Páter Pio o spovedi a závažnosti niektorých hriechov

Nazýva sa to sviatosť pokánia, svätej spovede, pretože obžaloba seba a vyznanie hriechov pred kňazom je podstatným prvkom tejto sviatosti. V hlbokom zmysle je to aj „vyznanie“, uznanie a chvála Božej svätosti a jeho milosrdenstva voči hriešnemu človeku.

Nazýva sa sviatosťou odpustenia, pretože sviatostným rozhrešením kňaza Boh udeľuje kajúcnikovi „odpustenie a pokoj“.

Svätá spoveď zamestnávala pátra Pia mnoho hodín jeho dňa. Uplatňoval to s introspektívnou víziou a nenechal kajúcnikovi priestor na nejednoznačnosť. Nebolo možné klamať niekomu, kto videl do duše. Často, pred najemocionálnejšími kajúcnikmi, to bol sám Páter Pio, kto vymenoval hriechy spáchané kajúcnikom.

Páter Pio pozval ľudí na spoveď a požiadal ich, aby chodili na spoveď najneskôr raz týždenne. Povedal: „Aj izba, bez ohľadu na to, či bola zatvorená, potrebuje utrieť prach aspoň raz za týždeň.“

V tomto bol Páter Pio veľmi náročný, požadoval skutočné obrátenie a bez kompromisov usviedčal tých, ktorí išli do spovednice len zo zvedavosti, aby videli brata „Svätého“.

Jeden brat povedal: „Jedného dňa Páter Pio odmietol rozhrešenie kajúcnikovi a potom mu povedal: „Ak sa ideš vyspovedať niekomu inému, ty a ten, kto ti dáva rozhrešenie, pôjdeš do pekla“, akoby chcel povedať, že bez vnútorného úmyslu zmeniť svoj život je sviatosť znesvätená a kto tak urobí, stáva sa vinným pred Bohom.

V skutočnosti páter Pio často zaobchádzal s veriacimi so „zdanlivou tvrdosťou“, ale rovnako je pravdou, že duchovné otrasy, ktoré toto „pokarhanie“ spôsobilo dušiam kajúcnikov, sa premenili na vnútornú silu vrátiť sa späť k Otcovi Piovi a skrúšenému kajúcnikovi dostať tak definitívne rozhrešenie.

Istý pán sa v rokoch 1954 až 1955 spovedával u pátrovi Piovi v San Giovanni Rotondo. Keď skončil s vyznaním hriechov, Páter Pio sa spýtal: „Máte ešte niečo?“ a on odpovedal: Nič, Otče. Páter zopakoval otázku: „Máte ešte niečo?“ „Nič, Otče“. Tretíkrát sa ho Páter Pio opýtal: „Máš ešte niečo?“. Pri opakovanom popretí prepukol hurikán. Páter Pio hlasom Ducha Svätého zvolal: „Choďte preč! Vypadnite! Pretože neľutujete svoje hriechy!“.

Muž zostal skamenený aj kvôli hanbe, ktorú cítil pred toľkými ľuďmi. Potom sa pokúsil niečo povedať… ale Páter Pio pokračoval: „Držte hubu, pán výrečný, rozprávali ste už dosť; Teraz ja chcem hovoriť. Je alebo nie je pravda, že chodíš do tanečných sál?“ – „Áno otec“ – „A ty nevieš, že tanec je pozvaním k hriechu?“. Prekvapený som nevedel, čo povedať: v peňaženke som mal členský preukaz do jedného tanečného podniku. Sľúbil som, že sa napravím a po dlhom čase mi dal rozhrešenie.

Klamstvá

Jedného dňa povedal jeden pán pátrovi Piovi. „Otec, klamem a vymýšľam si, keď som v spoločnosti, len aby boli moji priatelia šťastní a radostní.“ A Páter Pio odpovedal: „Och, chcete si ísť do pekla zažartovať?!“

Reptanie a sťažovanie sa na ľudí

Zloba hriechu reptania spočíva v zničení povesti a cti brata, ktorý má namiesto toho právo požívať úctu.

Jedného dňa Páter Pio povedal kajúcnikovi: „Keď reptáš na človeka, znamená to, že ho nemiluješ, vyňal si ho zo svojho srdca. Ale vedz, že keď niekoho odstrániš zo svojho srdca, Ježiš odchádza aj s tým tvojím bratom.“

Raz, keď ho pozvali, aby požehnal dom, keď prišiel ku vchodu do kuchyne, povedal: „Sú tu hady, nepôjdem dnu“. A povedal kňazovi, ktorý sa tam často chodil najesť, aby tam už nechodil, lebo si tam ľudia o druhých šuškali a ohovárali.

Rúhanie

Muž bol pôvodom z Marche a spolu so svojím priateľom opustili svoje mesto s nákladným autom, aby previezli nejaký nábytok neďaleko San Giovanni Rotondo. Keď robili posledné stúpanie pred dosiahnutím cieľa, kamión sa pokazil a zastavil. Každý pokus o naštartovanie bol márny. Vtom vodič stratil pokoj a v hneve zaklial. Nasledujúci deň obaja muži odišli do San Giovanni Rotondo, kde jeden z nich mal sestru. Prostredníctvom nej sa im podarilo vyspovedať u pátra Pia. Vošiel prvý, ale Páter Pio ho ani nenechal kľaknúť si a odohnal ho. Potom prišiel rad na vodiča, ktorý začal rozhovor a povedal pátrovi Piovi: „Nahneval som sa.“ Páter Pio však zakričal: „Ty chudák! Rúhal si sa našej Matke! Čo ti urobila Madonna?“ A odohnal ho.

Diabol je veľmi blízky tým, ktorí sa rúhajú.

V hoteli v San Giovanni Rotondo ste nemohli odpočívať ani vo dne, ani v noci, pretože tam bolo malé posadnuté dievčatko, ktoré tak strašidelne kričalo. Matka brávala dievčatko každý deň do kostola s nádejou, že ju Páter Pio oslobodí od zlého ducha. Aj tu bol hluk, ktorý nastal, neopísateľný. Jedného rána po spovedi žien, keď sa Páter Pio prechádzal cez kostol, aby sa vrátil do kláštora, sa ocitol pred malým dievčatkom, ktoré strašne kričalo, sotva ho zadržali dvaja alebo traja muži. Svätý, unavený všetkým tým rozruchom, dupol nohou a potom ho rázne potľapkal po hlave a kričal. „Dosť!“ Dievčatko po jeho zásahu upadlo na zem. Páter povedal prítomnému lekárovi, aby ju vzali ku sv. Michalovi – do neďalekej svätyne Monte Sant’Angelo. Keď dorazili do cieľa, vošli do jaskyne, kde sa predtým zjavil svätý Michal archanjel. Dievčatko náhle ožilo, no nebolo možné ho dostať bližšie k oltáru zasvätenému prvému z Archanjelov. Ale v určitom momente sa jednému mníchovi podarilo prinútiť dievčatko dotknúť sa oltára. Dievčatko spadlo na zem, ako keby ho zasiahol blesk. Neskôr sa zobudilo, akoby sa nič nestalo, a sladko sa spýtalo mamy: Kúpiš mi zmrzlinu?

V tom momente sa skupina ľudí vrátila do San Giovanni Rotondo, aby informovala a poďakovala Pátrovi Piovi, ktorý povedal mame dieťaťa: „Povedz svojmu manželovi, aby sa už viac nerúhal, inak sa diabol k nej vráti“.

Zmeškaná omša

Začiatkom 50. rokov sa mladý lekár išiel vyspovedať k pátrovi Piovi. Vyznal sa zo svojich hriechov a mlčal. Páter Pio sa spýtal, či má ešte niečo dodať, ale lekár odpovedal záporne. Potom Páter Pio povedal lekárovi: „Pamätajte, že počas sviatkov nemôžete vynechať ani jednu omšu, pretože je to smrteľný hriech“. V tom momente si mladý muž spomenul, že pred niekoľkými mesiacmi „zmeškal“ nedeľnú omšu.

Mágia

Páter Pio zakázal akúkoľvek formu odvolávania sa na špiritizmus a okultné praktiky. Istá pani rozpráva: „V novembri 1948 som sa spovedala Pátrovi Piovi. Okrem iného povedala Pátrovi, že v našej rodine sme mali obavy, pretože teta vykladala karty. Páter povedal ráznym tónom: „Okamžite to vyhoďte.“

Rozvod

V zjednotenej a svätej rodine videl Páter Pio miesto, kde klíči viera. Povedal: „Rozvod je pas do pekla“.

Jedna mladá dáma, ktorá končila spoveď a dostala pokánie od otca Pia, ktorý jej povedal: „Musíš sa uzavrieť do ticha modlitby a zachrániš svoje manželstvo“. Pani bola prekvapená, pretože jej manželský vzťah nemal žiadne problémy. Krátko nato však musela zmeniť názor, keď jej manželský vzťah zasiahla búrka. Bola však pripravená a podľa rady Pátra Pia prekonala túto smutnú chvíľu a vyhla sa zničeniu rodiny.

Potrat

Jedného dňa sa páter Pellegrino opýtal Pátra Pia: „Otče, dnes ráno si odmietol rozhrešenie žene za potrat. Prečo bol taký prísny na tú úbohú nešťastnicu?“.

Páter Pio odpovedal: „Deň, v ktorom ľudia, vystrašení, ako sa hovorí, ekonomickým boomom, fyzickými škodami alebo ekonomickými obeťami, stratia hrôzu z potratov, bude pre ľudstvo hrozným dňom. Pretože to je presne ten deň, kedy by mali ukázať svoju hrôzu z toho. Potrat nie je len vražda, ale aj samovražda. A s tými, ktorých vidíme na pokraji spáchania oboch zločinov jediným úderom, chceme mať odvahu a ukážeme im svoju pomoc a vieru? Chceme ich uzdraviť áno alebo nie?“

„Prečo samovražda?“ spýtal sa otec Pellegrino.

Páter Pio, zasiahnutý jedným z tých nezvyčajných božských hnevov, kompenzovaných nekonečnou sladkosťou a dobrotou, odpovedal: „Pochopili by ste túto samovraždu ľudskej rasy, keby ste rozumom videli „krásu a radosť“ zeme obývanej starými ľuďmi a vyľudnenej od detí; zem spálená ako púšť. Ak by ste sa nad tým zamysleli, pochopili by ste dvojitú závažnosť potratu: potratom je vždy zmrzačený život rodičov. Chcel by som týchto rodičov posypať popolom ich zničených plodov, priklincovať ich k zodpovednosti a popriať im možnosť odvolávať sa na vlastnú nevedomosť. Pozostatky získaného potratu by sa nemali pochovávať s falošnou úctou a falošným súcitom. Bolo by to ohavné pokrytectvo. Ten popol by mal byť nasypaný na kovové tváre vražediacich rodičov.

Moja prísnosť, keď obhajujem príchod detí na svet, je vždy aktom viery a nádeje v naše stretnutia s Bohom na zemi.