Prenasledovaní pre svoju vieru

Goma, Demokratická republika Kongo, (9. apríl 2018)

Ozbrojení ľudia vtrhli do zasadacej miestnosti kostola v regióne Severného Kivu 8. apríla v Konžskej demokratickej republike a zabili 38 ročného kňaza Étienne Sengiyumva. Biskup Théophile Kaboy Ruboneka z Gomy v provincii Severné Kivu oznámil túto správu novinárom prostredníctvom Vatikánskej agentúry Fides News Agency.

„Po slávení svätej omše v Kyahembe, sa otec Etienne stretol so svojím farským personálom v zasadacej miestnosti, keď ozbrojený muž, sprevádzaný ďalšími, vstúpil do zasadacej miestnosti a zastrelil kňaza výstrelom do hlavy. „Kňaz bol okamžite mŕtvy“ povedal biskup.

„Vražda sa stala tak rýchlo, že prítomní ani nestihli postrehnúť koľko ľudí vstúpilo do miestnosti zabiť otca Étienna.“ Komentoval správu biskup.

Biskup ďalej vysvetľuje, že je nesmierne náročné, zistiť kto je zodpovedný. Naša oblasť je napadnutá ozbrojenými skupinami, z nich najmenej 15 je takých, ktoré sa nedajú identifikovať napriek neustálej prítomnosti armády a vojsk OSN. Biskup Ruboneka vysvetlil, že „otec Étienne je tretí kňaz zabitý v regióne a vyšetrovanie, ktoré by malo viesť k nájdeniu osôb zodpovedných za tieto úmrtia nevedie nikam. Z našej strany robíme všetko pre to, aby sme ich identifikovali, no nemáme žiadne ilúzie.“

„V týchto prípadoch sa svedkovia obávajú o svoje životy a životy svojich blízkych a je pre nich ťažké poskytnúť akékoľvek informácie užitočné pre vyšetrovanie,“ zdôraznil otec biskup.

Na záver prelát povedal, že „situácia diecézy Goma je nesmierne náročná. Všetci sme bezradní a prežívame vďaka milosti Božej a Jeho Prozreteľnosti. Prosím veriacich z Univerzálnej Cirkvi, aby sa modlili za náš región, aby sme mohli znovu nájsť mier.“

Svedectvo o prenasledovaní kresťanov v Severnej Kórei, (streda, 5. apríl 2017)

Otec Philippe Blot, ktorý patrí do kongregácie parížskych kňazov, ktorí sa zaviazali slúžiť v zahraničných misiách, niekoľkokrát navštívil Severnú Kóreu, pričom niesol značné riziká. Hovoril svoje svedectvo v katedrále Notre Dame, počas „Noci svedkov“, každoročnej iniciatívy francúzskej kancelárie „Pomoc Cirkvi v núdzi.“

