Krásne ruky kňaza

„Bez kňaza by smrť a utrpenie nášho Pána boli zbytočné; kňaz má kľúče od nebeských pokladov. Kto je kňaz? Muž, ktorý zastáva miesto Boha, muž odetý všetkými mocami Božími.“ 

Svätý Ján Mária Vianney

Kňazi a biskupi sú našimi sprostredkovateľmi pre jedného prostredníka. Pri svätej omši je prítomný aj kňaz, ktorý prináša obetu, aj obetovaná obeť. O jahňatá pripravené na obetný deň bolo postarané a bolo o nich postarané… až do chvíle, keď im nôž rozrezal hrdlá. Keď uvidíte kňaza a biskupa v peknom rúchu, spomeňte si na lásku, vďačnosť a starostlivosť, s ktorou zaobchádzame s posvätnými vecami, osobami a miestami. Pozeráme sa na nich a cez nich, aby sme zazreli Tajomstvo, ako sa Mojžiš pozeral a namáhal sa, keď Boh prechádzal a postavil ho  do skalnej trhliny, položil na neho ruku, kým neprešiel.. (porov. Exodus 33). Sú znamením, ktoré uľahčuje stretnutie s tajomstvom, ktoré je zároveň desivé a lákavé, ťažko sa naň pripraviť, a predsa životne dôležité pre nášho ducha. Pomáhajú nám pripraviť sa svojou krásou a odvahou na našu vlastnú smrť.

To je dôvod, prečo je nesprávne, ak kňaz alebo biskup odmietne dať si pobozkať prsteň a ruku. Ľudia chcú vzdávať úctu a prejavovať lásku Ježišovi, kráľovi a večnému kňazovi, ktorý je pred nimi prítomný v ich osobe. Inštinktívne a tiež podľa pokynov sa snažia uctiť si to, čo im prináša prostriedky spásy.

Venované všetkým kňazom, pretože ruky kňaza sa v skutočnosti stávajú rukami Ježišovými!

„Krásne ruky kňaza“ je hlboko dojímavá báseň ilustrujúca ich význam vo svete a neoceniteľnú pomoc, ktorú poskytujú veriacim, najmä to, ako majú požehnanú výsadu vysluhovať sviatosti matky Cirkvi, a tak nám pomáhať na našej ceste k dosiahnutiu večného vykúpenia.

 

Krásne ruky kňaza

 

Potrebujeme ich v skorých ranných hodinách nášho života;

Potrebujeme ich znova na jeho konci;

Cítime ich vrúcne zovretie skutočného priateľstva,

hľadáme ich, keď ochutnávame životné strasti.

 

Keď prídeme na tento svet, sme hriešni,

najväčší aj najmenší.

A ruky, ktoré nás robia čistými ako anjelov,

sú krásne ruky kňaza.

 

Pri oltári ich každý deň vidíme,

a ruky kráľa na jeho tróne

nie sú im rovné v ich veľkosti.

Ich dôstojnosť je ojedinelá.

 

Lebo tam v tichu rána,

skôr ako vyjde slnko z východu,

tam Boh spočíva medzi čistými prstami

krásnych rúk kňaza.

 

Keď sme v pokušení a blúdime

na cestách hanby a hriechu,

je to ruka kňaza, ktorá nás rozhrešuje.

Nie raz, ale znova a znova.

 

A keď si berieme životného partnera,

iné ruky nám pomôžu pripraviť hostinu,

ale ruky, ktoré nás budú žehnať a zjednocovať,

sú krásne ruky kňaza.

 

Boh ich žehnaj a zachovaj ich všetkých svätých,

pre Hostiu, ktorú hladia ich prsty.

Čo môže úbohý hriešnik urobiť lepšie,

než požiadať Toho, ktorý ich vyvolil, aby ich požehnal.

 

Keď na naše viečka padá rosa smrti,

nech je naša odvaha a sila umocnená tým,

že uvidíme pozdvihnuté v požehnaní

krásne ruky kňaza.

 

Zdroj: modlitba.sk, Obrázok: tamtiež 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *