7 rád, ako vychovávať dieťa od Dona Bosca
Užitočné rady svätého Jána Bosca pre unaveného rodiča alebo frustrovaného učiteľa
Jednou z najnáročnejších vecí pri výchove dieťaťa je vedieť, ako a kedy ho disciplinovať. Čo má robiť rodič (alebo učiteľ), keď dieťa presne pozná kde zatlačiť, aby reflektovalo na našu trpezlivosť.
Zoznámte sa so svätým Jánom Boscom. Don Bosco presne vie, čím si prechádzaš, pretože celý svoj život zasvätil formovaniu mladých rebelujúcich chlapcov. Prijal stovky znevýhodnených mladých ľudí, vzdelával ich a vynaložil všetku svoju energiu na to, aby z týchto chlapcov urobil čestných mužov, ktorí budú slúžiť väčšiemu dobru spoločnosti. Ako jeho úsilie rástlo, Don Bosco potreboval pomoc iných. To znamenalo aj formovanie nových učiteľov.
Don Bosco vo svojich listoch učiteľom uvádza podrobný „ preventívny systém“ výchovy, ktorý sa snaží pripraviť „žiakov, aby poslúchali nie zo strachu alebo z donútenia, ale z presviedčania. V tomto systéme musí byť vylúčená všetka sila a namiesto nej musí byť láskavosť hnacou silou konania.“
Tu je sedem rád, ktoré dal svätý Ján Bosco svojim učiteľom a ktoré sú aktuálne aj dnes a môžu pomôcť unavenému rodičovi alebo frustrovanému učiteľovi viesť deti na cestu cnosti.
1) Trest by mal byť vašou poslednou možnosťou.
Niet pochýb o tom, že je desaťkrát ľahšie stratiť trpezlivosť, ako ju ovládať, vyhrážať sa dieťaťu, ako ho presviedčať. Niet pochýb o tom, že je pre našu hrdosť oveľa potešujúcejšie trestať tých, ktorí nám odporujú, ako znášať ich s pevnou láskavosťou. Svätý Pavol často nariekal nad tým, ako sa niektorí obrátení na vieru príliš ľahko vracajú k svojim zarytým zvykom; napriek tomu to všetko znášal s trpezlivosťou tak horlivou, až to bolo obdivuhodné. Toto je druh trpezlivosti, ktorú potrebujeme pri jednaní s mladými.
2) Vychovávateľ sa musí snažiť, aby ho žiaci milovali, ak si chce získať ich rešpekt.
Keď sa mu to podarí, vynechanie nejakého prejavu láskavosti je trestom, ktorý oživuje napodobňovanie, oživuje odvahu a nikdy neponižuje. Tento veľký cieľ dosiahne, ak svojimi slovami a ešte viac skutkami dá jasne najavo, že všetka jeho starostlivosť smeruje k duchovnému a časnému blahu jeho žiakov.
3) Okrem veľmi zriedkavých prípadov by sa tresty nemali udeľovať verejne, ale súkromne a oddelene od ostatných.
Mali by sme ich preto napraviť s trpezlivosťou otca. Nikdy, pokiaľ je to možné, nenapravujte na verejnosti, ale v súkromí, alebo ako sa hovorí – in camera caritatis. Verejné nápravy alebo tresty by som povolil iba v prípadoch prevencie alebo nápravy závažného škandálu.
4) Absolútne sa treba vyvarovať udrieť človeka akýmkoľvek spôsobom, prinútiť ho kľačať v bolestivej polohe, ťahať ho za uši či trestať iným podobným trestom.
Zákon tento trest zakazuje, chlapcov veľmi dráždi a znižuje povesť vychovávateľa.
5) Vychovávateľ musí dbať na to, aby bol žiak oboznámený s predpismi disciplíny a s tým spojenými odmenami a trestami, aby sa nikto nemohol ospravedlňovať, že nevedel, čo bolo prikázané alebo zakázané.
Inými slovami, deti potrebujú hranice a dobre na ne reagujú. Nikto sa necíti bezpečne, ak letí naslepo, a vždy havaruje.
6) Buďte prísni, keď ide o povinnosť, pevní v úsilí o dobro, odvážni v predchádzaní zlu, ale vždy jemní a rozvážni. Uisťujem vás, že skutočný úspech môže prísť len z trpezlivosti.
Netrpezlivosť len znechutí žiakov a šíri nespokojnosť medzi najlepšími z nich. Dlhoročné skúsenosti ma naučili, že trpezlivosť je jediným liekom aj na tie najhoršie prípady neposlušnosti a necitlivosti medzi chlapcami. Niekedy, keď som vynaložil veľa trpezlivého úsilia bez úspechu, považoval som za potrebné uchýliť sa k prísnym opatreniam. Napriek tomu nikdy nič nedosiahli a nakoniec som vždy zistil, že láskavosť nakoniec zvíťazila tam, kde sa prísnosť stretla s neúspechom. Trpezlivosť je liek na všetko, aj keď môže byť jej liečenie pomalé.
7) Aby sme boli skutočnými otcami pri zaobchádzaní s mladými, nesmieme dovoliť, aby tieň hnevu zatemnil našu tvár.
Ak sme niekedy zaujatí, nech jasný pokoj našej mysle okamžite rozptýli oblaky netrpezlivosti. Sebaovládanie musí ovládať celú našu bytosť – našu myseľ, naše srdce, naše pery. Keď je niekto na vine, vzbudzujte vo svojom srdci súcit a v mysli pre neho vzbuďte nádej; potom ho napravíte. V určitých ťažkých chvíľach je pokorná modlitba k Bohu oveľa užitočnejšia ako prudký výbuch hnevu. Vaši žiaci určite nebudú mať z vašej netrpezlivosti žiaden úžitok a nebudete vzdelávať nikoho, kto by vás mohol napodobňovať.
Zdroj: Aleteia, Obrázok: Tamtiež
