Karate – môže byť tento šport spojený s niečím zlým?

Otázka:

Pozdravujem Vás.
Náš 13 ročný syn chce chodiť na karate. Mám otázku – môže byť tento šport spojený s niečím zlým?
Raz som počula svedectvo muža, ktorý hovoril, že ako mladík chodil na karate a nikdy by ho nenapadlo vidieť v tomto športe niečo zlé. Chodil každý deň miništrovať, žil aktívny kresťanský život, aj teraz je vedúcim kresťanského spoločenstva. Svedčil, že pri modlitbe /asi modlitbe príhovoru/ pred sviatostným pánom Ježišom sa musel zriekať „ducha karate“.
Prosím Vás, mohli by ste nám do toho vniesť svetlo?
Vopred ďakujeme za odpoveď.
Anna

 

Odpoveď:

Posielam Vám aspoň niekoľko údajov o karate, ktoré Vám môžu pomôcť rozhodnúť sa. Ja neodporúčam ísť do karate. Radšej odporúčam Kraw-magu za ktorou nie je žiadne duchovné pozadie a je vyslovene určená na sebaobranu.
Pán Vám žehnaj!
Pavol Hucík

Bojové umenia:

Karate, Kung-fu, Aikido… Stali sa takmer bežnou súčasťou nášho života. Ide v nich iba o sebaobranu alebo aj o niečo viac? Aká je ich história a duchovné pozadie? Nie je to, čo o nich vieme, iba povrchom ľadovca? Je vhodné, aby sme sa venovali praktizovaniu týchto bojových techník? Pozývam Vás na spoločné hľadanie odpovedí na tieto otázky, ktoré Vás možno postaví pred nejedno prekvapivé zistenie.

Pavol Hucík, farský administrátor v Bystranoch. Teologické štúdiá ukončil prácou Parapsychológia z pohľadu kresťanstva u ThDr. Františka Tondru na Spišskej Kapitule. Popri klasickej pastorácii sa venuje konzultáciám, prednáškam a písaniu článkov z oblasti okultizmu.

Poznámky o karate

Karate založil indický mních (hinduista) Daruma Taishi (Bodhudharma), keď navštívil kláštor v Šaoline, aby žiakov naučil rozvíjať vytrvalosť a fyzickú silu nevyhnutnú na znášanie disciplíny vyplývajúcej z ich náboženstva. Tu začal vyučovať zenbudizmus. Karate sa začalo šíriť spolu so šírením Zen budhizmu.

Dnes sa používa názov Karate-do. Do znamená „cesta“ (Tao), čiže spolu: Cesta prázdných rúk. Piktogram „cesta“ znamená určitý proces istým smerom (proces vystupovania vedenia a hlavy).

Karate kata

Niektoré kata vzdávali poctu budhistickému náboženstvu a upozorňovali na budhistické koncepty.

Kata, ktoré majú číselné pomenovanie, sú väčšinou násobky trojky. Suparimpe má č. 108, predstavuje najvyššie číslo. Číselný odkaz v názvoch kata predstavuje počet akupunktúrnych bodov, na ktoré smeruje protiútok obrancu. Číslo 108, ktoré sa dá vydeliť všetkými ostatnými číslami kata predstavuje počet hriechov človeka. V Číne na nový rok bijú budhistické zvony 108 krát, aby očistili človeka od týchto hriechov.

„Dýchacie kata“- Bola vytvorená okrem iného na to, aby naučila cvičencov pracovať s vnútornou energiou Ki (Čchi). Niektoré názvy: Čierny tiger, Biely tiger, Mier a pokoj.

Zdroj: www.karateweb.sk

 

Klaňanie sa telocvični v seize alebo až po zem. Oltárik zakladateľa, cvičenia so snahou splynúť s energiami.

