodpočíval, kým nezískal víťazstvo. Napriek tomu, že ako mladý žil vo svete a stretával sa so všetkými druhmi ľudí, zachoval si v tých nebezpečných rokoch svojho života nepoškvrnené panenstvo. Z jeho pier nikdy nezaznelo slovo, ktoré by urážalo tú najprísnejšiu skromnosť, a vo svojich šatách, vystupovaní a výzore prejavoval tú istú krásnu cnosť.

Jedného dňa, keď bol ešte laikom, ho niektorí márnotratní ľudia drzo pokúšali, aby spáchal hriech. Keď videl, že útek je nemožný, začal im kázať o ohavnosti hriechu a hroznej Božej prítomnosti. Urobil to s takou zjavnou úzkosťou, s takou vážnosťou a takou horlivosťou, že jeho slová prebodli ich spustnuté srdcia ako meč a nielen ich presvedčili, aby sa vzdali svojich hrozných myšlienok, ale dokonca ich oslobodili od ich zlého života.

Inokedy ho jeden skazený pár, pozvali pod nejakou zámienkou do svojho domu v domnení, že nie je taký svätý, za akého ho iní ľudia považovali; aby sa ho zmocnili a uvrhli ho do veľkého pokušenia. Filip v tejto tiesni, keď mu uzamkli dvere, kľakol si a začal sa modliť k Bohu s takou úžasnou vrúcnosťou a srdečnou nebeskou výrečnosťou, že sa tí dvaja úbohí nemorálni chudáci, ktorí boli v miestnosti, neodvážili s ním ani hovoriť a radšej sa vytratili i sprístupnili cestu k úteku.

Z jeho tváre žiarila panenská čistota. Jeho oči boli také jasné a žiarivé, dokonca až do posledných rokov jeho života, že žiadnemu maliarovi sa nikdy nepodarilo dať ich výraz a pre nikoho nebolo ľahké sa naňho pozerať akokoľvek dlho, pretože oslňovali a boli ako anjel z raja.

Navyše jeho telo aj v starobe vydávalo vôňu, ktorá aj v jeho zúboženej starobe osviežovala tých, ktorí sa k nemu priblížili; a mnohí hovorili, že cítia úctu, ktorú do nich vlieva len vôňa jeho rúk.

A teraz opačná neresť; zlý, skazený zápach nebol pre Svätého len rečníckym obrazcom, ale skutočnosťou, ktorou mohol poľahky odhaliť tých ľudí, ktorých duše boli začiernené hriechom; a hovorieval, že je to tak strašný puch, že sa mu nič na svete nevyrovná, skrátka nič, iba samotný Zlý duch. Predtým, ako jeho kajúcnici začali svoju spoveď, niekedy povedal: „Ó, syn môj, už poznám tvoje hriechy.

Mnohí priznali, že ich oslobodil od pokušení, keď im položil ruky na hlavu. Už len zmienka o jeho mene mala silu ochrániť pred Satanom tých, ktorí boli napadnutí jeho ohnivými šípmi.

Nabádal ľudí, aby si nikdy nedôverovali, bez ohľadu na to, akú skúsenosť so sebou majú, alebo nech sú ich návyky cností už akokoľvek úspešné.

Hovorieval, že pokora je skutočným strážcom čistoty; a že nesúcit s druhým v takýchto prípadoch bolo predzvesťou rýchleho pádu v nás samých; a že keď spoznal človeka posudzovačného,  sebaistého a bez strachu, pokladal ho za strateného.

Modlitba

Filip, môj slávny patrón, ktorý si nikdy nepoškvrnil bielu ľaliu tvojej čistoty, s takou žiarlivou starostlivosťou, že majestát tejto krásnej cnosti žiaril z tvojich očí, žiaril v tvojich rukách a voňal v tvojom dychu, získaj pre mňa dar Ducha Svätého, aby ani slová a ani správanie hriešnikov nikdy nepoškvrnili moju dušu. A keďže môj strašný nepriateľ musí byť pokorený vyhýbaním sa príležitostiam hriechu, modlitbou, usilovnosťou a častým pristupovaním ku sviatostiam, získaj pre mňa milosť vytrvať v týchto nevyhnutných zvykoch. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Sv. Filip Neri novéna – piaty deň

Filipova nežnosť srdca

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Filip nemohol vydržať samotný pohľad na utrpenie; a hoci sa mu hnusilo bohatstvo, vždy si prial mať peniaze na almužnu.

