Božia služobníčka Rose Hawthorne Lathrop
Rose bola treťou dcérou slávneho amerického spisovateľa Nathaniela Hawthorna. Ona sama však zanechala literárny život, aby sa mohla starať o chorých s rakovinou. Rose Hawthorne Lathrop sa narodila v Massachusetts, rok po vydaní diela jej otca The Scarlet Letter. Rose, dcéra prestížnych rodín Peabody a Hawthorne, bola obdarená mnohými talentmi. Po vzore svojho otca si vyskúšala písanie a vydala množstvo diel. Neskôr sa vydala za Georga Lathropa, kolegu spisovateľa, a spolu konvertovali na rímsky katolicizmus. Ich manželstvo sa náhle rozpadlo po zdrvujúcej strate ich jediného dieťaťa Francisa. George bojoval s alkoholizmom, a stalo sa tak neznesiteľným s ním žiť, že Rose bola nútená požiadať diecéznu autoritu o povolenie opustiť ho. Jej žiadosti bolo vyhovené. No i naďalej sa za neho obetovala a zápisky v jej denníku naznačujú, že ho aj po ich odlúčení naďalej milovala a modlila sa zaň.
Po odlúčení Rose pocítila Pánovo volanie slúžiť Mu tým, že sa bude starať o chudobné a opustené obete rakoviny. Bola dojatá súcitom s ich ťažkou situáciou a neskôr uznala: „Potom sa v mojom srdci zapálil oheň, ktorý stále horí. Nastavila som celú svoju bytosť k tomu, aby som sa snažila priniesť útechu trpiacim rakovinou.“
Po absolvovaní ošetrovateľského kurzu v New York’s Cancer Hospital nestrácala čas a vrhla sa do najchudobnejších miest New Yorku. Svoju kultivovanú a rafinovanú výchovu ochotne vymenila za malý byt so studenou vodou v mestskej časti Lower East Side, kde ošetrovala nevyliečiteľne chorých pacientov s rakovinou. Neskôr povedala: „Žiadne štúdium mi neposkytlo skutočnú vedomosť o tom, aké tmavé sú chodby cez deň, ako žalostne nedostatočné zásobovanie vodou, aké je nemožné, aby sa masy chudobných v činžiakoch udržiavali v čistote.“
Podporovaná svojou vierou v Boha, rozhodla sa: „…vziať najnižšiu triedu, ktorú poznáme v chudobe a utrpení, a uviesť ich do takého stavu, že ak Náš Pán zaklope na dvere, nemuseli by sme sa hanbiť ukázať, čo sme urobili.“ Obklopená chudobnými pacientmi nielen s láskou umývala ich rakovinové vredy a prala posteľnú bielizeň, ale prejavovala im aj láskyplnú náklonnosť. Vrátila im pocit dôstojnosti, ktorý stratili tým, že ich spoločnosť vytlačila.
„V každom trpiacom musíte vidieť nášho Pána Ježiša Krista. Pamätajte, že majú v duši Boží obraz.”
V roku 1897 sa k Rose pridala Alice, zvedavá no aktívna žena, ktorá sa o Rose a jej diele dočítala v novinovom článku. Pohnutá Roseiným zmyslom pre obetavosť a súcit, rozhodla sa dobrovoľne; ale to, čo začalo ako jedno popoludnie v týždni, sa zmenilo na život – keďže sa natrvalo spojila s Roseinou prácou. Duo vytvorilo „Služobníkov pomoci“, komunitu, ktorá slúži chudobným pacientom s rakovinou bez toho, aby prijímala platby od pacientov alebo si najala pomoc. Po prosbe o finančnú pomoc prostredníctvom novín Rose nakoniec v roku 1899 zaplatila značnú sumu za svoj prvý bezplatný dom a stali sa Služobníkmi pomoci pre nevyliečiteľne chorých na rakovinu. Nasledovali radu kňaza a stali sa dominikánskymi terciárkami, pričom prijali mená sestra Mary Alphonsa a sestra Mary Rose. V roku 1900 im arcibiskup udelil povolenie nosiť dominikánsky habit, a konečne začali budovať novú náboženskú komunitu. V roku 1901 prijali štyri nové postulantky.
Matka Alphonsa zomrela ticho v spánku v roku 1942 po tom, čo 30 rokov nezištne slúžila chudobným. Pacientov rozveselila pozoruhodná láska, ktorú im venovala. Jej srdce bolo vždy pozdvihnuté k Bohu a povedala: „Všetko vidím iba cez Božiu prítomnosť, čím sa oslobodím od osobnosti a zabudnem na svoju existenciu. Pozerám na stvorenia v duchu Ježiša Krista.“ Ich komunita, nazývaná aj Hawthorne Dominicans, aj dnes naďalej slúži chudobným postihnutým rakovinou. Kanonizácia Matky Alphonsy bola otvorená v roku 2003.
Zdroj: Giveninsitute, Obrázok: Tamtiež