Masutatsu Oyma jeden z najslávnejších karatistov: „Karate je umenie a filozofia vojny. Nie je dôležitá prehra alebo výhra, ale zdokonalenie seba samého.“

„Karate je metóda formovania osobnosti prostredníctvom sebarealizácie. S cieľom očistiť myseľ a získať vnútorný pokoj, na začiatok a koniec každého tréningu sa používa zenová meditácia…“ Cieľom systému zen (meditácie), podobne ako v klasickej joge, je dosiahnutie vyslobodenia, čiže stavu nadvedomia, nazývaného tiež osvietením… Meditácia Zen je pre začiatočníka a žiaka, ktorý nemá učiteľa, nesmierne nebezpečná…“

www.karatekrosno.pl

 

Karate dáva cieľ v živote… Karate nie je iba športom… je tiež spôsobom života, pomáha prekonávať ťažkosti života…

www.karate.bielsko.com

 

Z karate sa stala škola formovania charakterov, spôsobom zdokonaľovania psychických vlastností prostredníctvom rigoristického telesného tréningu. Táto cesta umožňuje dosiahnuť jednotu ducha a tela… Karate nie je šport, ale životná cesta rozvoja osobnosti. Športový rozmer sa objavil v neskoršej etape ako prirodzené doplnenie tréningu. Gichin Funakoshi (Japonsko) nazývaný otcom karate… často opakoval, že cieľom karate je praktizovanie vznešeného ducha pokory.“

Prísaha Dojo: Budeme cvičiť naše srdcia i telá, aby sme získali silného neochvejného ducha. Budeme sa usilovať pravdivo porozumieť cestu, ktorou sme sa vybrali, zároveň prebúdzať a rozvíjať všetky naše zmysly… Budeme verní svojim náboženským presvedčeniam a nikdy nezabudneme na čnosť pokory. Budeme sa dívať dohora na skutočnú múdrosť a silu a odhodíme iné túžby. Počas celého života, prostredníctvom disciplíny karate, sa budeme usilovať žiť v zhode so zásadami, vytýčenými nadčasovou filozofiou Kyokushin (hľadanie najvyššej pravdy)

www.mushiohonbu-dojo.pl

„Filozofické základy Zen sú ovocím zmiešania taoistických a konfuciánskych prvkov s mysticizmom a hinduistickou jogou.

www.portalatywni.pl

 

Masutatsu Oyam… chcel, aby mladí ľudia, pomocou cvičenia karate, ktoré nieslo v sebe filozofiu a tradície Východu, sa stávali lepšími ľuďmi. Vo všetkých východných filozofických názoroch spätých s metafyzickým a humanitárnym budhizmom, umierneným taoizmom a so spoločným konfucianizmom, najdôležitejšie miesto má človek. V tradícii a filozofii je duchovný a morálny rozvoj človeka najdôležitejší a fyzický rozvoj je iba prostriedkom na dosiahnutie týchto cieľov.

www.karate.ecom.com.pl

 

Ciele karate:      1. Všeobecný rozvoj cvičiacich (fyzický, psychický a duchovný)

  1. Športový boj
  2. Schopnosť sebaobrany

Duchovný rozvoj prichádza ako dôsledok používania zodpovedajúceho rituálu a zároveň patričnej disciplíny. Dôležitú rolu tu zohráva umenie koncentrácie a pravidelného dýchania.

 

www.karategojuryu.pl

Šťastie v ponímaní Zen je prázdno… Bojové umenia sú spôsobom sebaovládania až po dosiahnutie dvoch cieľov: jednoty ducha s telom a zároveň harmónie s prírodou – okolím.

Specyficzne formy ruchowe mają doprowadzić, poprzez otwarcie potencjalnej energii człowieka, do wyzwolenia w technikach walki wewnętrznej mocy oraz osiągnięcia paranormalnych zdolności. Zdolności te są często przedstawiane jako służące harmonii ze wszechświatem, osiągnięciu długowieczności i zdrowia. Celem i efektem tych praktyk jest:

  1. RIN – wzmocnienie umysłu i woli;
  2. KYO – kierowanie energią;
  3. TOH – energetyczne zjednoczenie ze wszechświatem;
  4. SHA – leczenie energiami;
  5. KAI – przeczuwanie niebezpieczeństwa;
  6. JIN – poznanie myśli innych;
  7. RETSU – opanowanie czasu i przestrzeni;
  8. ZAI – panowanie nad żywiołami natury;
  9. ZEN – oświecenie.