Nezniesol pohľad na deti sporo oblečené a robil všetko, čo mohol, aby im zohnal nové šaty.

Utláčaná a trpiaca nevinnosť ho zvlášť trápila; keď bol rímsky džentlmen falošne obvinený zo zavinenia smrti človeka a bol uväznený, zašiel tak ďaleko, že svoju vec predložil pápežovi a dosiahol jeho prepustenie.

Kňaza obvinili niektorí mocní ľudia a pravdepodobne v dôsledku toho trpel. Filip sa chopil svojej veci s takou vrúcnosťou, že pred verejnosťou potvrdil svoju nevinu.

Inokedy, keď počul o nejakých Cigánoch, ktorí boli nespravodlivo odsúdení na tvrdú prácu, išiel za pápežom a vybavil ich slobodu. Jeho láska k spravodlivosti bola rovnako veľká ako jeho neha a súcit.

Čoskoro potom, čo sa stal kňazom, nastal v Ríme veľký hlad a bolo mu zaslaných šesť chlebov ako darček. Keďže vedel, že v tom istom dome je chudobný cudzinec, ktorý trpí nedostatkom jedla, dal mu ich všetky a na prvý deň nemal na jedenie nič iné ako olivy.

Filip mal zvláštnu nežnosť voči remeselníkom a tým, ktorí mali problémy s predajom svojho tovaru. Boli tam dvaja hodinári, zruční umelci, no starí a zaťažení veľkými rodinami. Dal im veľkú objednávku na hodinky a snažil sa ich predať svojim priateľom.

Jeho horlivosť a liberálnosť žiarili najmä voči chudobným dievčatám. Zabezpečil ich, keď nemali iné prostriedky na zabezpečenie. Pre niektorých našiel manželské veno; iným dal to, čo stačilo na to, aby získali ich prijatie do kláštorov.

Obzvlášť dobrý bol k väzňom, ktorým niekoľkokrát týždenne posielal peniaze.

Svojej náklonnosti k zmenšujúcim sa a hanblivým chudobným nekládol žiadne hranice a vo svojich almužnách voči nim bol liberálnejší.

Chudobní študenti boli ďalším objektom jeho zvláštneho súcitu; poskytoval im nielen stravu a šatstvo, ale aj knihy na štúdium. Aby pomohol jednému z nich, predal všetky svoje knihy.

Najsilnejšie pociťoval akúkoľvek láskavosť voči nemu, takže jeden z jeho priateľov povedal: „Nemohli ste dať Filipovi darček bez toho, aby ste od neho nedostali ďalší s dvojnásobnou hodnotou.“

Bol veľmi nežný k hrubým zvieratám. Keď videl, ako niekto položil nohu na jaštericu, vykríkol: „Ukrutný chlap! čo ti to úbohé zviera urobilo?“

Keď videl, ako mäsiar zraňuje psa jedným zo svojich nožov, nedokázal sa udržať a mal veľké problémy udržať sa v pohode.

Nemohol zniesť ani najmenšiu krutosť, keď sa mal ukázať brutálnym zvieratám pod akoukoľvek zámienkou. Ak by vták prišiel do miestnosti, nechal by otvoriť okno, aby ho nechytili.

