Prútikárstvo z kresťanského hľadisla

Otázka:
Dobrý deň, chcem sa spýtať na váš názor na prútikarstvo, či je z kresťanského hľadiska prijateľné a dovolené praktikovať, prípadne čo je na ňom neprijateľné z kresťanského hľadiska. Ďakujem.

Odpoveď:
Prútikárstvo nie je v kresťanstve dovolené.
Jedná sa o druh veštenia. Človek sa „pýta“ prútika, zisťuje pomocou neho to, čo prútik nemôže zo svojej prirodzenosti „poznať“, resp. signalizovať – vodné zdroje, potrubia v zemi, podzemné chodby, žily rúd alebo tzv. geopatogénne zóny. Vedecky už bolo v minulom storočí vysvetlené správanie sa prútika pri prútikarstve na úplne prirodzenej báze a jeho nemožnosť signalizovať to, čo sa od neho očakáva.
V podstate je to skôr nástroj, ktorý zosilňuje aj veľmi malé a podvedomé ruchy človeka a tak prenáša to, čo vníma človek. Objektívne nemôže zachytiť vodné žily, chodby, potrubia, rudy v zemi a pod. Geopatogénne zóny patria do duchovnej sféry – sféry kliatby, prekliatia. Nie je to záležitosť fyziky, pretože v kostoloch alebo domoch obzvlášť zbožných ľudí nie je možné ich zmerať a predsa modlitba fyziku neruší. Použitie prirodzenej veci, neschopnej duchovného účinku, je z pohľadu kresťanstva povera. V tomto prípade je to prútik, ľudovo virguľa, prípadne ohnuté drôtiky do tvaru písmena L. Jestvuje zákaz Kongregácie pre náuku viery, ktorý prísne zakazuje duchovným osobám venovať sa takýmto radiestezickým radám (praktikám). Podobne odmietavo sa stavia k nim aj Božie slovo: „Môj ľud sa svojho dreva spytuje a učí ho jeho palica, lebo ich zaviedol smilný duch a smilne sa odvrátili od Boha“ (Oz 4, 12). Takže pre kresťana, vedomého si týchto skutočností, sú takéto praktiky hriechom. Katechizmus katolíckej cirkvi v bodoch 2116 a 2117 hovorí, že praktiky mágie a okultizmu, ktorými sa človek usiluje odhaliť skryté veci, vážne odporujú čnosti nábožnosti, to znamená, že sú ťažkým hriechom, obzvlášť, ak sa im venuje zasvätená osoba, ako to zasa zdôrazňuje vyjadrenie Kongregácie pre náuku viery o radiestezických radách.