Nedávno som mal možnosť cestovať do Severnej Kórey a napriek neustálemu dozoru polície som bol schopný overiť si pravdu z rôznych správ a vypočuť početné príbehy svedkov, severokórejských utečencov.
Najskôr v nemocniciach, kde je situácia kritická – žiadne antibiotiká, žiadne obväzy, ani obyčajné mydlo. Aby som uviedol len jeden príklad, namiesto fliaš séra na transfúziu používajú pivné fľaše plnené varenou cukrovou vodou! Bol som schopný navštíviť niektoré školy. Populácia trpí chronickou podvýživou – s výnimkou tých, ktorý „idú“ s režimom samozrejme! Je potrebné vedieť, že severokórejské dieťa vo veku sedem rokov má v priemere o 8 centimetrov menej a váži o 22 libier (takmer 10 kg) menej ako dieťa v Južnej Kórei. Utečenci, s ktorými som sa stretol v Južnej Kórei, mi jednoznačne povedali, že v Severnej Kórei „musíte podplatiť niektorého člena strany alebo armádu, aby ste získali základné potreby.“ Preto je korupcia na bežnom poriadku dňa. Bol som prekvapený, že nevidím žiadnych ľudí so zdravotným postihnutím. Pravdou je, že severokórejský vodca, rasista a eugenik, je posadnutý pojmom rasovej čistoty, v ktorom sa tí, ktorí sú označovaní ako „abnormálni“, nezúčastňujú ničoho. Následne sú vždy aj vylúčení z veľkých miest. Severná Kórea je krajina, ktorá je tak uzavretá, že nikto nemôže vstúpiť ani sa pohybovať bez víz – vrátane Boha, „dodávajú utečenci s nádychom čierneho humoru.“ Dva hlavné piliere represie sú na jednej strane úplné ovládanie všetkých pohybov obyvateľstva a na druhej strane presadzovanie úplnej neznalosti o vonkajšom svete. Severokórejskí utečenci, ktorým sa podarilo uniknúť, objavia k svojmu úžasu skutočnosť, ktorá je úplne odlišná od toho, čo im bolo hovorené od narodenia. Opisujú všetku nespútanú marxistickú propagandu spôsobenú ľuďom, aby sa z nich stali zombie, podriadené Komunistickej strane. Diktátor je prezentovaný ako skutočný „boh“, myšlienka, ktorá sa vo všetkých prejavoch, vo všetkých vyučovacích predmetoch, neustále presadzuje a je skutočne vo všetkých správach. Kimova dynastia je predmetom frenetickej propagandistickej snahy so svojimi 30 000 obrovskými sochami a portrétmi v každom meste a dedine a slogany napísané na obrovských billboardoch na každej ulici a ceste.
Severokórejčania sa učia špehovať svojich susedov a kolegov a navzájom sa odsudzujú za to, že nedodržiavajú svoju povinnosť vo vzťahu k „veľkému vodcovi.“ Po zatknutí narušovateľa režimu sa celé okolie a rodina stretávajú, aby kritizovali priestupky údajného delikventa. Potom je buď deportovaný, alebo všetci svedčia k jeho poprave. V deportačných táboroch strádajú tisíce kresťanov. Správy očitých svedkov a pozorovania západných satelitov umožňujú odhadnúť počet osôb zadržaných v týchto skutočných koncentračných táboroch – počet väznených je viac než 200 000 osôb. Brutalita stráží je denný chlieb týchto väzňov, ktorí pracujú 16 hodín denne, trpia brutálnym mučením, nehovoriac o verejných popravách tých, ktorí boli považovaní za neopatrných. Medzi tými „politickými väzňami“ sú tí, ktorí trpia najhoršou chorobou, a to sú kresťania, pretože sú považovaní za špiónov ako „anti-revolucionári prvej triedy.“ Podľa režimu je ich asi 13 000 zo všetkých väznených, ale podľa humanitárnych organizácií je ich až 40 000. Je s nimi veľmi kruto a neľudsky zaobchádzané. Sú ukrižovaní, obesení na mostoch alebo stromoch, utopení  alebo spálení zaživa. Niektoré formy mučenia sú príliš strašné, aby som vôbec našiel naň slová.
Vladári Severnej Kórey vylúčili všetky formy náboženstva, najmä kresťanstvo a budhizmus – pretože podľa marxizmu je náboženstvo „ópium ľudu.“ Severokórejci nevedia, čo je Biblia, a teda ani to, kto je Boh. Pred niekoľkými rokmi s veľkými oslavami, vláda umožnila otvorenie chrámu pre katolícku cirkev, protestantský chrám a pravoslávnu cirkev v hlavnom meste – ale samozrejme, že nie sú ničím iným, ako len divadielkom pre zahraničie! Aj napriek tomu je v Severnej Kórei podzemná cirkev, ktorá je objektom pretrvávajúceho prenasledovania. Severokórejskí utečenci potvrdzujú, že videli susedov zatknutých za modlitbu, doma alebo na tajných miestach. Niektoré informácie sa dokážu prefiltrovať a dostať na verejnosť. Pred dvomi rokmi bola tehotná žena vo veku 33 rokov obvinená z držania biblie. Bola silne zbitá a potom jej telo viselo za nohy na verejnom priestranstve. V máji 2010 bolo zatknutých približne 20 kresťanov, boli súčasťou tajnej cirkvi. Traja z nich boli okamžite zabití a zvyšok bol deportovaní. Predpokladá sa, že od roku 1995 bolo najmenej 5 000 kresťanov popravených výhradne preto, že sa tajne modlili alebo distribuovali biblie. Mnoho Severokórejčanov sa stalo kresťanmi vďaka prítomnosti zahraničných misionárov na hraniciach. Je tiež známe, že niektorí americkí a kanadskí kňazi s kórejským pôvodom sú väznení v táboroch politických väzňov za to, že pomohli utečencom. Keď ich odchytia, riskujú, že budú nútení repatriovať – ​​to znamená väzenie, mučenie, tábory a smrť. Ak nie sú repatriovaní, riskujú, že padnú do rúk zločineckých organizácií, ktoré obchodujú s ľudskými orgánmi a prevážajú ich. Ženy a dievčatá riskujú, že budú unesené gangmi a predávané roľníkom, alebo ešte horšie, k majiteľom erotických salónov. Mladá kórejská dievčina sa môže predávať za 800 až 1200 dolárov. A tak ako misionár a ako katolícky kňaz hovorím tu v mene všetkých tých Kórejčanov, ktorí už dlhé desaťročia trpia a žijú tú najdlhšiu cestu kríža v ľudskej histórii. Hovorím v mene tých, ktorí mali odoperované oči, alebo iný ľudský orgán – bez anestetík – aby mohli byť transplantované bohatým Číňanom, Japoncom alebo iným! Hovorím v mene všetkých tých Severokórejčanov, ktorí sú obeťami obchodníkov s otrokmi! Na záver, výpočet vecí na striktne geopolitickom základe – vzhľadom na relatívnu nečinnosť Číny a západných mocností – 21 miliónov Severokórejčanov neustále trpí, a bude trpieť kým nepríde radikálne zlepšenie v ich krajine. Prosím o zásah Boží, to je niečo, o čo sa každodenne modlíme za tento ukrižovaný ľud.