Modlitba

Filip, môj slávny Obhajca, nauč ma pozerať sa na všetko, čo okolo seba vidím, podľa tvojho vzoru ako na stvorenia Božie. Nech nikdy nezabudnem, že ten istý Boh, ktorý ma stvoril, stvoril celý svet a všetkých ľudí a všetky zvieratá, ktoré sú v ňom. Získajte mi milosť milovať všetky Božie diela pre Boha a všetkých ľudí pre môjho Pána a Spasiteľa, ktorý ich vykúpil krížom. A hlavne nech som nežný, súcitný a milujúci ku všetkým kresťanom ako moji bratia v milosti. A ty, ktorý si bol na zemi taký nežný ku všetkým, buď k nám obzvlášť nežný a cítiš s nami, znášaj s nami všetky naše trápenia a získaj pre nás od Boha, s ktorým prebývaš v blaženom svetle, všetky pomôcky. potrebné na to, aby sme nás bezpečne priviedli k Nemu a k vám.

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Sv. Filip Neri novéna – šiesty deň

Filipova veselosť

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Filip vítal tých, ktorí sa s ním radili, s neobyčajnou láskavosťou a prijímal ich, hoci cudzincov, s takou náklonnosťou, akoby ich už dávno očakával. Keď ho vyzvali, aby bol veselý, bol veselý; keď ho vyzvali, aby cítil súcit s utrápenými, bol rovnako pripravený.

Niekedy opustil svoje modlitby a odišiel športovať a žartovať s mladými mužmi a touto sladkosťou, blahosklonnosťou a hravým rozhovorom získali ich duše.

Nemohol zniesť, aby bol niekto skľúčený alebo zamyslený, pretože duchovnosť je tým vždy zranená; ale keď videl niekoho vážneho a pochmúrneho, zvykol hovoriť: „Buď veselý“. Mal zvláštny a výrazný sklon k veselým ľuďom.

Zároveň bol veľkým nepriateľom čohokoľvek ako hrubosť alebo bláznovstvo; lebo bifľošský duch nielenže nenapreduje v náboženstve, ale vykorení aj to, čo už tam je.

Jedného dňa prinavrátil veselosť otcovi Francescovi Bernardimu z Kongregácie tým, že ho jednoducho požiadal, aby s ním bežal, a povedal: „Poď, zabehneme si spolu.“

Jeho kajúcnici pociťovali tú radosť z toho, že sú v jeho izbe, ako hovorili: Filipova izba nie je miestnosť, ale pozemský raj.

Pre ostatných len stáť pri dverách jeho izby bez toho, aby vošli dnu, znamenalo oslobodenie od všetkých problémov. Iní nadobudli stratený pokoj mysle jednoduchým pohľadom Filipovi do tváre. Mnohým stačilo snívať o ňom. Jedným slovom, Filip bol večným osviežením pre všetkých, ktorí boli v rozpakoch a smútku.

Nikto nikdy nevidel Filipa melancholického; tí, ktorí k nemu chodili, ho vždy našli s veselou a usmievavou tvárou, ale zmiešanou s gravitáciou.

Keď bol chorý, nedostával ani tak útechu, ako skôr útechu. Nikdy ho nepočuli zmeniť hlas, ako to vo všeobecnosti robia invalidi, ale hovoril rovnako zvučným tónom, ako keď mu bolo dobre. Raz, keď ho lekári odovzdali, povedal so žalmistom: „Paratus sum et non sum turbatus“ („Som pripravený a netrápim sa“). Štyrikrát dostal Extrémne pomazanie, ale s rovnakou pokojnou a radostnou tvárou.

Modlitba

Filip, môj slávny obhajca, ktorý sa vždy neriadil príkazmi a príkladom apoštola sv. Pavol v ustavičnej radosti zo všetkého, získaj pre mňa milosť dokonalej rezignácie na Božiu vôľu, ľahostajnosti k záležitostiam tohto sveta a neustály pohľad na nebo; aby som nikdy nebol sklamaný z Božej prozreteľnosti, nikdy skľúčený, nikdy smutný, nikdy rozčúlený; aby moja tvár bola vždy otvorená a veselá a moje slová láskavé a príjemné, ako sa stáva tým, ktorí v akomkoľvek životnom stave majú najväčšie zo všetkých dobier, Božiu priazeň a vyhliadku na večnú blaženosť.

