Ja nie som Charlie, ale kresťan
Komentár Michaela Schneider-Flagmeyera
Tieto Ježišove slová sú dôvodom, prečo kresťania nehádžu bomby na svojich nepriateľov, ani ich nepostrieľajú samopalmi. Aj naši nepriatelia a prenasledovatelia sú naši blížni, ktorých máme milovať. To mnohí ľudia ťažko prijímajú, pretože chuť po pomste a odplate patria k tým poryvom duše, ktoré náuka našej Cirkvi označuje ako následok dedičného hriechu, pádu prvého človeka.
„Moja je pomsta”, hovorí Pán: „Ja to odplatím”. To znamená, že pre každého človeka príde hodina, keď sa bude musieť postaviť pred Boží súd. Upokojuje ma, keď počujem a vidím, ako zloba a podlosť a násilie vo svete triumfujú. A uvádza ma to hlbšie do modlitby práve za tých, ktorí Božiu vôľu šliapu nohami.
Dovoľte mi tu vydať jedno svedectvo. Mal som 12 rokov a v internáte som bol v zlom stave a osamelosti, keď zomrel Stalin a celý svet hovoril: „Bohu vďaka, že tento masový vrah je mŕtvy.“ Bol som na prechádzke vo württemberskom Riede, keď sa hlboko vo mne ozval hlas: „Modli sa za Stalina”. Povedal som: „Ja sa predsa nemôžem modliť za tohto masového vraha. Celý svet sa teší, že je mŕtvy.” Ale ten hlas vo mne jemne a vytrvalo opakoval: „Modli sa za Stalina”. A tak som sa za Stalina pomodlil. A túto „prosbu“ mám v srdci dodnes a keď zomrie niekto celkom zlý, tak zapálim veľkonočnú sviecu a modlím sa za neho. To mi poskytuje veľkú pohodu a hlboký pokoj. Boh je ten, kto vyslovuje rozsudok a je to absolútne správne a nijaký človek tomu neujde – ani tí, ktorí v to neveria a vysmievajú sa z toho.
A preto nebudem nijakému človeku na zemi upierať právo na život.
Pápež Benedikt XVI. často vykladal slovo Svätého písma, že iba odpustením možno prekonať zlo a Zlého. To pre väčšinu ľudí nie je nijaká pravda, ale taká je Božia pravda, pretože odpustenie je plodom lásky.
V mojom domovskom meste Wuppertal bol predseda krajského súdu, ktorý často hovoril, keď delikvent vykrikoval: „Kde je tu spravodlivosť, pán sudca?”: „Môj milý, spravodlivosť je iba v nebi. Tu na zemi máte iba nárok na rozsudok podľa zákonov tejto krajiny. A toho sa vám teraz dostane.”
Nekonečne ma utešuje, že každý sa na konci svojho života musí postaviť zoči voči rozsudku, v ktorom sa mu udelí Božia spravodlivosť. Pretože iba Boh vidí do sŕdc ľudí. To platí aj pre všetkých tých, ktorí tomu nechcú veriť. Preto ma nedokáže ani výsmech tých, ktorí našu vieru šliapu nohami, priviesť k pomste.
Kto človeku náhle odníme život, berie mu možnosť dozrievať, obrátiť sa a zmeniť sa a tým dokonať svoje poslanie v živote na zemi. Posledné dozrievanie prebieha pri prirodzenej, prijatej smrti a v pevnej nádeji, ba istote, že existuje Božie milosrdenstvo, ktoré všetko presahuje, ale naše hrubé porušenia lásky jednoducho nevymaže, pretože Boh je absolútne spravodlivý, ako vždy zdôrazňoval svätý farár z Arsu.
Môj evanjelický otec si ako posledný výrok pred smrťou zvolil slová sv. apoštola Pavla z Listu Rimanom: „Mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“