Sami mistrzowie Wschodu ostrzegają jednak przed tymi technikami. Jeden z nich mówi: „Wszystkie te techniki są metodami przepływu energii ku ściśle określonym rejonom wewnątrz ciała. Techniki te wyprowadza się ze starożytnej, jogistycznej i tantrycznej tradycji, która sięga czasów uznanych za poprzedzające narodziny cywilizacji. Ćwiczenia te w swych skrajnościach są potężne i sięgają głęboko. Nie można nierozważnie ukierunkować wewnętrznie siły życia. Staniesz przed doświadczeniem grozy i tajemnicy umysłu. Po rozpoczęciu ich nie ma powrotu do przeszłości czy też skoku w przyszłość. Istnieje tylko rzeczywistość chwili obecnej”

KARATE – stosuje metodę typową dla filozofii hinduskiej, kształtowania ducha ludzkiego poprzez kształtowanie ciała, co leży u podstaw jogi. Jego celem jest duchowe zjednoczenie i stan nieczułości, aż do osiągnięcia stanu zen. Drogą do tego jest całkowite zapomnienie: „Zapomnij o sobie, zapomnij swoich wrogów, zapomnij zwycięstwa i straty, a kiedy to zrobisz, będziesz w stanie duchowego zjednoczenia, który w Zen nazywa się Mu lub Nicość”. Kapłan zen Dogen powiada: „to nie da się wyrazić słowami, kiedy ja uwolnię swoją duszę i ciało i zapomnę o nich – wejdę do domu Buddy, by poddać się jego prawom, ja znalazłem światłość”[13].

Podczas tzw. wielkich ślubowań, odpowiadających ośmiu ścieżkom tradycji buddyjskiej, adept karate zobowiązuje się: „Będę zawsze słuchać Buddy, Dharmy i Sanghi”. Przyrzeka wypełnienie reinkarnacji: „Będę zawsze odradzać się w sprzyjających warunkach” i „Rozprzestrzenię się na cały Wszechświat”. Głosi także ideę samozbawienia – bez łaski Bożej: „Dobrowolnie uratuję wszystkie istoty“.

Na sztukę walki kung-fu największy wpływ wywarły filozofie buddyjskie i taoistyczne oraz myśl Konfucjusza. Struktura szkoły kung-fu przypomina rodzinę, w której uczniowie są adoptowani, a instruktorzy są ich starszymi braćmi. Rolę ojca pełni mistrz.

AIKIDO – to nazwa japońska, którą można tłumaczyć jako „droga, która prowadzi do zjednoczenia z powszechnym duchem”. Ki – to energia, duch, moc tkwiąca we wszechświecie, kategoria filozofii tradycyjnego Wschodu; ai – to harmonizacja, strojenie; do – oznacza zaś drogę. Twórcą aikido był Morihei Ueshiba, urodzony w 1883 r. niedaleko Osaki, w rodzinie o starych tradycjach samurajskich, których metody walki przez długie wieki chroniła tajemnica. Doszedł on do wniosku, że idea walki, rywalizacji jest zupełnie bezsensowna, gdyż ze względu na obustronną agresję tworzy jedynie pokonanych. Nie ma tam zwycięzców. Odrzucił więc walkę i korzystając z doświadczeń starych szkół walki, rozwinął „drogę harmonii energii kosmicznej”. Mówił, że „ten, kto odkryje sekret aikido, posiada wszechświat w sobie i może powiedzieć – ja jestem wszechświatem. Dlatego kiedy wróg stara się walczyć ze mną, stawia czoła całemu wszechświatowi, musi on zniszczyć jego harmonię”. W tej harmonii mikrokosmosu i makrokosmosu ruchy aikido są ruchami wszechświata, a człowiek pozbawiony wewnętrznych napięć (strachu, agresji) staje się jego centrum. W 1925 r. Ueshiba doznał wielkiej iluminacji: „Poczułem nagle, że cały świat zachwiał się w posadach, a złocista energia duchowa, z ziemi zrodzona, spowiła me ciało. Odczuwałem ową świetlistość umysłu i tkanek. Zacząłem rozumieć mowę ptaków i pojmować intencje boskie. Wtedy właśnie zyskałem oświecenie. Zrozumiałem, że budo jest miłością Boga, duchem miłującej opieki nad wszelkimi żywymi istotami. (…) Od tego czasu cały świat stał się mym domem. Zrozumiałem, że słońce, księżyc i gwiazdy są moje. Uwolniłem się od pragnień, nie tylko bogactwa, pozycji czy sławy, ale i siły. Pojąłem, że budo nie polega na powaleniu przeciwnika siłą, nie jest też bronią do niszczenia świata. Czysty duch budo to akceptacja ducha uniwersum, to szerzenie pokoju w świecie, chronienie i szanowanie wszelkich tworów natury. Celem budo jest nauka miłości Boga w prawdziwym sensie: jako opieki nad wszelką formą życia”[23].