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Sv. Filip Neri novéna – siedmy deň

Filipova trpezlivosť

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Filip bol roky a roky terčom a posmechom všetkých vešiakov veľkých šľachtických palácov v Ríme, ktorí o ňom hovorili všetko zlé, čo im prišlo na myseľ, pretože neradi videli cnostného a svedomitý človek.

Tieto sarkastické reči proti nemu trvali roky a roky; takže toho bol Rím plný a cez všetky obchody a počítadlá nerobili zaháľači a zlé jaternice nič iné, len sa Filipovi posmievali.

Keď naňho uvalili nejaké nadávky, nebral to ani trochu zle, ale s najväčším pokojom sa uspokojil s jednoduchým úsmevom.

Raz ho začal pánsky sluha tak drzo týrať, že sa naňho chystal vztiahnuť ruky ohľaduplný človek, ktorý bol svedkom urážky; ale keď videl, s akou miernosťou a veselosťou to Filip prijal, ovládol sa a stále Filipa považoval za svätého.

Niekedy sa k nemu jeho vlastné duchovné deti, a dokonca aj tie, ktoré mali voči nemu najväčšie záväzky, správali, ako keby to bol hrubý a hlúpy človek; ale neprejavil žiadnu nevôľu.

Raz, keď bol predstaveným Kongregácie, jeden z jeho poddaných mu vytrhol list z ruky; ale svätec sa chopil urážky s neporovnateľnou miernosťou a ani pohľadom, ani slovom, ani gestom neprezradili najmenší cit.

Trpezlivosť sa u neho stala tak úplne zvykom, že ho nikdy nevideli vo vášni. Skontroloval prvý pohyb mrzutého pocitu; jeho tvár sa okamžite upokojila a vrátil sa k svojmu obvyklému skromnému úsmevu.

Modlitba

Filip, môj svätý obhajca, ktorý s takou obdivuhodnou trpezlivosťou znášal prenasledovanie a ohováranie, bolesť a chorobu, získal pre mňa milosť skutočnej sily vo všetkých skúškach tohto života. Žiaľ! ako potrebujem trpezlivosť! Sťahujem sa z každej malej nepríjemnosti; ochoriem pod každým ľahkým súžením; Zapaľujem sa pri každom nepatrnom rozpore; Trápim sa a trápim sa nad každým malým utrpením tela. Získajte pre mňa milosť vstúpiť so srdečnou dobrou vôľou do všetkých takýchto krížov, ktoré môžem deň čo deň dostávať od svojho Nebeského Otca. Dovoľ mi, aby som ťa napodobňoval, ako si ty napodobňoval môjho Pána a Spasiteľa, aby som tak, ako si ty dosiahol nebo pokojným znášaním telesnej a duševnej bolesti, dosiahol zásluhy trpezlivosti a odmenu večného života.

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Sv. Filip Neri novéna – ôsmy deň

Filipova starostlivosť o spásu duší

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Keď bol mladým kňazom a zhromaždil okolo seba množstvo duchovných osôb, jeho prvým prianím bolo ísť s nimi všetkými kázať evanjelium pohanom v Indii, kde sv. František Xaverský sa venoval svojej úžasnej kariére – a tejto myšlienky sa vzdal len v poslušnosti svätým mužom, s ktorými sa radil.

Čo sa týka zlých kresťanov doma, tak extrémne túžil po ich obrátení, že aj keď bol starý, robil za nich prísne kázne a plakal za ich hriechy, akoby boli jeho vlastné.

Kým bol laikom, jednou kázňou obrátil tridsať rozpustilých mladíkov.

Vďaka Božej milosti sa mu podarilo priviesť späť na cesty svätosti takmer nekonečné množstvo hriešnikov. Mnohí v hodine smrti volali: „Požehnaný deň, keď som prvýkrát spoznal otca Filipa! Iní: „Otec Filip k sebe priťahuje duše, ako magnet priťahuje železo.“

V snahe splniť to, čo považoval za svoje osobitné poslanie, sa úplne oddal vypočutiu spovedí, bez akéhokoľvek iného zamestnania. Pred východom slnka vo svojej izbe zvyčajne vyspovedal veľa kajúcnikov. Za úsvitu zišiel do kostola a neopustil ho až do poludnia, okrem toho, že slúžil omšu. Ak neprišli žiadni kajúcnici, zostal blízko svojej spovednice, čítal, hovoril v kancelárii alebo odriekal svoj ruženec. Ak bol na modlitbe, ak pri jedle, hneď prestal, keď prišli jeho kajúcnici.

Nikdy neprerušil pojednávanie o spovediach pre žiadnu chorobu, pokiaľ to lekár nezakázal.

Z toho istého dôvodu si nechal otvorené dvere na izbe, takže bol vystavený pohľadu každého, kto okolo nich prešiel.

Mal zvláštny strach o chlapcov a mladých mužov. Veľmi mu záležalo na tom, aby boli vždy obsadené, pretože vedel, že nečinnosť je rodičom každého zla. Niekedy pre nich robil, keď žiadnu nevedel nájsť.

Nechal ich, aby o ňom robili hluk, aký sa im páčil, ak ich tým chránil pred pokušením. Keď sa mu priateľ ohradil, že dovolil, aby mu tak zasahovali, odpovedal: „Pokiaľ nezhrešia, môžu mi narúbať drevo na chrbát.“

Otcovia dominikáni mu dovolili vziať svojich novicov na rekreáciu. Rád ich videl pri ich sviatočnom jedle. Hovorieval: „Jedzte, synovia moji, a nerobte si z toho škrupúľ, lebo ma prikrmuje pozerať sa na vás. a potom, keď večera skončila, prinútil ich posadiť sa do kruhu okolo seba a povedal im tajomstvá ich sŕdc, dal im dobrú radu a nabádal ich k cnosti.

Mal pozoruhodnú moc utešovať chorých a oslobodzovať ich od pokušení, ktorými na nich útočí diabol.

Pre svoju horlivosť za obrátenie duší sa Filip vždy pripojil k vykonávaniu skutkov telesného milosrdenstva. Navštevoval chorých v nemocniciach, obsluhoval ich vo všetkom, čo potrebovali, ustlal im postele, zametal okolo nich podlahu a dával im jedlo.

Modlitba

Filip, môj svätý patrón, ktorý si sa tak staral o duše svojich bratov a najmä svojho ľudu, keď si bol na zemi, nepoľavuj teraz, keď si v nebi. Buďte s nami, kto sú vaše deti a vaši klienti; a so svojou väčšou mocou u Boha a so svojím dôvernejším pochopením našich potrieb a našich nebezpečenstiev nás sprevádzaj cestou, ktorá vedie k Bohu a k tebe. Buď nám dobrým otcom; urobte našich kňazov bezúhonnými a bez výčitiek a pohoršení; urob naše deti poslušnými, našu mládež rozvážnou a cudnou, naše hlavy rodín múdrymi a jemnými, našich starých ľudí veselými a vrúcnymi a buduj nás na tvoje mocné príhovory vo viere, nádeji, láske a všetkých cnostiach.

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Sv. Filip Neri novéna – deviaty deň

Filipove zázračné dary

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Filipove veľké a pevné cnosti boli korunované a ozdobené božským Veličenstvom rôznymi a mimoriadnymi láskavosťami, ktoré márne využíval každú umelosť, ak to bolo možné, na ukrytie.

Bolo to Božie potešenie, že mu umožnil preniknúť do svojich nevýslovných tajomstiev a spoznať svoje úžasné prozreteľnosti prostredníctvom extáz, vytržení a vízií, ktoré sa často vyskytovali počas celého jeho života.

Priateľ, ktorý sa mu raz ráno išiel vyspovedať, keď potichu otvoril dvere svojej izby, uvidel Svätého pri modlitbe, ako stojí na nohách, s očami hľadiacimi k nebu, s roztiahnutými rukami. Chvíľu stál a pozoroval ho a potom, keď pristúpil k nemu, prehovoril k nemu – ale svätec ho vôbec nevnímal. Tento stav abstrakcie pokračoval asi o osem minút dlhšie; potom prišiel k sebe.

Mal útechu, keď vo videní videl, ako duše mnohých, najmä svojich priateľov a kajúcnikov, idú do neba. Vskutku, tí, ktorí boli s ním dôverní, si boli istí, že žiadne z jeho duchovných detí nezomrelo bez toho, aby nebolo potvrdené o stave ich duší.

Filip svojou svätosťou a skúsenosťami dokázal rozlišovať medzi pravdivými a falošnými víziami. Vážne varoval mužov pred oklamaním, čo je veľmi ľahké a pravdepodobné.

Filip bol obzvlášť významný, dokonca aj medzi svätými, pre svoje dary predpovedať budúcnosť a čítať zo srdca. Príklady týchto darov, ktoré by sa dali vyrobiť, by naplnili množstvo. Predpovedal smrť niektorých; predpovedal uzdravenie iných; predpovedal budúci chod iných; predpovedal narodenie detí tým, ktorí boli bezdetní; pred ich zvolením predpovedal, kto budú pápežmi; mal dar vidieť veci na diaľku; a vedel, čo sa deje v mysliach jeho kajúcnikov a ostatných okolo neho.

Vedel, či sa jeho kajúcnici modlili a ako dlho sa modlili. Mnohí z nich, keď sa spolu rozprávali, ak by boli privedení do nejakého nebezpečného alebo nesprávneho rozhovoru, povedali: „Musíme prestať, lebo sv. Filip to zistí.“

Raz sa k nemu prišla vyspovedať žena, no v skutočnosti chcela dostať almužnu. Povedal jej: „V mene Božom, dobrá žena, odíď; nie je pre teba chleba“ – a nič ho nemohlo prinútiť počuť jej priznanie.

Muž, ktorý sa mu išiel vyspovedať, neprehovoril, ale začal sa triasť, a keď sa ho opýtali, povedal: „Hanbím sa,“ lebo sa dopustil veľmi ťažkého hriechu. Filip jemne povedal: „Neboj sa; Poviem ti, čo to bolo“ – a na veľké počudovanie kajúcnika mu povedal.

Takýchto prípadov je nespočetne veľa. Nenašiel sa jediný dôverný človek s Filipom, ktorý by netvrdil, že pozná tajomstvá srdca najúžasnejšie.

Bol takmer rovnako úžasný vo svojej sile uzdravovania a obnovy zdravia. Dotykom ruky a znakom kríža zmierňoval bolesť. A tak isto okamžite liečil choroby – inokedy svojimi modlitbami – inokedy prikázal chorobám odísť.

Tento dar bol taký známy, že chorí ľudia získali jeho šaty, topánky, ostrihané vlasy a Boh pomocou nich vyliečil.

Modlitba

Filip, môj svätý patrón, rany a choroby mojej duše sú väčšie ako telesné a presahujú tvoje uzdravenie, dokonca aj tvojou nadprirodzenou silou. Viem, že môj Všemohúci Pán ponecháva vo svojich rukách zotavenie duše zo smrti a vyliečenie všetkých jej neduhov. Ale ty môžeš teraz svojimi modlitbami urobiť viac pre naše duše, môj drahý svätý, ako si urobil pre telá tých, ktorí sa o teba uchádzali, keď si bol na zemi. Modlite sa za mňa, aby Božský Lekár duše, ktorý jediný dôkladne číta moje srdce, ho dôkladne očistil a aby som ja a všetci, ktorí sú mi drahí, boli očistení od všetkých našich hriechov; a keďže musíme zomrieť, jeden a všetci, aby sme mohli zomrieť, ako si ty, v milosti a láske Božej as istotou, ako ty, večného života.

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.