Pakistan: Páchatelia odsúdení za vraždu kresťanov, upálených v tehliarskej peci

25. novembra súd v Láhaure vyniesol rozsudok smrti nad piatimi ľuďmi, ktorí boli uznaní vinnými z týrania a zabitia mladých kresťanských manželov v roku 2014 v nadväznosti na obvinenia zo spálenia niekoľkých listov Koránu. Ďalších osem spolupáchateľov bolo odsúdených na dva roky odňatia slobody.

Všetko vtedy začalo výzvou moslimských vodcov z ampliónov v mešite, volajúcich po násilí. Rozvášnený dav čítajúci stovky dedinčanov sa rozhodol zaútočiť. 26-ročný Šahzád Masih a jeho žena Šamma (24) boli vhodení do pece na sušenie tehál. Šamma bola vtedy päť mesiacov tehotná.

Hoci bolo v súvislosti so smrťou chudobných manželov pôvodne obvinených viac ako päťdesiat ľudí, väčšina z nich bola zbavená viny, potom čo im príbuzní poskytli alibi, že sa v čase útoku nenachádzali na mieste činu. Miestni pozorovatelia sú tiež presvedčení, že štátne orgány postupne stratili o prípad záujem a tak sa niekoľko priamych účastníkov z prípadu vyvlieklo s využitím medzier v pakistanských zákonoch.

Incident vyvolal vlnu rozhorčenia v miestnej i medzinárodnej tlači – a tiež si získal pozornosť mnohých občianskych iniciatív – čo viedlo pakistanské orgány k nevídanému kroku: štát sa stal žalobcom. „Súd obvinil päť ľudí, čo rozhodne nie je nevýznamná vec,“ uviedol advokát, ktorý zastupoval príbuzných obetí. „Dúfam, že vynesený rozsudok bude vnímaný ako príkre varovanie pre každého, kto by v budúcnosti zvažoval páchanie podobných násilností na príslušníkoch náboženských menšín.“

Alžírsko: uväznenému kresťanovi sa vyhrážali

Slimanovi Bouhafsovi, alžírskému kresťanovi s moslimskými koreňmi, sa podľa dostupných informácií vo väzení vyhrážali násilím. Rodinní príslušníci sa obávajú o jeho zdravotný stav – ktorý sa zhoršuje kvôli nedostatočnej zdravotnej starostlivosti – a súčasne vyjadrujú znepokojenie z vyhrážok, ktoré si bol nedávno nútený vypočuť od spoluväzňov. 49-ročný kresťan bol zadržaný 31. júla v nadväznosti na uverejnenie facebookového statusu, v ktorom mal označiť islam za lož. Radikálni moslimskí spoluväzni sa mu vyhrážali fyzickým násilím, pretože mal námietky voči názorom imáma, ktorý verejne urážal kresťanov a kresťanstvo. „Slimane sa snažil obhajovať kresťanstvo a propagovať slobodu vyznania a prejavu. Práve preto sa stal plánovaným terčom útoku,“ uviedol v komentári pre Middle East Concern nemenovaný expert. O pripravovanej akcii sa dozvedel kresťanov spoluväzeň a upozornil dozorcov, ktorí následne premiestnili Slimaneho inam, aby nebol v bezprostrednom kontakte s útočníkmi.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *