Život Cirkvi vo svete 21/2018

USA: Poprední kresťania proti Trumpovej politike

Argentína: 3,6 milióna ľudí na pochodoch za život

BBC diskriminuje katolíckeho poslanca

Vernosť liturgii alebo zlepšiť či zmeniť omšu?

Čína: Nové útoky na náboženskú slobodu

Svetový deň modlitieb za cirkev v Číne 24. mája

Švajčiarsko: Biskup podal oznámenie na kňaza

Íri rozhodujú v referende o potrate

Kardinál Dolan chváli „pápežove slová“ Cruzovi

Pápež si robí starosti pre nedostatok kňazov v Taliansku

Švédsko: Mesto povoľuje volanie muezína, zakazuje zvony

Hlúpy je, kto hlúpo koná

Bavorský výnos o kríži teraz oficiálny

Rakúsko: Ostrá kritika utečeneckého poradenstva

Farár na Turíčnu nedeľu so šatkou pri oltári

Teológ: Rozpaky z „kráľovskej“ kázne biskupa Curryho Evanjelici chcú „vyháňať diabla“ slobodného názoru

Islamistický útok na kostol v Groznom

Kardinál varuje pred „kňazstvom s ľudskými kritériami“

Rím: Pochod za život 13. mája

Kardinál: Voľby – „porušenie občianskych práv“

Mária – Matka Cirkvi

Kardináli sa posúvajú o triedu vyššie

Budúci voliči pápeža z celého sveta s rímskym jadrom

Pápež ohlasuje menovanie 14 kardinálov

Pápež Pavol VI. bude svätorečený 14. októbra

Kardinál Schönborn varuje pred ideou jednotného štátu

Turíčny oheň

Benedikt XVI. „Prijať Cirkvou podávanú Kristovu pravdu“

Mária, Matka Cirkvi – nový sviatok

+ Zomrel kardinál Darío Castrillón Hoyos

Ramadán: Moslimské deti nechcú byť skúšané

Filozof: ‚Ilegitímna teológia’ môže ‚Humanae vitae’ podkopať

Musíte vedieť, čomu veríte a musíte poznať svoju vieru s takou presnosťou, ako IT odborník pozná vnútorné fungovanie počítača. Musíte to pochopiť tak, ako dobrý hudobník pozná dielo, ktoré hrá. (Pápež Benedikt XVI.)

* * * * * * *

USA: Poprední kresťania proti Trumpovej politike

Washington, 24.5.2018 (KAP/KNA) 022 278 – Výzvou „Vyznanie viery v čase krízy“ protestujú americkí kresťania proti politike prezidenta Donalda Trumpa. Na čele protestu stojí hlava americkej Episkopálnej cirkvi, biskup Michael Curry z Chicaga, ktorý mal kázeň na svadbe princa Harryho a Megan Marklovej. Vo štvrtok prišli signatári výzvy pred Biely dom so sviečkami, aby upozornili na situáciu.
„Myslíme si, že tu ide o dušu národa a integritu viery,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré podpísalo 23 prominentných cirkevných predstaviteľov krajiny. Krajina prežíva „nebezpečnú krízu morálneho a politického vedenia na najvyšších úrovniach vlády,“ ako uviedli. Trumpa vo výzve menovite neuvádzajú.
„Kresťania majú povinnosť rozhodne sa postaviť na obranu proti bielemu nacionalizmu a rasizmu. A nesmieme akceptovať ani nepriateľstvo voči ženám,“ píšu signatári. Všetkých ľudí vyzývajú, aby odporovali útokom na prisťahovalcov a utečencov a neprijímali obmedzovanie programov pre chudobných so súčasným znižovaním daní pre bohatých.
„Zdieľame vlasteneckú lásku k našej krajine, no odmietame etnický a voči cudzím nepriateľský nacionalizmus, ktorý kladie jeden národ nad iné ako svoj politický cieľ.“ -zg-

Argentína: 3,6 milióna ľudí na pochodoch za život

Buenos Aires, 25.5.2018 (kath.net) 022 277 – Viac ako 3,6 milióna Argentínčanov sa zúčastnilo v nedeľu v Buenos Aires a vo vyše 200 mestách krajiny na Pochode za život 2018. Pochody sa konali okrem iného aj kvôli plánovanému pokusu zmeniť zákon, ktorý má povoliť usmrtenie nenarodených detí až do 14. týždňa tehotenstva. V súčasnosti je potrat beztrestný iba pri znásilnení a pri ohrození života matky. V praxi sa však tieto prípady vyskytujú veľmi zriedkavo. 13. júna sa má o plánovanom zákone diskutovať v parlamente. Prinajmenšom v senáte sa zdá byť väčšina za život a chcela by zmene zákona zabrániť. Sporná potratová organizácia Planned Parenthood v ostatných rokoch „investovala“ už milióny dolárov do krajiny, aby napomáhala príslušnú smrtiacu legislatívu. –zg-

BBC diskriminuje katolíckeho poslanca

Londýn, 24.5.2018 (kath.net) 022 276 – BBC je vo Veľkej Británii pod paľbou kritiky, pretože tento známy televízny vysielač v jednej relácii postavil veľmi očividne na mediálny pranier známeho katolíckeho poslanca pre jeho katolícku vieru. Poslanec sa jasne vyslovil proti homosexuálnemu manželstvu a stojí verne pri náuke Katolíckej cirkvi.
Počas interview sa moderátorka Jo Coburnová konzervatívneho poslanca Jacoba Reesa-Mogga spýtala, či by podporoval škótsku poslankyňu z vlastnej strany, ktorá je tehotná a žije v homosexuálnom manželstve. Rees-Mogg vyhlásil, že nemá problém s osobným životom poslankyne, ako katolík však nemôže jej „homosexuálne manželstvo“ podporovať. Na otázku moderátorky, či nevidí problém v tom, že sa stane predsedom strany, Rees-Mogg povedal, že nechce kritizovať nijakého kolegu. Nastolil však otázku náboženskej tolerancie a opýtal sa moderátorky: „Prečo tak rúbete do Katolíckej cirkvi?“
Poslanec potom moderátorku obvinil, že jej „tolerancia siaha iba tak ďaleko, pokiaľ sa netýka Katolíckej cirkvi“ a povedal:
„Akt tolerancie je predsa, ak tolerujeme aj veci, s ktorými nesúhlasíme. Problémom liberálnej tolerancie je, že toleruje iba veci, ktoré sa jej páčia.“
Jacob Rees-Mogg zdôraznil, že je úplne legitímne, že katolíci vo verejnom a v súkromnom priestore veria a prijímajú to, čo Katolícka cirkev učí. Pre neho je dôležité, že je úprimný a že nechce skrývať, že je praktizujúci katolík.
Po relácii sa biskup Mark Davies zo Shrewsbury sťažoval, že BBC verejne poľuje na Reesa-Mogga pre jeho vieru. Aj biskup John Keenan kritizoval vysielač BBC. –zg-

Vernosť liturgii alebo zlepšiť či zmeniť omšu?

Štefan Fleischer

Grenchen, 24.5.2018 (kath.net/sf) 022 275 – Nedávno som si na jednej svätej omši zrazu všimol, že kňaz sa po premenení modlil: „Ďakujeme ti, že si nás povolal pred tebou stáť a tebe slúžiť vo všetkých našich bratoch a sestrách.“ Iste to myslel dobre. Prirodzene, že sme povolaní slúžiť našim blížnym. Súhlasí tiež, že pritom v blížnom vždy vidíme nášho Pána (porovn. Mt 25,40) a mali by sme mu slúžiť, „akoby sme slúžili Pánovi a nie ľuďom“ (Ef 6,7). Teda iste je správne, že sa nám to stále aj pripomína.
Ibaže chcela Cirkev, keď tento text stanovila, toto tým povedať? Nepatrí táto myšlienka skôr do hlásania viery, teda do homílie? Nevzťahuje sa táto veta jednoznačne na to predchádzajúce: „Preto dobrotivý Otče, slávime pamiatku smrti a zmŕtvychvstania tvojho Syna a prinášame ti chlieb života a kalich spásy“? Podľa môjho názoru Cirkev tu ďakuje za svoje povolanie ku kňazskej službe, k „prinášaniu tejto svätej a živej obety“, ako sa to uvádza v inom formulári.
Láska k blížnemu sa v našej Cirkvi veľmi oceňuje, iste právom. Ale nezabúdame pritom veľmi často, že sme všetci Bohom povolaní k priamej službe, k obete chvály napríklad, alebo k sláveniu vykupiteľského diela nášho Pána, ktoré sa sprítomňuje v najsvätejšej Eucharistii? Iste, „Ty (Boh) nepotrebuješ naše chvály, je to dar tvojej milosti, že ti ďakujeme. Naša chvála nemôže zväčšiť tvoju veľkosť, ani nám neprináša požehnanie a spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista“ – ako to formuluje prefácia na všedné dni.
Ak sa teda na tomto mieste obete svätej omše liturgický text tak zmení, že sa už nemyslí najprv služba kňaza ako konajúceho v osobe Krista, ale myslí sa služba aj nás laikov vo všeobecnom kňazstve – alebo sa už tak prinajmenšom nechápe – tak sa tým svätá omša nezlepší, skôr zmení. Potom sa rýchlo zabudne na podstatný charakter tohto svätého diania. Je tu však potom veľké nebezpečenstvo, že my veriaci sme našu nádej vsadili na Krista iba v tomto živote: „Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí (1 Kor 15,19) -zg-

Čína: Nové útoky na náboženskú slobodu

Situácia kresťanov v komunistickej Číne napätá

Mníchov, 24.5.2018 (kath.net/KIN) 022 274 – Dňa 24. mája na spomienku „Márie Pomocnice kresťanov“ slávia katolíci od r. 2007 aj deň modlitieb za Čínu. Situácia kresťanov v komunistickej Číne je napätá. Po desaťročiach sa znova začali rozhovory Číny so Svätým stolcom, no nové úpravy naďalej obmedzujú prácu cirkvi a hlásanie viery. Katarína Wenzel-Teuberová, pracovníčka „Centra pre Čínu“ so sídlom v nemeckom Sankt Augustine, vidí kroky zmierenia, ale aj nebezpečie nových napätí v spoločenstvách. Berthold Pelster, expert na otázky náboženskej slobody v nadácii „Kirche in Not“ v Nemecku sa s ňou porozprával:

Kirche in Not: 24. mája sa katolíci na svete modlia za Čínu. Svetový deň modlitieb za celkom určitú krajinu – to je dosť jedinečné. Čo je také zvláštne na Číne?
K. Wenzel-Teuberová: Je to veľká krajina so starou kultúrou, ktorá tiež chce stvárňovať budúcnosť sveta. Katolícka cirkev je tam malá menšina, aj keď s dlhou históriou. Nachádza sa v ťažkej situácii. Komunistická strana Číny sa už 60 rokov pokúša zriadiť od pápeža a všeobecnej Cirkvi nezávislú národnú cirkev. To sa jej síce veľmi nedarí, no viedlo to k bolestnému rozdeleniu katolíckej cirkvi v krajine na dve spoločenstvá. Pápež Benedikt XVI. napísal čínskej cirkvi v r. 2007 list, aby jej dal orientáciu v tejto zložitej situácii a vyzval k zmiereniu. Katolíkov na celom svete požiadal, aby jej v modlitbách prejavili bratskú solidaritu. Pápež František v tejto výzve pokračuje.
Kirche in Not: Priblížila sa katolícka cirkev v Číne cieľom jednoty a zmierenia od zavedenia dňa modlitieb?
K. Wenzel-Teuberová: Čínske diecézy a spoločenstvá sa na mnohých miestach usilovali o zmierenie. Pritom boli pokroky – niekedy práve vtedy, keď štátom uznaná „oficiálna“ cirkev sa pokúšala brániť proti útokom štátnych orgánov na cirkevný život, napríklad pri masovom strhávaní krížov zo striech kostolov v provincii Zhejiang na juhu Číny pred niekoľkými rokmi. No stále znova sú aj zvraty naspäť. Zmierenie potrebuje čas. Vcelku sa mi zdá, že v čínskych katolíkoch rastie vedomie, že všetci patria do jednej Cirkvi, napriek veľkým rozdielom.
Kirche in Not: Komunistická vláda v Číne veľmi vplýva na náboženský život. 1. februára 2018 vstúpili do platnosti štátne „Predpisy pre náboženské záležitosti“ v rozšírenej verzii. Sú obavy, že smernice povedú k ostrejším kontrolám a urobia veľké problémy najmä neregistrovaným skupinám. Čo si o tom myslíte?
K. Wenzel-Teuberová: Aj predtým bol náboženský život povolený a legálny iba v štátom kontrolovaných priestoroch a so štátom schváleným klérom. Doteraz sa však často toleroval náboženský život v šedej právnej zóne. Zrevidované predpisy majú túto šedú zónu očividne uzavrieť. Obsahujú viac zákazov ako doteraz aj konkrétne tresty. Pokuty do 4000 eur hrozia napríklad ľuďom, ktorí umožnia nepovolené bohoslužby prenájmom miestností. Silnejšie sa budú kontrolovať aj zahraničné kontakty cirkví a náboženské služby na internete, ako aj oddelenie výchovy od náboženstva. Od 1. februára sa viackrát hlásilo, že miesta zhromažďovania tajnej cirkvi boli s poukazom na predpisy zatvorené. Koncom marca zastavili predaj Biblií aj na internete. Starosti vyvolávajú hlásenia z regiónov, že maloleté deti už nesmú navštevovať bohoslužby a farnosti nesmú deti učiť náboženstvo.
Kirche in Not: Napriek mnohým problémom sa očividne mnohí ľudia v Číne cítia náboženstvom priťahovaní. Aké živé sú náboženské spoločenstvá v dnešnej Číne?
K. Wenzel-Teuberová: Veľmi živé! Pritom je tam veľká náboženská mnohorakosť od tradičných ľudových náboženstiev až po islam a kresťanstvo. Počet kresťanov sa v ostatných 70 rokoch prudko zvýšil, aj keď sú len odhady ich počtu. Dnes je v Číne asi 10 miliónov katolíkov. Počet protestantov sa odhaduje na 38 až 80 miliónov.
Kirche in Not: Ako si vysvetľujete, že v krajine s ateistickou doktrínou toľkí ľudia praktizujú vieru?
K. Wenzel-Teuberová: Je tam vákuum hodnôt. Mnohí ľudia hľadajú orientáciu a aj spoločenstvo.
Kirche in Not: Komunistická strana stále varuje pred „infiltráciou z cudziny“, najmä pred „infiltráciou prostredníctvom náboženstva“. Čoho sa strana obáva?
K. Wenzel-Teuberová: Obáva sa, že do krajiny prídu myšlienky, ktoré ohrozia jej panovanie – ako je myšlienka „univerzálnych hodnôt“. A bojí sa , že náboženská lojalita by sa mohla dostať do konfliktu s lojalitou k štátu a strane, ktorá musí nevyhnutne stáť na prvom mieste.
Kirche in Not: Už nejaký čas propaguje vláda nový obraz náboženských spoločenstiev. Vyjadruje to pojmom „sinizácia“. Čo sa tým myslí? Hrozí nebezpečie sfalšovania obsahu viery?
K. Wenzel-Teuberová: Myslí sa tým, že náboženstvá sa majú prispôsobiť tradičnej kultúre Číny, no aj socialistickej spoločnosti krajiny. Pritom nejde iba o vonkajšie javy. Kladú sa aj požiadavky na náboženský život a náuku. Ukáže sa, ako sa čínski teológovia k požiadavke sinizácie kresťanstva postavia. Je tu rozhodne nebezpečie, že sa sfalšuje obsah náuky. Inkulturácia je požiadavkou Cirkvi samotnej, ale ak má byť pravá, potrebuje voľný priestor.
Kirche in Not: Svätý stolec rokuje s Čínskou vládou od r. 2014. O obsahu rokovaní a výsledkoch navonok preniklo len málo. O čo ide v týchto rozhovoroch a čo sa dosiahlo?
K. Wenzel-Teuberová: Už 60 rokov je sporná otázka, kto má právo menovať čínskych biskupov, medzi Rímom a Pekingom nevyriešená. Cieľom súčasných rokovaní je kompromis vo forme dohody. Presný obsah ani podmienky nie sú známe.
Kirche in Not: Existujú riziká v tomto postupe? Akými hľadiskami sa Vatikán riadi?
K. Wenzel-Teuberová: Iste sú tu riziká. Mohlo by dôjsť k ďalším napätiam v cirkvi. Keďže štát svoju politiku voči cirkvám zostruje, mohlo by sa okrem toho po dohode veľmi sťažiť prežitie tajnej cirkvi. Svätému stolcu zasa ide o jednotu Cirkvi. A okrem toho – ako povedal štátny sekretár kardinál Parolin – treba nájsť realistické pastoračné riešenia, ktoré čínskym katolíkom umožnia byť celkom katolíckymi a súčasne celkom čínskymi. –zg-

Svetový deň modlitieb za cirkev v Číne 24. mája

Bonn, 24.5.2018 (kath.net/DBK) 022 273 – Pri príležitosti tohoročného Dňa modlitieb za cirkev v Číne vyzval predseda Komisie pre svetovú Cirkev Biskupskej konferencie Nemecka, arcibiskup Dr. Ludwig Schick z Bambergu, katolíkov, aby sa modlili za dobrý priebeh rokovaní čínskej vlády so Svätým stolcom.
„Dohoda, o ktorú sa obe strany usilujú, má dať ešte stále bez štátneho súhlasu praktizujúcim veriacim legálny štatus, aby kresťania v Číne mohli svoju vieru slobodne praktizovať,“ povedal arcibiskup Schick. „K otvoreným otázkam, pre ktoré sa v dohode hľadá riešenie, patrí menovanie biskupov.“
V súčasnosti je v Číne viac ako 30 platne vysvätených biskupov, ktorí nemajú štátny súhlas. Okrem toho je tam 7 biskupov, ktorí boli vysvätení bez súhlasu Svätého stolca.
Starosti robia arcibiskupovi nové predpisy o správe cirkví, ktoré platia od februára:
„Ak sa náboženské aktivity ako katechéza, čítanie Biblie, alebo spoločné modlitby môžu trestať tvrdými trestami iba preto, že sa konajú v priestoroch, ktoré nie sú registrované ako náboženské priestory, tak je to závažné obmedzenie náboženskej slobody,“ povedal arcibiskup Schick. Zdôraznil, že kresťania v Číne sú viac ako kedykoľvek odkázaní na modlitby a žitú solidaritu celej Cirkvi.
„Dosvedčme našim bratom a sestrám v Číne, že nie sú zabudnutí tým, že 24. mája sa spoločne s nimi budeme modliť za jednotu a slobodu cirkvi v Číne!“ povedal arcibiskup Schick.
Dňa 24. mája sa každý rok koná tradičná púť do najväčšej čínskej mariánskej svätyne Šešan v blízkosti Šanghaja. Katolícka cirkev slávi na celom svete tento deň ako Deň modlitieb za cirkev v Číne. Zaviedol ho pápež Benedikt XVI. v roku 2007. Všetci katolíci sú vyzvaní prejaviť v modlitbe spojenie a solidaritu s kresťanmi v Číne. –zg-

Švajčiarsko: Biskup podal oznámenie na kňaza

Chur, 24.5.2018 (kath.net) 022 272 – „Po poukaze na domnelý trestný čin proti sexuálnej integrite dospelého človeka“, podal diecézny biskup zo švajčiarskeho Churu trestné oznámenie na Spolkovú prokuratúru voči administrátorovi Farnosti Tujetsch. To viedlo k zatknutiu príslušného kňaza. Keďže prebieha vyšetrovanie, diecéza sa k tomu ďalej nevyjadruje.“ Churská diecéza to oznámila 23. mája.
U biskupa sa zrejme prihlásila dospelá žena a nahlásila mu, že ju kňaz obťažoval, ako napísali noviny „Tagesanzeiger“ v Zürichu s odvolaním sa na „neformálne pramene“. Podozrivý kňaz pochádza z Nigérie a v súčasnosti sedí vo vyšetrovacej väzbe. Veriaci vo farnosti boli zhrození, keď polícia ich kňaza zatkla. –zg-

Íri rozhodujú v referende o potrate

Dublin, 23.05.2018 (KAP) 022 271 – Íri rozhodnú v piatok, či ústava ich krajiny bude naďalej považovať za rovnocenné právo na život nenarodeného dieťaťa s matkiným právom na život. V referende budú hlasovať o tom, či sa má vyškrtnúť 8. dodatok ústavy zavedený v 80. rokoch po referende, na ktorom sa zakladajú prísne zákony o potrate. Prieskumy dlho ukazovali jasný náskok prívržencov legalizácie potratov, no v poslednej dobe sa rozplynul.
Írsko má jeden z najprísnejších zákonov o potrate na svete. Ukončenie tehotenstva nie je možné ani po znásilnení, inceste, či pri vážnom poškodení plodu. Od r. 2014 je povolený potrat, ak je ohrozený život matky.
Ak by obyvateľstvo schválilo vyškrtnutie 8. dodatku ústavy, navrhne vláda v Dubline parlamentu zákon, ktorý povolí potrat do 12. týždňa tehotenstva. Premiér Leo Varadkar je hlavou menšinovej vlády, ktorú v parlamente podporuje opozičná strana „Fianna Fail“. Jej poslanci sú však v téme potrat rozdelení na rôzne tábory.

Predstavitelia cirkvi sa v minulých týždňoch masívne vyslovovali za zachovanie dodatku ústavy.
„Ak by sa právo na život nenarodeného dieťaťa vyškrtlo spolu s dodatkom, zostalo by nenarodené dieťa úplne bez ústavných práv,“ varoval severoírsky arcibiskup Eamon Martin, predseda Biskupskej konferencie Írska, do ktorej patria biskupi Republiky Írsko ako aj Severného Írska. Povedal to v interview pre spravodajský portál „Vatican News“. Hlasovanie je preto pre Írsko rozhodujúcim momentom.
„Je zaujímavé, že táto zvláštna diskusia nie je jednoducho katolíckou alebo kresťanskou témou. Hodnota, že každý ľudský život je vzácny a že nevinný ľudský život musí byť vždy chránený, pramení z našej spoločnej ľudskosti povedal arcibiskup, ktorý v súčasnej diskusii o potrate pozoruje „veľkú koalíciu ľudí“ v Írsku, ktorí si pre referendum robia veľké starosti.
Verejne odôvodnil svoj hlas „nie“ krátko pred hlasovaním ešte raz aj dublinský arcibiskup Diarmuid Martin:
„Je nezmyslené odhodiť ústavnú ochranu nenarodeného dieťaťa v čase, keď sa vďaka pokroku medicíny vie oveľa viac o vývoji dieťatka v matkinom tele, o jeho originalite a jedinečnej identite!“
Aj prímas anglikánskej cirkvi Írska, Richard Clarke, označil zrušenie dodatku ústavy ako „eticky neúnosné“.
Premiér Varadkar sa naproti tomu otvorene zasadzuje za zmenu ústavy, aby sa potraty „stali bezpečné, legálne a zriedkavé“. Premiér, ktorý je sám lekárom, chápe referendum ako dôležitý krok k tomu, aby sa „Írsko konečne stalo dospelým“.
Prívrženci vyškrtnutia dodatku argumentujú, že ženy majú mať právo rozhodovať o svojom tele: „Tábor, ktorý je proti tomu, zatvára oči pred realitou. Dodatok ústavy nebráni potratom, ale skôr napomáha potratovú turistiku.“
Protivníci potratu však varujú pred ľahkovážnym prístupom k potratom. Katolícka cirkev sa obáva „prelomu hrádze“ v oblasti ochrany života. Spoločnosť nesmie akceptovať to, „aby človek mal právo ukončiť život iného človeka“, zdôraznil predseda Bioetickej komisie pri biskupskej konferencii, biskup Kevin Doran z Elphinu v pastierskom liste.
V spoločnom stanovisku z marca biskupská konferencia povzbudila všetkých katolíkov, aby sa „v mene rovnosti, férovosti a súcitu ku každému“ zasadzovali za „právo na zachovanie života a volili život“. „Ani po znásilnení a vážnom poškodení embrya sa nesmie zabudnúť: Tieto deti sú nevinné a majú nárok na najlepšiu podporu a starostlivosť.“ –zg-

Kardinál Dolan chváli „pápežove slová“ Cruzovi

Washington, 23.05.2018 (KAP/KNA) 022 270 – Americký kardinál Timothy Dolan nedávno pápežovi pripisované slová na tému homosexualita pochválil: „To, čo pápež povedal, je nádherné, nemyslíte?“ povedal arcibiskup New Yorku podľa amerických médií zo stredy vo svojej pravidelnej týždennej rozhlasovej relácii.
František sa nedávno stretol s Juanom Carlosom Cruzom, čilskou obeťou sexuálneho zneužívania kňazom Fernandom Karadimom. V interview pre španielske noviny „El Pais“ rozprával neskôr Cruz o dôvernom obsahu
rozhovoru s pápežom:
„Povedal mi, Juan Carlos, to že si gej, nehrá nijakú úlohu. Boh ťa tak stvoril a Boha ťa tak miluje. Pápež ťa tak miluje a ty by si sa sám mal milovať a nerobiť si nič z toho, čo ľudia o tom hovoria.“
Kardinál Dolan to komentoval nasledovne:
„To by povedal aj Ježiš a to by som povedal aj ja. To je konzervatívna, tradičná, katolícka a pravoverná náuka. Katechizmus na tom trvá.
Kardinál však pripustil, že údajné výpovede pápeža sú z tretej ruky: „Čo mu pápež povedal, on zasa povedal tlači. Takže by sme si želali objasnenie veci.“ –zg-

Pápež si robí starosti pre nedostatok kňazov v Taliansku

Pápež biskupom: „Kto chudobu káže, nemôže žiť ako faraón“

Vatikán, 23.5.2018 (kath.net/KAP) 022 269 – Pápež František vyjadril svoje starosti pre rastúci nedostatok kňazov a rehoľníkov v Taliansku: „Strata povolaní spochybňuje aj biskupov ako vedúcich diecéz. Tento vývoj je plodom kultúry toho provizórneho, kultúry relativizmu a diktatúry peňazí,“ povedal František na úvod plenárneho zasadnutia Biskupskej konferencie Talianska (CEI) v pondelok večer vo Vatikáne. Ako ďalšie dôvody uviedol pokles pôrodnosti, škandály v Cirkvi a obavy priznávať sa ku svojej viere.
Ako prvý praktický krok k riešeniu krízy navrhol František talianskym biskupom, aby si medzi sebou vymieňali kňazov. Podľa princípu praktizovaného vo všeobecnej Cirkvi tzv. kňazov „fidei-donum“ by mohli diecézy s mnohými kňazmi niektorých vyslať do iných diecéz s nedostatkom kňazov. Tak napríklad v diecézach Piemontu na severe je veľký nedostatok povolaní, zatiaľ čo v južnom regióne Apulii je ich nadbytok. A chce aj znížiť veľký počet často veľmi malých diecéz Talianska, ako zdôraznil pápež v príhovore.
Tento problém viackrát oslovil už aj pápež Pavol VI. (1963-1978) bez toho, že by došlo k pozoruhodnému pokroku. V Taliansku s jeho 52 miliónmi katolíkov je podľa informácie biskupskej konferencie v súčasnosti 226 diecéz a 8 ďalších územných jednotiek. Na porovnanie v Rakúsku s 5,1 miliónom katolíkov je 9 diecéz a vojenský ordinariát, Nemecko s 23,6 miliónmi katolíkov má 27 diecéz a Švajčiarsko s 3 miliónmi katolíkov má 6 diecéz. Početné talianske diecézy nie sú väčšie ako mnohé farnosti v iných krajinách.
Na záver pápež napomenul biskupov žiť chudobu v zmysla Evanjelia a pripomenul dodržiavanie lepšej transparentnosti:
„Kto chudobu káže, nemôže žiť ako faraón, to je protirečivé svedectvo voči kresťanskému posolstvu. Rovnako veľkým škandálom je netransparentnosť a neschopnosť zaobchádzať s peniazmi a majetkami Cirkvi,“ povedal František v súvislosti s finančnými škandálmi v jednotlivých diecézach. No potom pochválil aj doteraz realizované úsilie biskupskej konferencie o reformy. –zg-

Švédsko: Mesto povoľuje volanie muezína, zakazuje zvony

Štokholm, 23.5.2018 (kath.net) 022 268 – Švédske mestečko Vexjö považuje volanie muezína v piatok popoludní za prípustné. Na takmer štyri minúty bude možno v malom meste počúvať muezína, pokiaľ jeho volanie nepresiahne povolenú hlasitosť. Informovali o tom nemecké katolícke noviny z Würzburgu „Tagespost“.
O tomto rozhodnutí sa vo Švédsku kontroverzne diskutuje a stáva sa aj témou v súčasnom volebnom boji o kreslo premiéra. Farár katolíckeho kostola sv. Michala totiž informoval, že jeho kostolu bolo aj tak zakázané zvonenie zvonov v 90. rokoch a aj po r. 2000. Jeho kostol sa nachádza iba kilometer od mešity. Katolícky kňaz sa pýta aké „férové“ je teda toto rozhodnutie a uvažuje o novej žiadosti o povolenie zvonenia zvonov! –zg-

Hlúpy je, kto hlúpo koná

Linec, 23.5.2018 (kath.net/Barbara Wenz Blog) 022 267 – Spisovateľka Barbara Wenzová reaguje týmto komentárom na správu, že nemecký farár Sedlmeier z Diecézy Rottenburg-Stuttgart si dal na turíčnej omši na hlavu šatku, aby vyjadril solidaritu s moslimkami, ktoré v parlamente kritizovala Alice Weidelová zo strany AfD.

Koncom 80. rokov som bývala v Damasku. Môj vtedajší priateľ, arabista, tam absolvoval rok výuky arabčiny a najali sme si byt v poschodovom dome, ktorý mal okná, ako sa tam zvyčajne stavia, nie na ulicu, ale do vnútorného dvora.
Mala som si doniesť požičaný snubný prsteň, k tomu šatku a radšej nenosiť západné šaty, ale široké sukne po členky a nijaké tesné tričká, či blúzky. Prsteň preto, aby sa ľudia rýchlo presvedčili, že nie som „slobodná“ žena, ale zadaná, čo mi malo dopomôcť k väčšiemu rešpektu.
Nijaký problém. Bola som v mnohých krajinách v mojom živote a žila som samozrejme podľa pravidiel, ktoré síce neboli moje, ale ktorým som sa z dôvodu úcty k hostiteľom bola ochotná podriadiť.

Jedného dňa sme chceli navštíviť známu Mešitu Omajjaden. Prišla som k bráne dostatočne islamsky oblečená, ako sa mi zdalo, ešte k tomu so zviazanými vlasmi a šatkou. Vrátnikovi to však nestačilo a požiadal ma ísť od šatne pre ženy. Tam som si musela vypožičať čierny plášť po členky, ktorého obrovská kapucňa mi siahala takmer cez nos. V celom živote som sa necítila tak odosobnená.
Tak som sa poloslepá tackala po pozemku mešity ako nejaká neosobná postava, pre nikoho neidentifikovateľná a vliekla som za sebou látku kabáta cez vtáčí trus na dlažbe.
Prirodzene sa to oplatilo, Mešita Omajjaden je mimoriadne nádherná a ja som ako žena zvyknutá brať na seba nejaké štrapácie – asi tak raz za mesiac alebo tak …
Čo ma však potom predsa len zarazilo, boli celé davy mladých moslimských mužov, ktorí sa v areáli, na ktorý mne bolo dovolené vstúpiť iba s totalitným zamumifikovaním, ako by sme neobliekli ani strašiaka, pohybovali v diskových trblietavých vysoko vystrihnutých futbalistických šortkách zo 70. rokov a k tomu sa ešte pred celou verejnosťou mešity pokojne škriabali na istých miestach.
Nerozprávam to pre kritiku, ale z čistého údivu.
Asi od toho momentu, keď som sa nachádzala interkultúrne ubitá, ale iste nie voči iným kultúram a náboženstvám odmietavá, som zistila, že je tu nejaký poriadny nesúlad. Táto istota ma odvtedy už nikdy neopustila. Je to iba veľmi stará anekdota a ja neviem, ako mladí sýrsky muži navštevujú túto mešitu dnes.
Vtedy som sa raz dobrovoľne zahalila do šatstva, pretože ženu v krajinách ako Azerbajdžan, Maroko a Sýria by inak nerešpektovali, ale raz aj nedobrovoľne a s vrátnikovým nariadením. No teraz som si však istá, že určite nebudem rešpektovať, aby práve nemecký katolícky kňaz si myslel, že si musí ako znamenie „solidarity“ uviazať šatku.
Dňa 12. septembra 1979 poskytol iránsky ajatolláh Chomejní talianskej žurnalistke a bývalej bojovníčke v odboji Oriane Fallaciovej interview, ktoré sa preslávilo. Počas neho si čador, ktorý ju prinútili založiť si na hlavu, strhla z tváre. Predtým sa angažovaná Talianka sťažovala, že iránske ženy sa nachádzajú v situácii apartheidu – nemôžu spolu s mužmi študovať, pracovať, či proste navštíviť kúpalisko. Chomejní na to chladne odvetil, že do toho ju nič nie je a keď si čador nechce dať, tak ho nosiť nemusí – pretože islamský odev je niečo pre dobré a slušné ženy! Táto výpoveď bola pre Fallaciovú rozbuškou, veď ona v partizánskom odboji rokoch ležala bok po boku s bojujúcimi mužmi v zákopoch! Najprv sa teda za túto pripomienku poďakovala a potom si čador – tú hlúpu stredovekú handru, ako poznamenala – strhla z hlavy, aby ajatolláhovi doslova odporovala.
Tu mi nejde o Alice Weidelovú a jej „dievky so šatkami“ – túto rétoriku si nemáme ani všímať. Ide tu o extrémne úbohý druh dobre myslenej solidarity, ktorá vychádza z čistej sebaistoty, že treba napomáhať dobro, no vykľúva sa ako ženám nepriateľská a k tomu antisemitská a homofóbna.
Možno pán farár v Aalene ešte nič nepočul o Vide Mohaved a iránskych ženách, ktoré sú bité, mučené a hádzané do žalára, PRETOŽE šatku „protiprávne“ – čo znamená: trestnoprávne stíhateľne – na verejnosti odložili!
Želala by som Vide Mohaved a všetkým ženám, ktoré sú v islamských štátoch utláčané, bité, zneužívané a predávané na sexuálne otroctvo, pretože sa „nevhodne“ správali, alebo majú iné náboženstvo ako islam, aby im patrila solidarita našich západných katolíckych kňazov a to konkrétne a nie nevkusnými gestami, ktoré vzbudzujú dojem protikladu.

Bavorský výnos o kríži teraz oficiálny

Mníchov, 22.5.2018 (KAP/KNA) 022 266 – Výnos bavorskej vlády o kríži je už oficiálne potvrdený. Podľa nového Bavorského vestníka zákonov a nariadení (8/2018) uverejneného v utorok v Mníchove sa musí vo vchodovom priestore každej služobnej budovy v Slobodnom štáte „dobre viditeľne“ umiestniť kríž a síce ako „výraz historického a kultúrneho charakteru Bavorska“. Ďalšie podrobnosti napríklad k podobe kríža sa v dokumente neuvádzajú.
Z podnetu premiéra Markusa Södera (CSU) bavorský kabinet rozhodol o zavesení krížov pri vchodoch všetkých štátnych úradov v Bavorsku 24. apríla. O nariadení sa odvtedy kontroverzne diskutuje. Aj v cirkvách sú rôzne názory. Minulý týždeň oznámili, že Söder sa chce s kritikmi výnosu o kríži porozprávať. V júni sa má k tomu usporiadať okrúhly stôl o hodnotách, kultúre a identite, na ktorom sa majú zúčastniť zástupcovia cirkví, hospodárstva, etnológie a kultúry. –zg-

Rakúsko: Ostrá kritika utečeneckého poradenstva

Klagenfurt, 22.05.2018 (KAP) 022 265 – „Odporuje to všetkým princípom právneho štátu,“ to je názor rakúskeho evanjelického superintendenta Manfreda Sauera na plán vlády právne poradenstvo z doterajších cirkevných centier ako charita a diakonia stiahnuť a umiestniť ho do centrálneho orgánu podliehajúcemu ministerstvu vnútra.
„Týmto poštátnením právneho poradenstva signalizuje vláda utečencom: ´Zostaňte vonku, my vás v Rakúsku mať nechceme´.“ Toto posolstvo Sauer ostro kritizoval vo vyhlásení z utorka: „Právom sa ľudia, ktorí k nám prichádzajú, pýtajú, ako môže naša krajina takto konať.“
Sauer spochybnil aj ďalšie opatrenia v novele právnych úprav pre cudzincov, medzi nimi odoberanie mobilných telefónov, alebo peňazí a v ostatnom čase aj množiace sa odsúvanie učňov – utečencov. Ide pri tom podľa neho o „ďalšiu ranu pre ľudí žiadajúcich o azyl aj pre podnikateľov“ s fatálnymi účinkami: „Namiesto toho, aby sa štát postaral o to, aby mladí ľudia dostali svoju šancu uchytiť sa a absolvovať vzdelanie v Rakúsku, berie sa týmto mladým ľuďom každá perspektíva.“
Superintendent pre Korutánsko a východné Tirolsko Sauer sa vyslovil za model „3 plus 2“ podľa nemeckého vzoru: V období troch rokov vzdelávania a prvých dvoch rokoch práce v zamestnaní sa nesmie konať nijaký odsun utečenca. –zg-

Farár na Turíčnu nedeľu so šatkou pri oltári

Aalen, 22.5.2018 (kath.net) 022 264 – Po svojej turíčnej nedeľne kázni, dal si farár z nemeckého Aalenu, Wolfgang Sedlmeier v Diecéze Rottenburg-Stuttgart, na hlavu šatku a s ňou pristúpil k oltáru. V kázni vysvetlil, že vystupuje proti ľudskej dôstojnosti a tým proti duchu turíčneho evanjelia, kto ľudí pre ich pokrývku hlavy v zmysle ich náboženskej viery diskriminuje.
Informovali o tom noviny „Schwäbische Zeitung“. Kritiku, ako povedal farár Sedlmeier, smeroval na poslancov, „ktorí blahosklonným a urážlivým spôsobom v parlamente hovorili o ženách so šatkou“. Narážal tým zrejme na predsedníčku frakcie strany AfD Alice Weidelovú, no nespomenul jej meno.
Na jeho kázeň reagovali veriaci potleskom. A farárovi sa dostalo veľa chvály aj keď sa po omši so šatkou na hlave pri bráne kostola osobne lúčil s veriacimi. „Schwäbische Zeitung“ však písali aj o kritike tejto akcie, ktorú vyjadrili veriaci na sociálnych sieťach.

Biskup Fürst sa od farára dištancoval

Diecézny biskup Rottenburgu-Stuttgartu, Gebhard Fürst, sa od farára W. Sedlmeiera dištancoval, pretože na Nedeľu Zoslania Ducha Svätého slúžil omšu so šatkou na hlave: „Forma, ktorou farár Sedlmeier počas turíčnej omše v Kostole sv. Márie vyjadril svoj protest proti diskriminácii žien so šatkami predsedníčkou frakcie strany Afd v nemeckom parlamente má iste hranice a nebola veľmi šťastne zvolená. Preto sa s ním v nasledujúcich dňoch porozprávam a objasníme to,“ povedal biskup Fürst na otázku týždenníka „Junge Freiheit“. –zg-

Teológ: Rozpaky z „kráľovskej“ kázne biskupa Curryho

Biskup Curry, ktorý kázal na svadbe princa Harryho je známy tým, že sa vyslovuje za cirkevné sobáše homosexuálnych párov. V máji 2016 ho anglikánsky arcibiskup z Canterbury, Justin Welby, menoval do komisie pre túto otázku. Curryho s niekoľkými vysokopostavenými anglikánmi v októbri 2016 prijal na súkromnej audiencii pápež František.

Augsburg-Londýn, 22.5.2018 (kath.net) 022 263 – „Cez noc sa stal biskup Curry podobne slávnym ako kráľovský snúbenecký pár a od sociálnych sietí až po veľké médiá bola jeho kázeň vychvaľovaná ako senzácia. Kresťania aj nekresťania ju chválili najvyššími tónmi (aj niektorí moji priatelia). No ja chcem opísať, prečo som v rozpakoch.“ Napísal to vedúci Modlitbového domu v nemeckom Augsburgu, známy nemecký teológ Johannes Hartl na Facebook. Hovoril o kázni biskupa Michaela Curryho, hlave Episkopálnej cirkvi USA od r. 2015 a biskupovi spoločenstva v Chicagu, na svadbe princa Harryho, mladšieho brata následníka anglického trónu a Meghan Marklovej v Londýne.

Prirodzene, že sa môžeme zo srdca tešiť, keď sa kazateľovi na takom veľkom javisku darí „nadšene, dojímavo a vierohodne kázať o Božej láske“. „Keď svetové publikum vôbec môže raz počúvať strhujúcu kázeň! A okrem toho, keď ide o ústrednú Ježišovu požiadavku – o lásku,“ Bola to síce dojímavá kázeň, „hovorila jednoznačne o posolstve lásky a aj o tom, že Ježiš z lásky k nám išiel na kríž (oboje je už oveľa viac, ako očakávame u nás vo veľkých homíliách!) No mne chýbal v kázni jeden aspekt. Myšlienková niť kázne znela: „Láska má silu, Ježiš prišiel a zomrel, aby vznietil hnutie lásky, láska má silu, celý svet premeniť na raj.“ To je síce správne, no chýba poukaz na to, „prečo ľudia nášho milovaného Ježiša vôbec pribili na kríž“ a prečo ešte ani o 2000 rokov neskôr nežijú v raji. „V srdci človeka sú totiž aj iné sily, ktoré radšej nechcú milovať. Alebo nie skutočne, nie pravdivo, nie nezištne. A keď to aj znie tak príjemne – nie, keď sa ľudia milujú, nie je to automaticky niečo božské, pretože aj ľudská láska sa láme, môže sa zviesť na scestie a byť určovaná všetkými možnými motívmi.“ Tie sily, ktoré Biblia nazýva „hriechy“, nie sú vôbec „len malé škvrny, ale poznačujú naše vnútro takým osudovým spôsobom, že sa z vlastnej sily nedokážeme vôbec oslobodiť. Keby sme to totiž dokázali, vyzeral by svet inak.“
No Hartl sa nediví, že Curryho kázeň zožala úspech aj u neveriacich:
„Áno, ‚All You Need is Love‘, to vedeli už aj Beatles, aj každá druhá pieseň ospevuje Power of Love (Silu lásky.) No ľudskú hrdosť to stojí zreteľne menej, ako to, čo vlastne hovorí Evanjelium. To, že bez Ježiša sme mŕtvi vo svojom hriechu. Z vlastnej sily sme neschopní svet alebo seba samých zdravo milovať.“
Curry nepovedal nič protirečiace, ale ide aj o nuansy. „To, že nám dal Ježiš príklad a že svet bude nový, keď začneme milovať – to je síce pravda, no udivujúco blízko náuke mnícha, ktorý bol pokrstený v r. 385 a potom začal kázať v Ríme. Jeho meno je Pelagius a jeho náuka sa neskôr označovala ako „pelagianizmus“. Hartl citoval pápeža Inocenta I., ktorý pelagianizmus v r. 417 odsúdil nasledovne:
„To je ten strašný a skrytý jed omylu, že predstierate, že Kristova milosť spočíva v jeho príklade, ale nie v dare jeho osoby a že hovoríte, že ľudia budú spravodliví iba napodobovaním jeho príkladu, no nie skrze dar Ducha Svätého.“
Hartl výslovne poukázal na to, že biskupovi Currymu nepodsúva pelagianizmus. „No ako veľmi sa z tejto kázne na iných miestach teším, tak spoznávam aj to, koľkí kresťania myslia presne takto: Ježiš nám dal príklad a keď budeme všetci žiť pokoj a lásku, tak sa svet stane lepším miestom. To je nebezpečná čiastková pravda, aby som nepovedal, že vôbec nijaká pravda.“ Hartl uviedol, že by si bol želal, „aby v kráľovskej kázni bolo padlo aj slovo o našej neschopnosti milovať, o stroskotaní toľkých vzťahov napriek všetkej počiatočnej láske, o krehkosti ľudskej lásky (lebo nie všetko, čo vyzerá ako láska je aj ozajstná láska …), o skutočnosti, že potrebujeme Vykupiteľa a že nepochopiteľné tajomstvo Evanjelia spočíva v tom, že Ježiš nás miloval, už keď sme ho my ešte nemohli milovať. A že potrebujeme v ňom pri všetkých našich pokusoch byť perfektným človekom zomrieť, lebo v kapitulácii viery sa začína niečo nové, čo Biblia označuje ako ‚nový zrod‘. To, že kríž v nás niečo mení a nie je iba príkladom. To, že zo vzťahu s Ježišom a naplnenia jeho Duchom sa v nás začína úplne nový život podľa nových zákonov, zákonov jeho kráľovstva. Ale začiatok toho všetkého je pravá ľútosť, pokánie a obrátenie. Aj bez tohto prvku bola kázeň „stále ešte impozantná, no teologicky nie naozaj solídna. „Pri všetkej radosti, že sa tak prominentne hlásalo slovo o láske a zmierení, horí vo mne túžba, aby sme sa naučili rozlišovať Evanjelium od jeho zredukovaných variantov.“
„Vítam, že toľkí ľudia počuli o tom, že kresťanstvo má podstatne do činenia s láskou. Iní kážu v mene Boha zabíjanie. Teda – 100 bodov na tomto mieste,“ uviedol Hartl v ďalšej reakcii a napísal, že pociťoval ako „gigantické to, ako slobodne, živo a strhujúco Curry kázal“. „A tiež bolo geniálne, že tak mnohí vzdialení od Cirkvi raz zažili kázeň takým osviežujúcim spôsobom. A Boh samozrejme použije túto kázeň na dobré. Určite ňou ľudí zaujme pre seba, mnohí sa vydajú na cestu a to je nádherné. Keby Boh nepoužíval nijaké nedokonalé kázne, tak by sme všetci vyzerali zle.“ Súčasne však výzva Písma k rozlišovaniu a preverovaniu „nemá nič do činenia s posudzovaním, nadraďovaním sa, alebo mániou kritizovať, skôr so zrelým spolucítením a myslením kresťana.“
Hartl upozornil na to, že dnes sa „stále častejšie pociťuje ako neláskavé, keď s niekým nesúhlasíme, no kresťania sa nesmú tomuto trendu poddať“. „Nie je neláskavé odporovať. Iba tak vznikne dialóg, iba tak dosiahneme poznanie. Hrozím sa, keď vidím, že pre koľkých kresťanov je očividne priam domýšľavé a nehanebné, keď sa kriticky postavíme k argumentáciám homílie. A výslovne prosím každého, aby moje verejné výpovede podrobil kritickému prevereniu a aby sa k tomu aj verejne vyjadril. Iba tak budeme všetci dozrievať.“
Augsburský teológ to na záver zhrnul slovami:
„Posolstvo, že láska je božská a že láska samotná zachráni svet je síce pravdivé, no nie je tým už kresťanské, ani to nie je Evanjelium. Aj mnohé časti hinduizmu to zhruba učia. A ja tvrdím, že veľké nadšenie, ktoré vyvolala Curryho kázeň spôsobila aj skutočnosť, že v tomto zmysle zodpovedá humanistickému mainstreamu. To, že láska je cesta … nuž, a kto tomu neverí? A že Ježiš za to zomrel, O.K. to je iste pre mnohých nové. No pointa Evanjelia je iná. A to nie je práve vlas v polievke, ale skôr polievka úplne bez vody. To, že sme my ľudia prepadli neláske a preto z vlastnej sily napriek všetkým pokusom milovať sa stále znova zaplietame do zla a že jedine Ježišov kríž nás z toho dopustenia vykúpi – to rozhodne nie je vedľajšia vec. V Curryho kázni sa skutočne krátko vyskytla výpoveď, že Ježiš zomrel, aby nás zachránil. V celkovom plynutí kázne sa to však nieslo skôr tým smerom, že Ježiš to urobil, aby nám dal príklad obetavej lásky – ‚sacrificial love‘. A to je síce pravda, ale rozhodne príliš málo.

Biskup Curry je vo svojom spoločenstve patriacom k anglikánom známy tým, že sa vyslovuje za cirkevné sobáše homosexuálnych párov. V máji 2016 ho súčasný anglikánsky arcibiskup z Canterbury, Justin Welby, menoval do 10-člennej komisie pre túto otázku. Curryho s niekoľkými vysokopostavenými anglikánmi v októbri 2016 prijal na súkromnej audiencii pápež František.

Biskup Curry v kázni citoval rôzne pramene, medzi nimi Martina Luthera Kinga, afroamerického spirituála, spisovateľa, z novozákonných textov, ako aj z diela francúzskeho katolíckeho pátra jezuitu Pierra Teilharda de Chardina. –zg-
http://www.kath.net/news/63880

Evanjelici chcú „vyháňať diabla“ slobodného názoru

Kath.net na muške evanjelických „vyšetrovateľov“

Berlín, 22.5.2018 (kath.net) 022 262 – „Kto sa cíti ohrozený islamom, ten je rasista.“ Toto vyhlásila Evanjelická cirkev Nemecka a spolu so spornou nadáciou „Amadeu Antonio“ chce vyčistiť internetovú sieť od diablov! Za tým sa skrýva tvrdá teologická konkurencia. Informoval o tom Alexander Kissler v najnovšom komentári v magazíne CICERO. Podľa správy Evanjelická akadémia by chcela teraz vypátrať diablov na internete. K nim patria očividne všetci, ktorí sa previnia kardinálnym zločinom slobodného vyjadrenia názoru! Podľa Kisslera sa má internet s požehnaním Evanjelickej cirkvi Nemecka a vďaka evanjelickým cirkevným daniam prehodiť na ľavú koľaj.
Kissler k tomu píše: „Hovorí sa pritom o vložení „viac nádeje“ do internetu a myslí sa tým „viac vľavo“. A kto v cirkvi nestojí dostatočne vľavo, tomu sa má otrepať o uši pomocou „Tool sociograph.io“ jeho odlišnosť, jeho rozdielnosť, jeho odklon. Mnohorakosť totiž – na to sme si zvykli – znamená v podstate obmedzenosť a pluralitu konsenzu. Duch veľkej zhody, ktorá sa kresťansky zdobí, jasne hovorí z projektu s plným názvom „Diabol v sieti“. No je to aj indikátor tvrdej teologickej nekalej súťaže vytláčania iných. Na mušku si evanjelickí „vyšetrovatelia“ vzali okrem iných evanjelickú spravodajskú agentúru idea a katolícky spravodajský portál kath.net! –zg-

Islamistický útok na kostol v Groznom

Groznyj, 22.5.2018 (kath.net/KAP) 022 261 – Jeden veriaci a dvaja policajti prišli v sobotu o život pri útoku štyroch mladistvých islamistov na pravoslávny kostol sv. Michala v čečenskom hlavnom meste Groznyj. Cieľom teroristov bolo očividne zajať veriacich na omši ako rukojemníkov, no celebrujúci kňaz mal dosť duchaprítomnosti, aby dal rýchlo uzavrieť hlavný vchod, ako informovala nadácia „Pro Oriente“.
Vedúci synodálneho mediálneho oddelenia Moskovského patriarchátu, Vladimír Legojda, v nedeľu zdôraznil, že išlo o ďalší neúspešný pokus proti sebe poštvať kresťanov a moslimov na Severnom Kaukaze. Predseda Islamského koordinačného centra pre Severný Kaukaz, Izmail Berdijev, teroristický útok ostro odsúdil: „Útok je o to závažnejší, že moslimovia v pôstnom mesiaci ramadán nesmú páchať nijaké násilie.“
Farár Sergij Abazov opísal žurnalistom dramatickú udalosť v sobotu popoludní:
„Bola to normálna sobotná liturgia. Zrazu som počul výstrely a zavolal som na veriacich pri bráne, aby zabuchli bránu a zahasprovali ju. To sa aj stalo, ale bolo sa treba obávať, že veriaci – staršie ženy a iba jeden muž – dlho nevydržia, keď teroristi začali strieľať na bránu.“ Farár Abazov utekal k oknu a zavolal na deti, ktoré sa hrali na dvore, aby okamžite bežali na faru. Súčasne videl, ako jeden z teroristov namieril zbraň na ženu na dvore. V poslednej minúte sa dokázala zachrániť v pivničnom priestore.
Islamisti ozbrojení zbraňami, nožmi, sekerami a vybavení fľašami s benzínom začali paľbu na policajtov pred kostolom. Pritom boli zabití dvaja policajti zo Saratova – Kairat Rachmetov a Vladimír Gorskov a dvaja ďalší policajti boli zranení. V paľbe potom zomreli aj všetci štyria teroristi. Boli to traja 18-roční muži – bratia Amir a Alih Junusova a zo susednej Ingušskej republiky pochádzajúci Achmed Čechojev – ako aj 19-ročný Michail Elizultanov.
O pozadí útoku zatiaľ nie sú známe podrobnosti. Teroristi IS označili na propagačných kanáloch „štyroch chlapcov“ ako svojich „vojakov“.
Útok na Kostol sv. Michala v Groznom pripomína útok na Kostol sv. Juraja v Kicljari v severokaukazskom Dagestane vo februári. Vtedy prišli o život päť veriacich. Kostol sv. Michala stojí na rušnej obchodnej ulici s mnohými obchodmi a kaviarňami a je obľúbeným cieľom turistov. –zg- http://www.kath.net/news/63877

Kardinál varuje pred „kňazstvom s ľudskými kritériami“

Chartres-Vatikán, 21.5.2018 (kath.net) 022 260

„Milí bratia v kňazskej službe, zachovajte si vždy túto istotu: byť spojení s Kristom na kríži, pretože o tom vydáva svedectvo vo svete kňazský celibát! Niektorými znova podchytený projekt oddeliť celibát od kňazstva tým, že sa udelí kňazská vysviacka ženatým mužom (‚viri probati‘) – ako sa hovorí „z pastoračných dôvodov alebo pre nutnosť“ – vedie k závažným dôsledkom a k definitívnemu zlomu s apoštolskou Tradíciou! Potom by sme znova zriadili kňazstvo podľa ľudských kritérií, ale nepokračovali by sme v Kristovom kňazstve, v poslušnom, chudobnom a cnostnom. Kňaz skutočne nie je iba ‚alter Christus‘, ale skutočne ‚ipse Christus‘ – Kristus sám! Preto bude kňaz, ktorý nasleduje Krista v Cirkvi, vždy znamením odporu!“
Kardinál Robert Sarah, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí to povedal na pontifikálnej svätej omši pútnikom v nádhernej katedrále vo francúzskom Chartres. Na tradičnú turíčnu púť na slávnosť Zoslania Ducha Svätého do Chartres prišlo tento rok takmer 12 000 pútnikov. –zg-

Rím: Pochod za život 13. mája

Rím, 21.5.2018 (kath.net/pl) 022 259 – Vyše 10 000 ochrancov života sa v sobotu pred Turícami zhromaždilo v Ríme na 13. pochod za život. Tento rok pochod pripomínal, že zomrelo asi 5 miliónov detí odkedy sa v Taliansku pred 40 rokmi legalizoval potrat. Okrem toho si pripomenuli britského chlapčeka Alfie Evansa, ktorý zomrel v liverpoolskej nemocnici. Jeho rodičom upreli právo dať dieťa do inej nemocnice. Prijať ho chcela detská nemocnica Vatikánu, Bambino Jesù. Chlapčekovi dokonca dali talianske občianstvo, aby umožnili jeho preloženie.
Na Pochode za život v Ríme sa zúčastnili mnohí kňazi a rehoľníci, medzi nimi aj arcibiskup z Ferrary, Luigi Negri, ako aj kardinál Raymond Burke. –zg-
http://www.kath.net/news/63865

Kardinál: Voľby – „porušenie občianskych práv“

Caracas, 21.05.2018 (KAP/KNA) 022 258 – prezidentské voľby vo Venezuele v nedeľu predstavujú podľa kardinála Jorgeho Urosu Savina „porušenie politických práv občanov“. Ako podľa spravodajskej platformy „Noticiero Digital“ zdôraznil arcibiskup Caracasu v turíčnej homílii v meste La Tahona v deň volieb, mali by sa Venezuelčania aj po volebnom víťazstve Maduru naďalej zasadzovať za ľudské práva, „aby realizovali zmenu, po ktorej všetci túžime“.
Pochopenie vyjadril kardinál voči venezuelským migrantom, „voči všetkým tým, ktorí našu krajinu opustili, najmä tým najchudobnejším“. Napriek tomu sa neurobilo dosť na to, aby sa bránili občianske práva.
Vo Venezuele socialistický prezident Nicolas Maduro v nedeľu znova vyhral voľby. Ako oznámili štátne volebné orgány v nedeľu večer, dostal Maduro 67,7 percent hlasov. Opozičný kandidát Henri Falcon dosiahol 21,1 percent hlasov, no Madurovo víťazstvo neuznal a pre možné zmanipulovanie volieb požaduje opakovanie volieb. Evangelikálny kazateľ Javier Bertucci nazbieral 10 percent hlasov.
Priebeh volieb bol veľmi sporný. Opozícia vyzvala k bojkotovaniu volieb, pretože takmer všetci prominentní opoziční politici boli z volieb vylúčení. Vzhľadom na oficiálnu volebnú účasť 46,1 percent voličov sa zdá, že výzvu na bojkotovanie volieb nasledovali mnohí Venezuelčania. Opozícia vyhlásila, že hlasy odovzdalo len 30 percent občanov. –zg-

https://www.kathpress.at/goto/meldung/1635991/kardinal-venezuelas-praesidentschaftswahl-verletzte-buergerrecht

Mária – Matka Cirkvi

Homília Josefa Spindelböcka

St. Pölten, 21.5.2018 (kath.net/St. Josef) 022 257

Turíčny pondelok Gn 3,9–15.20; alebo Sk 1,12–14, Ev: Jn 19,25–34

Milí bratia a sestry v Pánovi!
Na Turíčny pondelok sa tento raz slávi spomienka: „Mária – Matka Cirkvi“.
Preblahoslavená Panna a Božia Matka Mária je súhrnom toho, čo znamená Cirkev. Ona počúva Božie slovo a vo viere ho prijíma. Božie slovo sa stáva Telom v jej lone, Panna sa stáva plodnou Matkou, ktorá nám dáva Vykupiteľa. Tak je Mária dokonalým spôsobom spojená so svojím Synom Ježišom Kristom. Ba ešte viac – ako je rodnou Matkou Ježiša Krista – a dokonca ju nazývajú aj Božia Matka alebo Bohorodička – tak je rodnou Matkou všetkých, ktorí patria Ježišovi. Mária je Matka Hlavy Cirkvi, teda Ježiša Krista a údov Cirkvi, teda nás všetkých.
Prečo slávime túto spomienku na Turíčny pondelok? Ide tu o turíčne tajomstvo – Mária bolo prítomná uprostred Cirkvi, keď apoštoli a učeníci prijali Ducha Svätého. Ona tak povediac ako modliace sa a materinské srdce Cirkvi Ducha Svätého na nás všetkých zvolala a robí to aj naďalej z neba.
Týmto spôsobom alegorizuje Mária Cirkev, ktorá je našou Matkou a Učiteľkou. Milujme Cirkev ako svoju Matku, milujme Máriu ako svoju duchovnú Matku! V nej nám Cirkev ukazuje svoju materinskú tvár.
Počas Druhého vatikánskeho koncilu sa zvláštnym spôsobom premýšľalo o Cirkvi. Pritom konciloví otcovia nezabudli na Božiu Matku. Koncil sa ňou zaoberal v ôsmej kapitole konštitúcie „Lumen gentium“: „Blahoslavená Bohorodička Panna Mária v tajomstve Krista a Cirkvi“ (52–69). Pritom sa vyzdvihla úloha Márie v histórii spásy a označili ju aj ako „obraz a počiatok Cirkvi zdokonaľujúcej sa v prichádzajúcej ére sveta“. Veď Mária je už „v nebi s telom a dušou oslávená“ a preto do príchodu Pána (2 Pt 3,10) tu „na zemi svieti putujúcemu Božiemu ľudu ako znamenie bezpečnej nádeje a útechy“ (68).
Pozrime sa na toto znamenie nádeje a útechy, keď uctievame Máriu ako „Matku cirkvi“! Tento titul jej slávnostne pripísal pápež Pavol VI. na konci tretieho obdobia zasadnutia Druhého vatikánskeho koncilu 21. novembra 1964. Pápež František teraz nariadil, aby sa tejto spomienke venoval Turíčny pondelok.
Cirkev potrebuje aj v dnešnej dobe materinskú ochranu Márie. My všetci sa jej chceme odporúčať – ona nezabúda na nijaké svoje dieťa. Práve chudobní a trpiaci sú jej blízko. Keď sa Božej Matke Márii v láske darujeme a zasvätíme, tak nám dá účasť na svojej milosti, ktorú prijala od Ducha Svätého. Nech nás príhovor Márie, Matky Cirkvi, neustále sprevádza! Amen. –zg-

Kardináli sa posúvajú o triedu vyššie

Vatikán, 21.5.2018 (kath.net/KAP) 022 256 – Kardináli Leonardo Sandri (74), Giovanni Lajolo (83), Angelo Comastri (74), Raffaele Farina (84), Stanislaw Rylko (72) a nemecký kardinál Paul Josef Cordes (83) sa posunuli do triedy kardinál – kňaz. Vatikán to oznámil v sobotu. Títo šiesti kardináli patrili od menovania za kardinálov v novembri 2007 do triedy kardinál – diakon. Povýšenie do vyššej triedy je možné po desiatich rokoch. –zg-

Budúci voliči pápeža z celého sveta s rímskym jadrom

Vatikán, 21.05.2018 (KAP) 022 255 – Odborník na liturgiu, ktorý z poverenia pápeža zásobuje bezdomovcov chlebíčkami, peruánsky biskup z Ánd, ktorý je pre boj proti baníckym koncernom ohrozovaný na živote, hlavy prenasledovaných kresťanov v Iraku a Pakistane – tí všetci sa stanú 29. júna novými kardinálmi Katolíckej cirkvi. Ako skúsení muži v oblasti núdze a krízových situácií sa zdajú byť naozaj podľa pápežovho vkusu. Ale oni predstavujú iba jeden aspekt menovania kardinálov, ktoré František ohlásil.
Vcelku dostane purpurový biret 14 kandidátov – traja z nich majú vyše 80 rokov a budú poctení za zásluhy v Cirkvi, jedenásti ďalší rozšíria okruh voličov pápeža zo 114 na 125. Tieto nominácie zväčšia mnohorakosť, no vyvrátia aj tvrdenie, že František ignoruje Európu, alebo Rímsku kúriu.
Šiesti z jedenástich nových voličov pápeža sú Európania, štyria sú členovia správy Cirkvi, traja Taliani. Nijakým veľkým prekvapením nie je purpur pre španielskeho jezuitu arcibiskupa Luisa Ladariu (74), ktorý je od júla 2017 prefektom jedného z najdôležitejších vatikánskych orgánov – Kongregácie pre náuku viery. Zaujímavejšie je menovanie Taliana Giovanniho Angela Beccia, ktorý od r. 2011 vedie Sekciu pre všeobecné záležitosti na vatikánskom Štátnom sekretariáte. Becciu má mocné postavenie napríklad v oblasti finančnej a hospodárskej reformy, v ktorej sa stále znova vyskytli interné konflikty. V kríze vedenia Rádu maltézskych rytierov ho František menoval za svojho mimoriadneho poverenca a pápež nedávno tento mandát obnovil zrejme preto, aby patróna rádu kardinála Raymonda Lea Burkeho udržal trocha v odstupe. Na štátnom sekretariáte podlieha Becciu štátnemu sekretárovi kardinálovi Pietrovi Parolinovi a pretože priamy vzťah dávania príkazov medzi dvom kardinálmi nie je obvyklý, mohla by na Beccia čoskoro čakať iná úloha.
Menovanie vedúceho Pápežských sociálnych služieb Konráda Krajewského za kardinála vyzerá veľmi charakteristické pre Františka, no nie je v nijakom prípade len symbolické. Vo veku 54 rokov bude Poliak Krajewski druhým najmladším voličom pápeža a zrejme sa zúčastní viac ako jedného konkláve. Purpur dostane aj pápežov generálny vikár v Rímskej diecéze, Angelo De Donatis (64). František ho nedávno poveril prezentáciou pápežského dokumentu „Gaudete et exsultate“, či pôstnymi exercíciami – malé signály, že si ho veľmi váži.
To, že sa rímsky generálny vikár stane kardinálom, zodpovedá zvyklostiam. Je možné, že František predsa len tak dôsledne nespája službu v úradoch s titulmi, ako to propaguje. Na druhej strane ani v tomto kole menovaní nedostali kardinálsky biret arcibiskupi na významných stolcoch – avšak dostal ho Pedro Barreto Jimeno (74), ktorý si v peruánskom arcibiskupstve Huancayo vyslúžil povesť sociálno-politického bojovníka, alebo Giuseppe Petrocchi (69), ktorého oblasť ešte stále trpí následkami zemetrasenia z r. 2009.
Po konzistóriu 29. júna bude už 59 kardinálov zo 125 voličov pápeža menovaných Františkom. To nie je vedľajšia záležitosť, pretože zostava kolégia kardinálov má vplyv na kurz Cirkvi. Vcelku sa presadzuje trend internacionálnosti. V ostatnom konkláve v r. 2013 bolo zo 117 kardinálov 61 z Európy, z toho 28 z Talianska. Teraz bude medzi 125 voličmi pápeža len 53 Európanov, z toho 22 Talianov. Podiel Európanov medzi kardinálmi tak klesol z 52,1 na 42,2 percent – ešte stále riadny podiel, keď pomyslíme, že kresťanský Západ tvorí iba 22 percent katolíckeho obyvateľstva sveta.
Počet národností kardinálov v konkláve sa zvýši z 50 na 65. Nový bude Pakistan s arcibiskupom z Karáči Josephom Couttsom (72) a Irak s patriarchom Louisom Rafaelom I. Sakom (69) – tu zrejme platí menovanie za kardinála skôr prenasledovaným kresťanom. V prípade Iraku je to aj signál novej vláde.
Novým v kolégiu kardinálov bude aj arcibiskup Thomas Aquinas Manyo Maeda (69), ktorý je hlavou malej katolíckej komunity v japonskej metropole Osaka a arcibiskup Desire Tsarahazana (64) z Toamasiny na Madagaskare. Oni sú rovnako ako 63 ďalších kardinálov jedinými zástupcami svojej krajiny. Či túto vytvoria záujmové spoločenstvá, nie je jasné. Možno nie náhodou oznámil František tieto menovania na Turíce – na slávnosť zázraku jazykov a jednoty Cirkvi. –zg-
https://www.kathpress.at/goto/meldung/1635982/kuenftige-papstwaehler-weltumfassend-mit-solidem-roemischen-kern

Pápež ohlasuje menovanie 14 kardinálov

Vatikán, 20.05.2018 (KAP) 022 254 – Pápež František ohlásil menovanie 14 nových kardinálov. Kardinálsky purpur si prevezmú 29. júna v Ríme, ako povedala hlava Cirkvi v nedeľu pri poludňajšej modlitbe na Námestí sv. Petra.
Menovania majú odzrkadľovať „univerzálnosť Cirkvi“ ako povedal František. Medzi menami nových kardinálov sú: iracký patriarcha Louis Rafael I. Sako z Bagdadu, arcibiskup Joseph Coutts z pakistanskej metropoly Karáči, arcibiskup Desiré Tsarahazana z Toamasiny na Madagaskare aj arcibiskup japonskej Osaky Thomas Aquinas Manyo. Novým kardinálom bude aj vedúci Pápežských sociálnych služieb arcibiskup Konrád Krajewski, ako aj arcibiskupi rímskej kúrie Luis Ladaria, prefekt Kongregácie pre náuku viery a Giovanni Angelo Becciu, vedúci sekcie pre všeobecné záležitosti na vatikánskom Štátnom sekretariáte a mimoriadny vyslanec pri Ráde maltézskych rytierov. Kardinálom sa stane aj zástupca pápeža v Rímskej diecéze, arcibiskup Angelo De Donatis.
Traja kardináli dostanú toto menovanie vo veku nad hranicou 80 rokov, keď už nemôžu voliť pápeža. Sú to: mexický arcibiskup Sergio Obeso Rivera (86), bolívijský biskup Toribio Ticona Porco (81) a španielsky páter klaretín Aquilino Bocos Merino (80). Pápež tak podľa vlastných slov oceňuje ich mimoriadne zásluhy pre Cirkev.
S 11 novými kardinálmi do veku 80 rokov dosiahne skupina kardinálov voličov pápeža v konkláve, počet 125. V súčasnosti je ich 115 no kardinál Angelo Amato 8. júna dosiahne tiež už 80 rokov. –zg-

Pápež Pavol VI. bude svätorečený 14. októbra

Vatikán, 20.5.2018 (RV) 022 253 – Pápež František 19. mája spolu s kardinálmi rozhodol o svätorečení pápeža Pavla VI., arcibiskupa San Salvadoru Óscara Arnulfa Romera a ďalších štyroch blahoslavených. Viac na:
https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-05/kauzy-svatych.html
Kardinál Schönborn varuje pred ideou jednotného štátu

Augsburg, 20.05.2018 (KAP) 022 252 – Kardinál Christoph Schönborn, viedenský arcibiskup, varoval pred ideou jednotného štátu dosiahnutého „násilným zjednotením“. Táto koncepcia je jednou z veľkých príčin utrpenia“ v novšej histórii, ako povedal kardinál Schönborn v sobotu v ďakovnom príhovore pri preberaní Európskej ceny Karola Veľkého v Augsburgu. Týmto vyznamenaním ocenil Sudetský zväz zasadzovanie sa kardinála za zjednotenie Európy, za porozumenie medzi národmi a za kresťanskú obnovu európskej kultúry.
Tento princíp nadobúda „v našich dňoch znova tragickú aktuálnosť“, ako povedal Schönborn s poukazom na Indiu, Mjanmarsko, alebo „islamské štáty“. Ako vždy v histórii ostatných storočí vedie ideológia „zjednocovania štátu“ aj dnes k „masívnemu vyháňaniu menšín“, čo predstavuje „závažné porušovanie elementárnych ľudských práv“. Nakoniec vedie takáto tendencia vždy aj k „strate slobody“, pretože sloboda neexistuje bez skutočného prijatia mnohorakosti. Preto je potrebný kritický prístup voči všetkým tendenciám, ktoré ničia spolunažívanie a proti prebúdzaniu sa nacionalizmu. „Láska k domovine je dobrá a potrebná, ale domovina sa nesmie stať nikdy miestom vylučovania iných. Je vždy mnohotvárna a nikdy to nie je iba moja domovina,“ zdôraznil kardinál.
Schönborn sa narodil v Čechách a pochádza z rodiny, ktorá tiež bola vyhnaná. To, čo prežili, mu podľa jeho slov ukázalo: „Mnohí z našich vyhnaných ľudí pomocou svojej opory, ktorú mali vo viere, zvládli svoj osud a našli silu vybudovať si nový život a vytvoriť si nový pozemský domov.“ Pozitívne tu pôsobila „ich odvaha vo viere, ich nádej z viery a ich svedectvo viery“ aj na cirkev v Nemecku a Rakúsku.
S pápežom Františkom adresoval kardinál potom výzvu všetkým postihnutým: „Nikdy nepripustite, aby minulosť určovala váš život. Hľaďte vždy vpred.“
Kardinál Schönborn výslovne ocenil aj angažovanosť toľkých ľudí za starú vlasť. „Nie nostalgia a už vôbec nie zbytočné emócie, ale jednoducho žitá solidaritu s ľuďmi, ktorí teraz žijú tam, kde sme my kedysi boli doma.“ –zg-

Turíčny oheň

Myšlienky sv. Bonaventúru o Turíciach

Rím, 19.5.2018 (kath.net) 022 251

Sedem krát sedem dní uplynulo od zmŕtvychvstania a potom v 50. deň, keď boli učeníci s Máriou zhromaždení „sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor (spiritus) a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili a na každom z nich spočinul jeden“ , pretože on mal prepožičať ústam slovo, rozumu svetlo a srdcu plameň. „Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť (porovn. Sk 2, 1-4).
Naučil ich celú pravdu, rozpálil v nich všetku lásku a upevnil ich vo všetkej cnosti. Bolo ich málo počtom a boli to jednoduchí, nevzdelaní ľudia – a predsa to boli oni, kto plameňom svojich slov, dokonalosťou svojho príkladu a zázrakmi na celom svete „zasadili Cirkev svojou krvou“ (Rímsky breviár), pretože mali pomoc jeho milosti, bolo osvietení jeho učením, posilnení jeho mocou.
Cirkev však očistená skrze silu Ducha Svätého, osvietená a dokonalá sa tým stáva milovaná svojím Ženíchom a jeho priateľmi (porovn. Jn 3,29), pretože ona je nadmieru krásna a hodná úžasu, mnohorako zdobená. Pre satana a jeho anjelov je však strašná ako na boj pripravená armáda. –zg-

Benedikt XVI. „Prijať Cirkvou podávanú Kristovu pravdu“

Benedikt XVI. 2012: „Žiť a modliť sa v zmysle ducha jednoty a pravdy, aby nás Duch Svätý viedol odolávať lákaniam podľahnúť našim vlastným pravdám a nasledovať Cirkvou podávanú Kristovu pravdu

Vatikán, 20.5.2018 (kath.net) 022 250 – Kath.net dokumentuje homíliu pápeža Benedikta XVI. na nedeľu Zoslania Ducha Svätého 27. 5. 2012 v Chráme sv. Petra:

Milí bratia a sestry!
Teším sa, že na slávnosť Zoslania Ducha Svätého môžem s vami sláviť túto svätú omšu, ktorú dnes stvárňuje aj chór Akadémie »Santa Cecilia« a orchester mladých, ktorým ďakujem.
Turíčne tajomstvo je krstom Cirkvi, je to udalosť, ktorá jej tak povediac prepožičala počiatočnú formu pre jej poslanie. Táto »forma« a tento »impulz« sú stále platné, stále aktuálne a obnovujú sa zvlášť skrze liturgické úkony.
Dnes by som sa chcel bližšie pozrieť na podstatný aspekt turíčneho tajomstva, ktorý je veľmi dôležitý aj v dnešných dňoch. Zoslanie Ducha Svätého je slávnosťou zjednotenia, porozumenia a spolunažívania ľudí. Všetci môžeme konštatovať, že v našom svete je porozumenie a spoločenstvo ľudí často povrchné a náročné, hoci vývojom komunikačných prostriedkov sa stále viac zbližujeme a geografické vzdialenosti sa zdajú miznúť. Zostávajú však nevyváženosti, ktoré nezriedka vedú ku konfliktom, dialóg medzi generáciami sa stáva namáhavým a občas prevážia protiklady. V každodennom živote prežívame, že ľudia sú stále agresívnejšími a hádavejšími, rozumieť si sa zdá byť príliš náročné a ľudia dávajú prednosť uzavretiu sa do vlastného ja, do vlastných záujmov. Môžeme v tejto situácii jednotu, ktorú tak potrebujeme, skutočne nájsť a žiť ju?
Príbeh slávnosti Zoslania Ducha Svätého v Skutkoch apoštolov (Sk 2,1–11), obsahuje v pozadí jeden z posledných veľkých obrazov, ktoré nachádzame na začiatku Starého zákona: prastarý príbeh stavby Babylonskej veže (porovn. Gn 11,1–9). Čo však je Babylon? Je to opis ríše, v ktorej si ľudia nahromadili toľko moci, že mohli veriť, že sa už nepotrebujú obracať na vzdialeného Boha, ale sú dosť silní, aby si sami dokázali postaviť cestu do neba, rozraziť jeho brány a posadiť sa na miesto Boha. Ale tu sa stane niečo zvláštne a nezvyčajné. Zatiaľ čo ľudia stavali vežu, zrazu si uvedomia, že stavajú proti sebe. Zatiaľ čo sa pokúšali byť ako Boh, dostávali sa do nebezpečia, že už nie sú ani len ľuďmi, pretože sa im stratilo niečo zásadné pre ľudskosť – schopnosť sa zjednotiť, porozumieť si a spoločne pracovať.
Toto biblické rozprávanie obsahuje jednu večnú pravdu – to môžeme vidieť v histórii, ale aj v našom svete. Pokrokom vedy a techniky sme nadobudli moc, sily ovládať prírodu, manipulovať stavebné kamene sveta, produkovať živé bytosti a dospeli sme tým takmer až k samému človeku. V tejto situácii sa zdá byť prekonané a neužitočné Boha prosiť, pretože sami všetko, čo chceme, si dokážeme zriadiť a uskutočniť. No nepozorujeme, že nadobúdame tú istú skúsenosť ako Babylon. Pravda, znásobili sme možnosti komunikácie, informácie, odovzdávania správ, ale môžeme povedať, že schopnosť navzájom sa chápať vzrástla, alebo sa paradoxne chápeme stále menej? Či sa nezdá, že medzi ľudí sa vplazila nedôvera, podozrievanie, obavy pred sebou navzájom, čo ide tak ďaleko, že sa stávame voči sebe navzájom priam nebezpečnými. Nevraciame sa naspäť k našej východiskovej otázke: Môže naozaj existovať jednota, zhoda? A ako? Odpoveď nájdeme vo Svätom písme: jednota môže nastať iba skrze dar Božieho Ducha, ktorý nám dá nové srdce a novú reč, novú schopnosť komunikácie. A to sa stalo na Turíce.
V to ráno, päťdesiat dní po Veľkej noci, zavial víchor nad Jeruzalemom a plameň Ducha Svätého sa spustil na zhromaždených učeníkov, spustil sa na každého z nich a zažal v nich Boží oheň, oheň lásky so silou premenenia. Strach mizne, srdce cíti novú silu, jazyky sa uvoľnia a začínajú slobodne hovoriť, aby všetci mohli pochopiť hlásanie Ježiša Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. Tam, kde bol rozkol a cudzota, rastie na Turíce jednota a pochopenie.
Ale pozrime sa na dnešné Evanjelium, kde Ježiš hovorí: »Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť« (Jn 16,13). Tým, že Ježiš hovorí o Duchu Svätom, vysvetľuje nám, čo je Cirkev a ako musí žiť, aby bola sama sebou, aby bola miestom jednoty a spoločenstva. Hovorí nám, že konať ako kresťan znamená nezostať uzavretý vo vlastnom »ja«, ale zamerať sa na celok – to znamená Cirkev prijať do seba ako celok, alebo lepšie vnútorne sa ňou dať prijať.
Keď ako kresťan hovorím, myslím, konám, nerobím to tak, že sa uzavriem so svojho ja, ale robím vždy všetko v rámci celku a vychádzajúc z celku. Tak sa môže Duch Svätý, Duch jednoty a pravdy, v našich srdciach a v duchu ľudí ozývať a viesť ich, aby sa stretávali a navzájom prijímali. Práve preto, že Duch Svätý tak koná, vovádza nás do plnej pravdy, ktorou je Ježiš a vedie nás k prehĺbeniu a porozumeniu. Nerastieme v poznaní, keď sa uzatvárame do svojho ja, ale len ak budeme schopní načúvať a deliť sa, iba v tom »my« Cirkvi, v postoji hlbokej vnútornej pokory. O to sa stáva jasnejším, prečo je Babylon Babylonom a Turíce sú Turícami. Tam, kde ľudia chcú byť bohmi, tam môžu stáť iba proti sebe. Kde však vstúpia do pravdy Pána, otvárajú sa pre pôsobenie jeho Ducha, ktorý ich nesie a zjednocuje.
Protiklad Babylonu a Turíc vyznieva aj v druhom čítaní, kde apoštol hovorí: »Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela« (Gal 5,16). Sv. Pavol nám vysvetľuje, že náš osobný život je poznačený vnútorným konfliktom, protirečením medzi podnetmi, ktoré prichádzajú z tela a tými, ktoré pochádzajú od Ducha Svätého a my nemôžeme nasledovať všetky podnety. Nemôžeme byť súčasne egoistickí a veľkorysí, podľahnúť tendencii iných ovládať a súčasne cítiť radosť nezištnej služby. Musíme sa vždy rozhodovať, ktorý impulz chceme nasledovať a to môžeme správne iba s pomocou Kristovho Ducha. Sv. Pavol vymenúva skutky tela – sú to hriechy egoizmu a násilia, ako nepriateľstvo, hádky, žiarlivosť, rozkoly, sú to myšlienky a skutky, ktoré nám nedajú žiť pravým ľudským a kresťanským spôsobom – v láske. To vedie k strate vlastného života. Duch Svätý naproti tomu nás vedie k Božím výšinám, aby sme už na tejto zemi mohli žiť zárodok božského života, ktorý je v nás. Pretože sv. Pavol hovorí: »Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť« (Gal 5,22). A vidíme, že apoštol Pavol používa plurál na opis skutkov tela, ktoré vedú k rozbitiu toho ľudského v nás, zatiaľ čo singulárom vyjadruje pôsobenie Ducha – hovorí o »ovocí«, rovnako ako stojí proti sebe roztrieštenie Babylona a jednota Turíc.
Milí priatelia, musíme žiť podľa Ducha jednoty a pravdy a preto sa musíme modliť, aby nás Duch Svätý osvietil a viedol k odolávaniu pokušenia nasledovať naše vlastné pravdy a prijať Kristove pravdy odovzdávané Cirkvou. Lukášova správa o Turícach nám hovorí, že Ježiš pred nanebovstúpením apoštolov vyzval, aby zostali spolu, aby sa pripravili na prijatie daru Ducha Svätého. A v očakávaní prisľúbenej udalosti sa zhromaždili v Máriou vo Večeradle (porovn. Sk 1,14). Tak, ako bola Cirkev pri svojom vzniku zhromaždená s Máriou, tak sa modlí aj dnes: »Veni Sancte Spiritus! – Príď Duchu Svätý, naplň srdcia svojich veriacich a rozpáľ v nich oheň svojej lásky!« Amen.

Mária, Matka Cirkvi – nový sviatok

Farár Robin Baier

Limburg, 18.5.2018 (kath.net) 022 249 – Ježišova Matka je podstatnou súčasťou novozákonného diania v oblasti spásy a preto výpovede o Márii sa už odjakživa netýkali iba jednotlivých osôb, ale vždy aj iných oblastí teológie. V prvých storočiach dejín Cirkvi sa ustanovili dogmy o neporušenom panenstve a Božom materstve Márie, čo v konečnom dôsledku mali však byť výpovede o Ježišovi Kristovi. Mariánske dogmy z r. 1854 (Nepoškvrnené počatie) a r. 1950 (Nanebovzatie s telom) zasa súvisia s náukou o milosti.
Keď sa od r. 1959 začali prípravy na Druhý vatikánsky koncil, položili si teológovia aj otázku, aké výpovede o Márii sa majú konštatovať. Koncil si vzal za úlohu prehĺbenie náuky o Cirkvi – čo sa stalo najmä definíciou Cirkvi ako „sviatosti“ (Lumen Gentium 1) – a tak bolo zrejmé, že Máriu treba opísať v jej vzťahu k Cirkvi. Na koncile bol silná frakcia, ktorá chcela Máriu definovať ako súčasť Cirkvi, čo sa realizovalo v „Lumen Gentium“ 53. Iní konciloví otcovia chceli potom doplňujúco k tomu opísať Máriu ako „Matku Cirkvi“, no nedokázali sa s tým presadiť.
Výhrady na ktoré narazili, sa dajú zjednodušene rozdeliť do troch skupín. Po prvé, konciloví teológovia sa chceli vyhnúť podľa možnosti všetkému, čo by vyjavilo rozdiely medzi katolíckou a protestantskou teológiou, aby nesťažili žiadúce zblíženie v ekumenizme. Podľa protestantského chápania je Cirkev čisto ľudský útvar – a síce spoločenstvom Kristom ospravedlnených. Výpoveď, že Cirkev má Máriu za Matku, však naznačuje, že Cirkev je s Ježišom Kristom a teda s tým božským – nerozdeliteľne spojená.
Po druhé, titul „Matka Cirkvi“ nebol v čase koncilu dobre prebádaný. Stále sa opakovalo, že toto označenie pochádza zo stredoveku – čo pre niektorých teológov už vystačuje ako argument, aby niečo odmietli.
Po tretie, konciloví otcovia výraz „Matka Cirkvi“ nechápali, príp. chápať nechceli. Sčasti argumentovali: „Veď Cirkev je už našou Matkou. Keby teraz Mária bola Matkou Cirkvi, tak Mária by už nebola matkou, ale starou matkou veriacich.“
Na základe týchto výhrad sa v cirkevných dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu označeniu Márie ako „Matky Cirkvi“ vyhýbali. Avšak pápež Pavol VI., ktorý bol veľkým zástancom tohto titulu, ho potvrdil iným spôsobom. Pri oficiálnej prezentácii „Lumen Gentium“, teda dokumentu o Cirkvi, Máriu slávnostne vyhlásil za „Matku Cirkvi“. Reakcia prítomných biskupov bola príslušne rozdelená: Zatiaľ čo väčšina spontánne vyskočila a tlieskala, zostali niektorí neúčastne demonštratívne sedieť.
Skutočnosti, že tento titul teraz – dobrého pol storočia po koncile – sa bude každý rok sláviť ako spomienka, treba pravdepodobne vďačiť aj okolnosti, že tri uvedené výhrady proti titulu „Matka Cirkvi“ bolo možné v ostatných desaťročiach stále lepšie vyvrátiť.
Po prvé, v mladšej histórii sa stalo očividným, že ekumenizmus medzi Cirkvou a protestantskými spoločenstvami sa nemôže vydariť popieraním náuky viery. Keď Cirkev hovorí o „jednote“, nemyslí predsa jednotu väčšiny, alebo jednotu najmenšieho spoločného menovateľa, ale jednotu v pravej viere. Preto pre jednotu Cirkvi nie je pravda nijakou prekážkou, ale potrebným predpokladom.
Po druhé, história výrazu „Mária, Matka Cirkvi“ sa lepšie preskúmala, čomu vďačíme v prvom rade vynikajúcej promočnej práci farára Achima Dittricha. V nej o. i. dokázal, že motív Márie ako „Matky Cirkvi“ je oveľa starší, ako sa na koncile predpokladalo. Náznaky tejto predstavy sa vyskytujú napríklad už u pápeža Leva Veľkého († 461), ktorý píše: „V Betleheme sa Cirkev skryto zrodila spolu s Kristom“. Explicitné označenie Márie ako „Matky Cirkvi“ nachádzame potom najneskôr u benediktína Berengaudusa, ktorý žil v 9. storočí.
Po tretie, rástlo aj teologické chápanie tohto titulu. Nový zákon obsahuje dva obrazy, ktoré charakterizujú podstatu Cirkvi. Cirkev sa označuje ako „Žena“, príp. ako Panna, Nevesta a Matka (porovn. Jn 3,27-29 / Mt 22,1-2 / 2 Kor 11,2 / Ef 5,25.31-32). A potom sa Cirkev označuje ako „Kristovo telo“ (porovn. Ef 1,23 / Ef 4,15-16 / Ef 5,23 / Kol 1,18 / 1 Kor 12,12-13.27). Keďže je Cirkev Panna, Nevesta a Matka, je Mária súčasťou Cirkvi a prapôvodným obrazom Cirkvi. Pokiaľ je Cirkev teda „Kristovým telom“, je Mária Matkou Cirkvi. –zg-

+ Zomrel kardinál Darío Castrillón Hoyos

Vatikán, 18.5.2018 (RV) 022 248 – Vo veku 88 rokov zomrel v Ríme kolumbijský kardinál Darío Castrillón Hoyos – „dôstojný služobník evanjelia“, ako ho v kondolenčnom telegrame charakterizoval pápež František. Kardinálsky zbor tvorí teraz 213 kardinálov, z ktorých 115 má právo voľby pápeža. Viac na:
https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2018-05/kardinalsky-zbor-kolumbia.html

Ramadán: Moslimské deti nechcú byť skúšané

Berlín, 19.5.2018 (kath.net) 022 247 – Moslimskí rodičia by chceli, aby sa počas pôstneho mesiaca ramadán bralo viac ohľadu na žiakov a aby sa nekonalo skúšanie. Kritizuje to Nemecký zväz učiteľov, pretože stále viac moslimských žiakov sa prísne drží dodržiavania mesiaca pôstu.
„Veľmi mnohí žiaci už berú pôst veľmi vážne,“ povedal prezident zväzu Heinz-Peter Meidinger, a konštatoval, že zo strany moslimských rodičov sa vyvíja veľmi silný tlak na vedenie školy, na ktorej v pôstnom mesiaci neprestávajú skúšky, či školské exkurzie. Už boli prípady, že žiak na športových aktivitách kvôli pôstu skolaboval. Meidinger povedal: „Ohľady na moslimských žiakov sa vykupujú tým, že skúšky pre všetkých žiakov sa konajú v jednom časovom termíne naraz – a to proste nejde.“ –zg-

Filozof: ‚Ilegitímna teológia’ môže ‚Humanae vitae’ podkopať

Rím, 18.5.2018 (kath.net/jg) 022 246 – Stanislav Grygiel, bývalý študent sv. Jána Pavla II., v príhovore v Ríme varoval pred „ilegitímnou teológiou“, pretože hrozí, že tá podkope základy encykliky „Humanae vitae“. Informuje o tom Edward Pentin v blogu na internetovej stránke National Catholic Register.
Grygiel je hosťujúcim profesorom filozofickej antropológie na Pápežskom inštitúte sv. Jána Pavla II. pre manželstvo a vedy o rodine. Príhovor mal na prezentácii knihy „Karol Wojtyla a Humanae vitae“, ktorú vydal poľský teológ Pavel Galuzka. Kniha sa zaoberá príspevkami arcibiskupa Karola Wojtylu a poľských biskupov k encyklike „Humanae vitae“ pápeža Pavla VI.
Encyklika Pavla VI. je „baštou slobody“, pretože oslobodzuje ľudskú osobu od každej objektivizácie a vykorisťovania, ako zdôraznil Grygiel. „Používanie umelej antikoncepcie oddeľuje zjednocujúci aspekt ľudskej sexuality od plodenia a oslabuje tak manželský zväzok.“
„Zlý podnecuje zmätenie v srdciach ľudí,“ uvádza Grygiel ďalej. To vedie k „psychologickým a sociologickým scestným tendenciám medzi kňazmi, ktorí povyšujú ľudskú slabosť na dôstojnosť životného princípu“. Kto v ustupovaní vidí praktický ideál a označuje to ako „milosrdenstvo“, podporuje tak rozpad osobnosti a tým rozpad Cirkvi a spoločnosti,“ varoval Grygiel.
Ďalej pripomenul, že Pavol VI. ako aj sv. Ján Pavol II. si brali k srdcu varovanie apoštola Pavla: „ Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími náukami, lebo najlepšie je posilňovať srdce milosťou, a nie pokrmami, ktoré neosožili tým, čo z nich žili (Hebr 13,9). Náuka Cirkvi nepotrebuje „nijakú záplavu slov, ktorá normálne iba ľudí mätie, ale jasné a precízne slová,“ ako zdôraznil. –zg-

* * * * * * *

K DUCHU SVÄTÉMU: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)

K FATIMSKEJ PANNE MÁRII:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniame, Obetujeme ti najsvätejšie Telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánku. Pre jeho nekonečné zásluhy ťa prosíme, odpusť nám všetky hriechy. A nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom i nepriateľom.
Pokorne ťa prosíme, odpusť nám všetky urážky, ktorých sa ti denne od nás dostáva. Odpusť nám aj tie, ktorými sme urazili Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré ťa tak veľmi miluje.
Jej prostredníctvom ti obetujeme naše modlitby, obety a všetky dobré skutky ako náhradu za neprávosti, spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Obetujeme ich tiež za našu mládež, jej rodičov a vychovávateľov. Prijmi ich aj za obrátenie hriešnikov, pohanov a našich bratov žijúcich v blude.
Vrúcne ťa prosíme, daj nám svätých kňazov, biskupov a apoštolov. Zveľaďuj a chráň svoje dielo, aby sme jednotne a horlivo pracovali za rozšírení Božieho kráľovstva na zemi. Nech sa vždy stane tvoja svätá vôľa.
Odovzdávame sa ti, obetujeme a zasväcujeme v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
Dopraj nám všetky milosti. Daj, aby sme ťa lepšie poznali a z lásky ti slúžili. Zmiluj sa nad dušami v očistci.
Nakoniec ti vrúcne ďakujeme, za všetko, čím si obdaril našu dušu a naše telo.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, buď nám spásou. Kráľovná presvätého ruženca, oroduj za nás. Amen.
(S povolením cirk. vrchnosti Nitra č.1285/46)

Sv. MICHAL ARCHANJEL, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista. Amen.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *