Panna Mária uzdravila odseknutú ruku
Svätý Ján Damascénsky bol osobným sekretárom kráľa v Damasku. V tom čase Byzantský cisár Lev III. Isaurický (717—741) vydal r. 726 edikt, ktorým kázal odstrániť obrazy, a ich úctu prísne zakázal /ikonoklazmus alebo aj obrazoborectvo/.
Ján, veľký ctiteľ Panny Márie, začal písať nádherné listy, v ktorých bránil úctu k Panne Márii a sväté obrazy, aby tak udržiaval vieru tých, čo odpadávali počas hrozného prenasledovania.
Cisár Lev sa preto veľmi rozhneval a dal napísať list, akoby ho bol zložil mladý Ján Damascénsky, v ktorom pozýval cisára, aby sa zmocnil Damasku a kráľovstva. Ba naznačil aj spôsob, ako by sa ho mohol zmocniť. Potom akoby sa mu hnusila Jánova lesť a vierolomnosť, poslal falošný list kráľovi Damasku a nepravdivo ho upozornil na nečestnosť jeho sekretára Jána.
Keď kráľ list prečítal, rozhneval sa tak veľmi, že nechcel ani len počuť obranu Jána a dal mu odťať pravú ruku, ktorou — podľa falošnej obžaloby — napísal ten prekliaty a hanebný list.
Úbohý Ján podstúpil prebolestnú amputáciu pravej ruky. Potom dôverujúc Panne Márii, pre slávu ktorej toľko písal, aj proti obrazoborcom, poprosil kráľa o odťatú ruku, ktorú mali verejne vystaviť na námestí.
Kráľ súhlasil. Ján šiel pred obraz Panny Márie a vrúcne ju prosil, aby mu ruku opäť spojila s ramenom, aby mohol i naďalej písať na česť a slávu Božiu a svätých.
Dlho sa modlil. Nato upadol do vytrženia a videl Pannu Máriu, ako láskavo na neho hľadí a počul slová: «Hľa, ruka, ktorú ti odťali, je na pôvodnom mieste. Používaj ju pre dobro, ako si to robil doteraz.»
Keď sa spamätal, ruku mal opäť na pôvodnom mieste, ostala len jazva na dôkaz toho, čo sa skutočne stalo.
Keď sa to kráľ dozvedel, chcel prijať Jána späť do úradu a zasypať ho poctami, no svätec sa radšej utiahol do kláštora v Palestíne, kde sväto žil a písal krásne diela užitočné Cirkvi a na slávu Matky Božej. Toto zázračne uzdravenie horlivého ctiteľa Panny Márie je zobrazené aj v Hlavnej mariánskej bazilike v Ríme.