Zwolinski A. v: www.cywilizacja.ien.pl

 

Karate používa metódu typickú pre filozofiu – pretváranie ľudského ducha cez kultiváciu tela, čo je tiež základom jógy! Hlása tiež spásu vlastnými silami bez Božej milosti: “Dobrovoľne zachránim všetky stvorenia”.
HIGAONNA, 10. dan, súčasný propagátor filozofie vyjadrenej v karate, tvrdí: “Neodmietam celkom myšlienku športového karate, cítim, že je to jeden jeho rozmer alebo aspekt, ktorý veľmi popularizoval naše umenie. Ale skutočné karate je ako hlboká rieka; keď ho zregulujeme na šport, stráca svoju podstatu. Našim cieľom nie je niekoho poraziť v súťaži. Našim cieľom bolo vždy učenie a šírenie tohoto učenia! Toto sa realizuje odovzdávaním techník a kata, ktoré sme zdedili po predkoch a musíme ich odovzdávať budúcim pokoleniam!”

4 thoughts on “Karate – môže byť tento šport spojený s niečím zlým?

  • 21. decembra 2016 at 3:33
    Permalink

    Anna, je cas zacat zit svoj zivot a nepytat sa nepovolanych, co mate robit, co je zle a co nie. To predsa viete sama najlepsie. Nezmysel nechodit na karate kvoli (uz vlastnym predstavam), ktore Vam ale niekto hodil do hlavy nie je mudre. Odpustte, ale je to tak. To ze ma nieco budhisticky kontext a niekomu nevoni, neznamena, ze je zle. Apropo, to „zle“ ste stale nepomenovali. Co je to zle? Nastudovali ste si o karate nieco viac? Nech zdravy rozum sprevadza Vas. Modlitbou vsak tazko zmudriet. Mudrie sa zitim, evaluaciou, premyslanim a konanim. Ale na zaklade seba. Nie na zaklade nicim nepodlozenym predsudkom…

    Reply
  • 24. októbra 2016 at 10:45
    Permalink

    Prajem Vám pani Anna aj Vášmu pánovi farárovi oveľa viac lásky do duše, pretože tam kde je láska, nie je strach. Tam kde je svetlo, nie je tma.

    Tréner karate.

    Reply
  • 9. októbra 2016 at 10:21
    Permalink

    Dobrý deň,
    ešte ma napadlo… Syn, keď som mu ako prvú reakciu na otázku či môže chodiť na tento „šport“ vyjadrila svoje obavy ohľadne možného duchovného prepojenia, odpovedal : „Veď aj pán farár Kuffa chodil na karate“….
    Taká istá bola reakcia aj mojej blízkej priateľky….
    Vaša odpoveď a odkazy nám stačia na to, aby sme spravili rozhodnutie karate necvičiť.
    Keď pán farár Kuffa spomína karate, chápem to ako súčasť inej línie svedectva.
    Pravdou však je, že jeho vyjadrenie ku karate ako takému sme nikde nezachytili. Rozumiem tomu, že keď žije človek sviatostným životom a osobným spojením s Kristom, nič mu nemôže ublížiť a Boh všetko dokáže použiť na dobré.
    Vzhľadom na očakávané podobné „prvotné“ reakcie iných – vyjadril sa niekde pán farár Kuffa ku karate ako takému? Ak áno, mohli by ste to tu vložiť?
    Ďakujem.
    BVŽ.
    Anna

    Reply
  • 3. októbra 2016 at 20:48
    Permalink

    Dobrý deň,

    veľká vďaka za odpoveď,za Vašu službu, že sa máme na koho obrátiť o radu a pomoc.
    BVŽ.
    Anna

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *