Život Cirkvi vo svete 14-15 * 2015
Obsah
Rím zriadi ku Svätému roku pešiu zónu
+ Zomrel kanadský kardinál Jean-Claude Turcotte
Španielsko: Redemptorista vyhral súťaž v televízii
Müller: Kongregácia pre náuku viery tu bude vždy
„Nijaký pápež nemôže byť miláčkom každého“
Georg Ratzinger: Môj brat nie je nijaký antipápež
Arménsky arcibiskup: Európa sa prikláňa k islamu
Rada lekárov pre pápeža: Menej cestovín, viac pohybu
Netolerancia voči kresťanom v Európe rastie
Kardinál: Procesy anulovania manželstva rýchlejšie
Pápež František má hotovú ekologickú encykliku
Kardinál Schönborn: ‚Odstúpenie Františka mysliteľné‘
Schönborn: „Pápež smie hovoriť, ako normálny človek“
Za napomenutím arcibiskupa Romera nasledovala guľka
Rím zriadi ku Svätému roku pešiu zónu
Rím, 8.4.2015 (kath.net/KAP) 017 814 – Mesto Rím chce k mimoriadnemu Svätému roku vyhlásiť ulice pri Vatikáne za pešiu zónu. Konkrétne sa má z Via della Conciliazione od Námestia sv. Petra v dĺžke 400 metrov vylúčiť doprava, citujú noviny „Corriere della Sera“ z utorka zodpovedného pre zvláštne projekty mesta, Maurizia Pucciho. Okrem toho sa má pre autá uzavrieť aj cesta okolo kolonád.
K otvoreniu Svätého roka 8. decembra musí byť mesto Rím krajšie, čistejšie a lepšie upravené, zdôraznil Pucci, ktorý bol už v r. 2000 riaditeľom mestskej koordinačnej kancelárie pre stavebné práce k Jubilejnému roku. Na to potrebuje Rím mimoriadne financie od štátu.
„Miláno dostalo na Expo od štátu 1,5 miliardy eur, Svätý rok je podľa môjho názoru nemenej dôležitý,“ vyhlásil Pucci.
V sobotu pápež František prečítaním buly oficiálne ohlási mimoriadny Svätý rok. Bude trvať do 20. novembra 2016 pod mottom „Milosrdenstvo“. Svätý rok pápež vyhlasuje pri príležitosti 50. výročia ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý otvoril sv. Ján XXIII. v r. 1962.
Pápež František po prvý raz spomenul túto iniciatívu na bohoslužbe pokánia 13. marca, k 2. výročiu svojho zvolenia za pápeža. O obsahovom profile, programe a očakávaných účastníkov zatiaľ nie sú informácie. Na Svätý rok 2000 prišlo do Večného mesta 25 miliónov pútnikov a návštevníkov. –zg-
+ Zomrel kanadský kardinál Jean-Claude Turcotte
Vatikán/Kanada 8.4.2015 (RV/KAP) 017 813 – V Montreale zomrel 8. apríla vo veku 78 rokov kardinál Jean-Claude Turcotte, emeritný arcibiskup Montrealu.
Svätý Otec František v tejto súvislosti zaslal do Kanady kondolenčný telegram adresovaný súčasnému arcibiskupovi Montrealu Mons. Christianovi Lepinovi. Pripomenul v ňom osobnosť zosnulého kardinála Turcotteho ako „horlivého pastiera vnímavého na aktuálne výzvy pre Cirkev“ a jeho službu na úrovni diecézy, Konferencie biskupov Kanady, ktorej bol istý čas predsedom, a tiež v Ríme, kde bol členom niekoľkých dikastérií. Svätý Otec výslovne ocenil jeho prácu vo výbore pri zasadaniach Biskupskej synody o reholiach v r. 1994 a o cirkvi v Amerike v r. 1997. Na tejto druhej synode hral kanadský kardinál vedúcu úlohu.
Turcotte viedol najdôležitejšiu arcidiecézu východnej Kanady od r. 1990 do odchodu do dôchodku v r. 2012. Predtým tam pôsobil osem rokov ako pomocný biskup. V r. 1994 ho pápež Ján Pavol II. povýšil na kardinála.
Po smrti kardinála Turcotteho je celkový počet kardinálskeho kolégia 225, z toho je 122 voličov pápeža. -jb-, -zg-
Španielsko: Redemptorista vyhral súťaž v televízii
Madrid, 8.4.2015 (kath.net/KAP) 017 812– Po vzore talianskej mníšky Kristíny Scuccia mladý kňaz v Španielsku sa v súčasnosti presadzuje na televíznych talentových skúškach: 28-ročný Damian Maria na castingovej show „La Voz España“ (Hlas Španielska) prekonal prvú prekážku a na „Blind Auditions“ televízie Telecinco súťaž vyhral. Podobne ako minulý rok u sestry Kristíny aj jeho pieseň „Angels“ od Robbie Williamsa – sa za niekoľko dní stala hitom na videovej platforme YouTube.
Z Granady pochádzajúci „padre Damian“ je redemptorista, bol nejaký čas misionárom v indickej Kalkate, ako aj v Hondurase a za kňaza bol vysvätený pred dvomi rokmi. Na televíznu súťaž sa prihlásil, aby „ospieval lásku vo svete“, ako vyhlásil rehoľník pred kamerou. Slová vďaky za to, že na súťaži chcel svedčiť o Božom slove skrze hudbu, sa mu dostali od talianskej speváčky Laury Pausiniovej, členky jury.
Túto líniu načrtla už pred rokom talianska rehoľníčka Kristína Scuccia. Zo Sicílie pochádzajúcu uršulínku po vystúpení na hudobnom festivale organizovanom Biskupskou konferenciou Talianska organizátori televíznej show „Hlas Talianska“ pozvali k účasti na súťaži a v júni 2014 z nej vyšla ako víťazka. Medzitým už „spievajúca mníška“ uverejnila aj svoje prvé CD. –zg-
Dekódoval ‚Boží software‘
Svetoznámy molekulárny genetik Francis S. Collins sa stal kresťanom: ´Áno, bol moment, kedy som sa stal veriacim´
Bethesda, 7.4.2015 (kath.net/idea) 017 811 – Jeden z najprominentnejších genetikov sveta sa vo svojom živote zmenil z ateistu na evangelikálneho kresťana. Američan Francis S. Collins, riaditeľ Národného inštitútu pre zdravie v Bethesde (štát Maryland), viedol od r. 1993 projekt ľudského genómu na úplné odkódovanie ľudského dedičného majetku. Výskum mu otvoril oči pre veľkoleposť a zložitosť molekuly DNS, nositeľa dedičnej informácie.
„Človek mohol iba žasnúť, že v bunkovom jadre sedí „Boží software“ života,“ vyhlásil Collins.
V roku 2012 vyšla v Nemecku jeho kniha „Boh a gény: Prírodovedec dekódoval Boží jazyk“. No až do tohto poznania to bola pre dnes 64-ročného vedca dlhá cesta. Vyrástol v málo nábožnej rodine. Do štúdia na univerzite sa chápal ako ateista a popieral existenciu Boha. Viera sa mu zdala byť iracionálnou a emocionálnou záležitosťou. No stretnutie so smrteľne chorými pacientami ho viedlo k zamysleniu. Pri výskumoch s úžasom konštatoval, že existujú dobré dôvody pre existenciu Boha. Jeho predpoklad, že Boh neexistuje, sa mu nakoniec zdal najmenej hodnoverný.
Stvoriteľ musí existovať
V podstate je to zázrak, že vesmír v jeho komplexnosti a s jeho matematicky presným priebehom diania vôbec existuje. Nezaujatý pozorovateľ je priam nútený z toho vyvodiť, že za tým musí existovať Stvoriteľ. Collins vidí konanie Boha aj v evolúcii. Okrem toho je presvedčený, že prírodné vedy a viera sa môžu vzájomne obohacovať. Mnohé dôležité otázky nedokážu prírodné vedy vôbec zodpovedať – napríklad: „Prečo vôbec niečo existuje a nie jednoducho nič. Prečo sme tu?“
Potrat nerieši nijaký problém
Pápež Benedikt XVI. prijal tohto evangelikálneho kresťana v r. 2009 do Pápežskej akadémie vied. Pre genetika sú aj morálne zákony viery ukazovateľom cesty k Bohu. K potratu povedal, že si nedokáže predstaviť, že by ukončenie tehotenstva vyriešilo nejaký problém. A neprijíma nijaký iný moment začiatku ľudského života ako počatie. –zg-
Praha: Kardinál proti miešaniu sa do financií cirkvi
Praha, 7.4.2015 (kath.net/KNA) 017 810 – Emeritný pražský arcibiskup, kardinál Miloslav Vlk, sa bráni proti miešaniu sa štátu do financií cirkvi. Pritom ide zvlášť o peniaze, ktoré štát reštituoval cirkvi ako odškodnenie za vyvlastnenia.
Vo veľkonočnom interview v Radiožurnáli sa Vlk odvolal na informáciu českej prezidentskej kancelárie, podľa ktorej prezident Miloš Zeman chce túto tému osloviť pri návšteve Vatikánu 24. apríla na audiencii u pápeža Františka. Pápež má podľa toho vyvinúť tlak na katolícku cirkev v Česku.
«S istotou investujeme množstvo peňazí na renováciu hospicov a podobných zariadení. Ale nie, pretože nám to niekto predpisuje, ale z vlastného podnetu,» povedal Vlk. «Máme ústavu, demokraciu, máme slobodu. Vládni predstavitelia to musia rešpektovať a neprikazovať nám, čo máme či nemáme robiť.»
Vlk kritizoval, že tlačová správa kancelárie prezidenta nie je korektná. Tvrdilo sa tam, že prezident Zeman cestuje do Vatikánu na pozvanie pápeža. «Pápež nikoho nepozýva. Ak prezidentská kancelária žiada o stretnutie, tak je na pápežovi na to reagovať. V tomto prípade pápež odpovedal pozitívne. Nie je to tak, že by pápež poslal list do Prahy: ‚Príďte, pán prezident!’»
Reštitúcie iste nebudú patriť k témam, ktoré sa na takom stretnutí prediskutujú. Pápež by sa nikdy nemiešal do záležitostí, o ktorých majú rozhodnúť diecézy, ako povedal Vlk. «Ak by prezident Zeman túto tému na audiencii nadhodil, tak iba prezrádza úplnú neznalosť zvyklostí.» -zg-
Müller: Kongregácia pre náuku viery tu bude vždy
Berlín, 6.4.2015 (kath.net/KNA) 017 809 – Kardinál Gerhard Ludwig Müller podľa vlastných slov nemá spory s pápežom Františkom. Prirodzene, že aj pápež pozná «legendy z médií, ktoré neustále tvrdia, že máme rozdielne názory», povedal prefekt Kongregácie pre náuku viery pre noviny «Welt am Sonntag». «Predstava, že sme protivníkmi, poskytuje prirodzene žurnalistom nekonečnú látku», povedal Müller. «Ale pápež to neberie vážne a ja následne tiež nie.»
To, že František poštu kongregácie jednoducho založí a potom si robí ďalej ako dovtedy, takto nesúhlasí, ako zdôraznil Müller. «Extra som sa ho na to opýtal.» Kongregácia «má v rámci svojej kompetencie účasť na učiteľskom úrade pápeža», vysvetlil kardinál. «Nemá zmysel chcieť popudiť pápeža proti Rímskej kúrii.»
Prefekt Kongregácie pre náuku viery si kvôli existencii svojho dikastéria starosti nerobí. Kongregácia pre náuku viery bude «v nejakej forme» napriek všetkým možným reformám vo Vatikáne existovať vždy, «pretože učiteľský úrad pápeža pre všeobecnú Cirkev predstavuje najdôležitejšie poslanie», povedal Müller pre «Welt am Sonntag».
Strach z toho, že by raz jeho nástupca mohol veci vidieť inak, kardinál nemá. «Aj o 500 rokov sa bude ešte hovoriť, že svet vďačí za svoju existenciu stvoriteľskej vôli Boha. To je výraz jeho lásky a jeho dobroty.» «Na ceste ku spáse» sa Cirkev nemôže mýliť, pretože má oporu Ducha Svätého a prísľub jeho milosti. «Kto toto neprijme, predpokladá za konaním Cirkvi skryté nároky moci alebo chýbajúce osvietenie.»
Müller pripustil, že mnohé, čo sa v Cirkvi deje, je sprevádzané «všetkou dialektikou toho ľudského». K tomu sa pridáva: «Naša kongregácia nie je ustanovená Bohom.» To sú iba biskupi a pápež. «Ale pápež vykonáva primát tým, že zapája do spolupráce kolégium kardinálov, zvlášť vo forme kardinálov kongregácií Rímskej kúrie.»
Kongregácia pre náuku viery je najstarším a v dogmatických otázkach najvyšším vatikánskym orgánom. Založil ju v r. 1542 pápež Pavol III. ako «Kongregáciu rímskej a univerzálnej inkvizície». Po reformácii mala udržiavať katolícku vieru čistú, vyšetrovať previnenia voči viere a prípadne ich trestať. V r. 1908 sa z nej stalo «Sväté Ofícium».
Koncilový pápež Pavol VI. jej v r. 1965 dal dnešný názov a jasne stanovil, že kongregácia má náuku Cirkvi a morálku brániť nielen pred omylmi, ale napomáhať, prehlbovať a pozitívnymi štúdiami podnecovať. V centre stojí sekcia pre otázky náuky. Tam sa skúmajú teologické publikácie vzhľadom na ich súlad s katolíckou náukou. Kardinál Müller je prefektom kongregácie od r. 2012.
Kardinál ako hlava najstaršieho orgánu Vatikánu dostáva okrem mnohej pozitívnej pošty aj nenávistné maily. Elektronické listy prichádzajú «hlavne z Nemecka», povedal Müller pre «Welt am Sonntag». «Tu mi jeden píše: Zostali ste stáť v stredoveku. Alebo ďalší: Ste horší ako Hitler či podobne.» Na tieto maily neodpovedá, ako povedal. « To nemá zmysel. Nenávisť sa spája s neschopnosťou viesť dialóg.» Na otázku, či on sám má dve tváre, pretože jedni ho považujú za srdečného človeka, iní za «chladného, arogantného veľkého inkvizítora», Müller odvetil: «Neviem, či ich mám. Sú ľudia, ktorí ma osobne spoznali, a tí hovoria jedno, iní zasa iné.» Kardinál si myslí, že väčšina ľudí po osobnom stretnutí s ním, má o ňom dobrú mienku.“ –zg-
„Nijaký pápež nemôže byť miláčikom každého“
Vatikán, 6.4.2015 (KAP) 017 808 – Arcibiskup Georg Gänswein postavil do správneho svetla fámy, že pápež František má vo Vatikáne aj protivníkov. „Nijaký pápež nemôže byť everybody’s darling“ (miláčikom každého). To jednoducho nejde“, povedal Gänswein v interview na Veľkonočnú nedeľu v rakúskom ORF. „Nech je to hocikto, nech pochádza odkiaľkoľvek, nech plní akýkoľvek program či pontifikát – vždy budú nespokojní ľudia,“ zdôraznil prefekt Pápežského domu. Nuž vo Vatikáne existuje „ten či onen hlas“, ktorý je pre mnohé rozhorčený. On, Gänswein, však nemá dojem, že sú tu osoby či prúdy proti Františkovi. „Vcelku, pokiaľ to dokážem posúdiť, je nálada vo Vatikáne veľmi dobrá.“
Vzhľadom na život, konanie a hlásanie viery Františka je kľúčovým slovom autenticita, ako povedal arcibiskup. Pápež je aj pri osobných stretnutiach taký, ako ho vnímajú médiá, potvrdil Gänswein. „Stretáva sa s ľuďmi autenticky. To je veľmi dôležité. A nie je to stratégia na nadnášanie hodnôt, alebo na vystupňovanie potlesku, či na to, aby sa nejako zapáčil. To ľudia cítia, či už sú to katolíci alebo nie.“
K štýlu reči Františka a možným dôsledkom výrokov ako napr. o množiacich sa králikoch Gänswein povedal, že kto pápežovu reč miluje, tak si s ňou aj vie dať rady. Niekedy v nej leží aj „niekoľko malých bombičiek“. „Ak ich neodistíme, je tu veľké nebezpečenstvo, že by mohli raz aj vybuchnúť.“ Ak nevytrhávame tieto výpovede z kontextu, tak v nich vidíme aj to, že František stojí v realite a že mu za základ reči slúžia aj jeho argentínske skúsenosti. Gänswein: „To je jeho právo. To je aj jeho sloboda – so všetkými tými výzvami, ktoré s tým súvisia.“
Veľmi jasne dementoval arcibiskup v 45-minútovom interview znova aj zaryto pretrvávajúcu fámu, podľa ktorej František bezprostredne po zvolení za pápeža mal v Sixtínskej kaplnke povedať, „karneval“ sa teraz skončil. „To je výmysel, čistá kačica,“ povedal Gänswein. „Pravdou je, že nechcel nosiť mozettu ani štólu, ale chcel vystúpiť na balkón na požehnanie v bielej sutane. No bez nejakého negatívneho aspektu. František k nikomu z prítomných takúto poznámku neurobil.“
Benediktova hlava XVI. „jasná ako sklo“
Gänswein je prefektom Pápežského domu a súčasne súkromným sekretárom Benedikta XVI. Emeritný pápež – 16. apríla sa dožíva 88 rokov – je naďalej v dobrej kondícii, ako povedal arcibiskup. „Hlavu má jasnú ako sklo. Nohy mu tu a tam robia trocha ťažkosti. Pri chôdzi si potom vezme oporný vozík, ktorý mu dodáva stabilitu a tak mu to ide celkom dobre.“
Gänswein potvrdil, že Benedikt XVI. už nič vedecké nenapíše, „pretože na to už nemá silu a tú vnútornú dynamiku, ktorú by potreboval“. Emeritný pápež však vedie veľkú súkromnú korešpondenciu. „Veľa číta, veľmi veľa sa modlí. Počúva hudbu. A hrá aj na klavíri. To ho nikdy neunaví. Myslím si, že vie veľmi dobre tráviť čas.“
Fámy, že Benedikt stále znova prijíma prominentných návštevníkov, ktorí sa emeritného pápeža vzhľadom na rozhodnutia na synode biskupov o rodine pokúšajú získať pre svoje ciele, Gänswein odmietol a varoval pred kačicami v novinách. „Niet nijakých prominentných návštev, aby zapriahli pápeža Benedikta do nejakého svojho voza. To on so sebou robiť nedá, a nikdy by to ani neurobil.“ –zg-
Georg Ratzinger: Môj brat nie je nijaký antipápež
Pasov, 4.4.2015 (kath.net/KNA) 017 807 – Brat emeritného pápeža Benedikta XVI., Georg Ratzinger (91), bránil pápeža Františka proti kritikom. Jeho štýl „je síce trocha nezvyčajný“, ako povedal pre noviny «Passauer Neue Presse» zo soboty, ale je to «jeho presvedčenie a to je v súlade s jeho úlohou». Tento názor zdieľa podľa neho aj jeho brat Benedikt XVI. Vzťah medzi jeho bratom a Františkom je «veľmi priateľský, kolegiálny a kňazský.»
Georg Ratzinger zdôraznil, že Benedikt XVI. sa nenechá ani zneužiť ako «antipápež». «Na tom absolútne nič nie je.» Takéto fámy šíria skôr kruhy, ktoré majú «problémy s novým pontifikátom». «Možno si títo ľudia predstavujú, kde by môj brat mohol zasiahnuť, alebo nejakým spôsobom sa stať v Cirkvi aktívnym a skorigovať líniu, s ktorou majú dotyční problémy. Ale v tom sa mýlia», povedal bývalý dómsky majster kapelník chlapčenského zboru „Regensburger Domspatzen“.
Georg Ratzinger sa vyjadril aj ku kritikom pontifikátu Benedikta XVI. To sú ľudia, «ktorým nevyhovuje jasná línia môjho brata a ktorí si myslia, že každý jav doby treba hneď uviesť do reality». To však nie je pre Katolícku cirkev dobré. «Kto sa sobáši s duchom doby, ten bude čoskoro vdovcom, ako sa to výstižne hovorí.» -zg-
Arménsky arcibiskup: Európa sa prikláňa k islamu
„Pre kresťanskú vieru v Európe nastávajú ťažké časy. Islam nie
je pokojamilovné náboženstvo. On sa šíri – ak je to nutné – aj mečom“.
Kolín, 4.4.2015 (kath.net/idea) 017 806 – Európa sa pomaly prikláňa k islamu. To je pre malú menšinu Arménov nebezpečenstvo. Tento názor vyslovil arcibiskup Arménskej apoštolskej cirkvi, Karekin Bekdjian (Kolín), v interview s Evanjelickou spravodajskou agentúrou „idea“. Povedal to pri príležitosti 100. výročia genocídy kresťanskej menšiny Arménov v Osmanskej ríši, z ktorej v r. 1923 vzišlo Turecko. Od 24. apríla 1915 z 2,3 milióna Arménov 1,5 milióna deportovali, nechali vyhladovať a povraždili.
„Pre kresťanskú vieru v Európe nastávajú ťažké časy. Islam nie je pokojamilovné náboženstvo. On sa šíri – ak je to nutné aj mečom. V Európe vplyv kresťanstva pomaly ale trvalo klesá, nevidíte to? Je už len málo mladých, ktorí chodia do kostola,“ hovorí arcibiskup Bekdjian.
Podľa pozorovania Bekdjiana sú viaceré náznaky toho, že islam sa v Európe rozpína: „V Nemecku, Francúzsku, Belgicku a Holandsku už sú imamovia, ktorí neprichádzajú z Turecka či Saudskej Arábie, ale vyrástli v západnej Európe. Vidím na uliciach aj nemecké ženy s modrými očami, ktoré zrazu nosia šatku.“
Podľa slov Bekdjiana sú Arméni v Turecku „občanmi druhej kategórie“. Nesmú sa stať policajtami ani poslancami. Majú aj problémy dostať prácu na univerzite. Turecká vláda dodnes popiera genocídu Arménov. Fakty sú však jednoznačné: „Státisíce Arménov poslali na dlhé dni pochodov a vykázali do sýrskej púšte. V tejto púšti nie sú šance na prežitie. Už na ceste tam – bez potravy a vody – prišlo veľa Arménov o život.“
No Turecko nedávno zmiernilo svoje výroky – chce sa dostať do Európskej únie. Na to musí splniť demokratické kritériá. Občania druhej kategórie tam už byť nesmú.
Demokratická republika Arménsko má 3 milióny obyvateľov, ďalších 5 miliónov žije po celom svete. Arménska apoštolská cirkev je najstaršou národnou cirkvou. V Nemecku má 70 000 členov v 15 farnostiach. Asi polovica z nich je z Arménska, ďalší sú zo Sýrie, Libanonu a Turecka. –zg-
Rada lekárov pre pápeža: Menej cestovín, viac pohybu
Vatikán, 1.4.2015 (kath.net) 017 805 – Lekári radia pápežovi Františkovi diétu a viac pohybu. V úrade pápež pribral, čo zhoršuje jeho chorobu ischiasu. Informoval o tom rakúsky ORF. František je však „nedisciplinovaný“ a dopraje si takmer denne tanier cestovín.
Len pred niekoľkými týždňami František v interview s mexickou televíziou pripustil, že predpokladá, že bude mať krátky pontifikát, ako uviedol ORF. „Štyri alebo päť rokov. Neviem. Alebo dva či tri. Dva roky už uplynuli. Mám trocha vágny pocit, že ma Pán vyvolil na krátku misiu.“ Pri inej príležitosti František nevylúčil ani odstúpenie. –zg-
Netolerancia voči kresťanom v Európe rastie
Online dokumentačný archív obsahuje 1400 prípadov
Bad Blankenburg, 31.3.2015 (kath.net/idea) 017 804 – Netolerancia voči kresťanským presvedčeniam v Európe rastie. Informuje o tom právnička a katolícka teologička Dr. Gudrun Kuglerová (38) z Viedne. Táto viacnásobná matka pracuje okrem iného aj pre „Dokumentačný archív netolerancie voči kresťanom“ (www.IntoleranceAgainstChristians.eu). Ako povedala 26. marca účastníkom fóra „Kresťan a politika“ v durýnskom Bad Blankenburgu, archív v súčasnosti dokumentuje až 1400 prípadov v západnej Európe, keď boli kresťania diskriminovaní.
Tak vo Francúzsku napríklad medici nesmú doštudovať, ak z dôvodov viery počas štúdia odmietajú mať účasť na potratoch. Zamestnanci radnice sa vystavujú nebezpečenstvu, že ich zažalujú, ako z kresťanského presvedčenia odmietnu registrovať homosexuálne páry. To sa rovná istému „druhu zákazu výkonu povolania“, povedala Kuglerová. Aj práva rodičov sa stále viac obmedzujú. Tak v Nemecku, Švédsku, Česku a Chorvátsku je zakázaná výuka detí doma. Tým sa diskriminujú predovšetkým kresťania, pretože najmä oni sa rozhodujú pre domácu výuku svojich detí.
„Potrebujeme odvahu prenasledovaných kresťanov
Aj v iných oblastiach sa kresťania stále viac dostávajú pod nátlak. V severnom Nemecku bolo v r. 2010 až 2014 až 3500 vlámaní do kostolov: „A to iste neboli iba mládežnícke výčiny, pri ktorých by ukradli pokladničku.“
Vo Francúzsku bolo iba v r. 2012 vyše 700 aktov vandalizmu na kultových miestach. Týkalo sa to 583 kresťanských, 84 moslimských a 40 židovských zariadení.
Dr. Kuglerová povzbudila, aby sa vzhľadom na tento vývoj ekumenicky spolupracovalo a aby ľudia jasne zastávali svoje kresťanské postoje: „Čo my kresťania v Európe potrebujeme, to je trocha z odvahy a sily našich bratov a sestier v krajinách, kde ich do krvi prenasledujú.“
To, že vietor proti kresťanom v Európe veje stále ostrejšie, sa ukazuje aj na tom, že parlamentárne zhromaždenie Rady Európy koncom januára schválilo rezolúciu, v ktorej varuje pred vytláčaním kresťanstva na okraj. Sloboda viery, názoru a zhromažďovania sa musí kompletne zachovať, ako sa uvádza v rezolúcii. Rovnako musí platiť sloboda výhrady vo svedomí na pracovisku aj v budúcnosti. Rodičia musia mať právo, vzdelávať svoje deti tak, aby sa zachovalo ich náboženské presvedčenie.
Konferenciu „Kresťan a politika“ organizuje Nemecká evanjelická aliancia. –zg-
Kardinál: Procesy anulovania manželstva rýchlejšie
Za nového pontifikátu – pápež je najvyšší zákonodarca Cirkvi – bolo podnietených už viacero zmien v cirkevnom práve
Viedeň, 31.3.2015 (kath.net/KAP) 017 803 – Vo Vatikáne pružne napreduje skúmanie možností urýchlenia procesov anulovania manželstva. Pravdepodobne do júna obe príslušné komisie predložia svoje výsledky pápežovi, ako vyhlásil kardinál Francesco Coccopalmerio, predseda Pápežskej rady pre výklad textov zákona vo Viedni pre „Kathpress“.
„Návrhy bude mať k dispozícii Riadna synoda biskupov o manželstve a rodine na jeseň.“ To, že za tým bude nasledovať už aj rozhodnutie „je pravdepodobné a aj potrebné“, ako povedal kardinál na okraj svojej prednášky o cirkevnom práve vo viedenskom Výskumnom centre pre kultúrne vedy.
Pre urýchlenie procesu je zrejme možné, že na rozsudok bude potrebná už len jedná súdna inštancia, ako povedal Coccopalmerio. Doteraz to museli byť najmenej dve – diecézny a metropolitný súd a niekedy aj tretia inštancia – rímska Rota Romana – aby boli predložené dva rovnako znejúce rozsudky. To, že procesy anulovania manželstva budú čoskoro jednoduchšie, František už viackrát oznámil. Pritom časté označovanie „anulovanie“ je nesprávne, ako kardinál zdôraznil: „Cirkev nemôže uzavreté manželstvo rozlúčiť, iba konštatovať, že je neplatné a nikdy neexistovalo, ak k tomu chýbali predpoklady.“
Čo sa týka predpokladov označil kardinál za rozhodujúce, aby sa paralelne kládol väčší dôraz na predmanželskú prípravu ako aj na neustále sprevádzanie v prvých rokoch manželstva. Zintenzívnenie úsilia v tejto oblasti žiadala už mimoriadna synoda biskupov na jeseň. Coccopalmerio poukázal na to, že pri konkrétnej realizácii úmyslu je okrem vydania kníh a podkladov katechézy aj lepšie zapojenie laikov: „Staršie manželské páry môžu tie mladšie sprevádzať.“
Riešenie znovu zosobášených „iste možné“
Pre synodu na jeseň 2015 si kardinál želá, aby sa našla možnosť prijímania sviatostí pre znovu zosobášených rozvedených veriacich, ako vyhlásil. On sám chová nádej, že sa tu nájde riešenie, aj preto, že z pohľadu cirkevného práva „je to iste možné“. Vyzval k zachovaniu pokoja vzhľadom na rozdielne postoje synodálnych otcov a ťažkého hľadania konsenzu. Zhromaždenie biskupov je predsa predovšetkým duchovný proces: „Musíme sa modliť o podporu Ducha Svätého.“
Pápežom Františkom vzhľadom na synodu stále znova požadované milosrdenstvo nie je protikladom spravodlivosti, ako povedal predseda Rady pre výklad textov zákona. „Právo a milosrdenstvo patria dokopy a nemožno ich od seba oddeliť. Milosrdenstvo neoprávňuje chybné správanie človeka, no umožňuje prijať ho. „Pravá spravodlivosť je láska k tým, ktorí niečo potrebujú – teda milosrdenstvo,“ vyhlásil kardinál. Vo všeobecnosti každý zákon obsahuje záväzok voči druhým, čo má byť výrazom lásky. Coccopalmerio: „Pre cirkevné právo to platí obzvlášť.“
Nová formulácia Kódexu kánonického práva
Prefektom Coccopalmeriom vedený orgán kúrie skúma všetky pápežovi predkladané texty, ako aj právne návrhy iných dikastérií z hľadiska ich súladu. „Za nového pontifikátu – pápež je najvyšší zákonodarca Cirkvi – bolo podnietených už viacero zmien v cirkevnom práve,“ ako vyhlásil kardinál. Tak František spolu so synodou biskupov dal do pohybu novú formuláciu tej časti Kódexu kánonického práva, ktorá sa týka manželstva. Budúca formulácia sa bude explicitnejšie ako doteraz vzťahovať na rodinu, pričom však v každom prípade „nemožno očakávať výsledky pred synodou“.
„Reforma kúrie, na ktorú pápež nalieha, potrebuje ešte veľa času, ešte sa vlastne nenaštartovala, ale je naďalej v štádiu ideí a návrhov,“ konštatoval Coccopalmerio. Diskusia o jeho vlastnom návrhu zriadiť inštitút kuriálneho moderátora rôznych vatikánskych rovín správy „v tejto chvíli ešte nie je ukončená“ a on považuje tento inštitút naďalej za potrebný, ako kardinál vyhlásil. S tým, že funkcie moderátora majú byť zjavne usídlené v Štátnom sekretariáte, kardinál súhlasí, „no úlohy treba ešte presnejšie definovať“. –zg-
Pápež František má hotovú ekologickú encykliku
Vatikán, 30.3.2015 (KAP) 017 802 – Po intenzívnom týždni práce bol text plánovanej encykliky o životnom prostredí hotový. Na celý týždeň sa pápež František pred Veľkou nocou stiahol a odriekol všetky termíny, aby urobil konečnú úpravu textu. Rukopis, ktorý má byť trocha kratší ako jeho programátorská encyklika „Evangelii gaudium“ z novembra 2013, teraz dostanú prekladatelia. Na počiatku leta, asi v júni, má potom vyjsť v najdôležitejších svetových jazykoch.
Viac ako rok pracoval František na svojej encyklike o otázkach životného prostredia. Pápež v príhovoroch opakovane kritizoval poškodzovanie prírody človekom. Človek ovláda prírodu, hrá sa na pána prírody, „sestry Zeme“. Popri klasickej ochrane prírody má ísť v encyklike aj o otázky „ekológie človeka“. Človeka je potrebné chrániť pred sebazničením, pretože nemožno napomáhať povinnosti voči životnému prostrediu a voči človeku ich ignorovať, vyjadril pápež svoje presvedčenie.
Na vypracovaní encykliky sa podieľal veľký tím zo všetkých kontinentov. V encyklike sú zrejme o. i. aj podnety brazílskeho biskupa Amazónky rakúskeho pôvodu Erwina Kräutlera.
Plánovaný termín vydania encykliky pred letnou prestávkou nie je náhodný. František mal pritom na mysli aj ďalšiu konferenciu OSN o klimatických zmenách 30. novembra až 11. decembra 2015 v Paríži. Pápež sa netajil tým, že s výsledkami ostatnej konferencie v peruánskej Lime spokojný nebol.
Reforma pokračuje
Po tejto intenzívnej práci na konečnej úprave encykliky František potom znova začal svoj normálny program audiencií. Prijal viacerých vedúcich dikastérií na rozhovor o ich práci ako predsedov pápežských rád pre laikov a pre rodinu kardinála Stanislava Rylka a biskupa Vincenza Paglia. Ich rady sa majú spojiť do jednej „sociálnej“ štruktúry. Niektorí to očakávali už v januári, po ostatnom zasadnutí Rady kardinálov C9 pre reformu kúrie.
No Vatikán sa očividne poučil z doterajšieho priebehu reformy a chce najprv vyčkať ďalšie vyjasnenia vecí. Pretože rýchle založenie nového Ekonomického sekretariátu pred rokom sa postaralo o niektoré rozpory a nedorozumenia, keďže štatúty vydali až neskôr. Prefekt, kardinál George Pell, nakoniec nedostal všetky kompetencie, ktoré očakával a ktoré ohlásil. Preto sa chce s novými štruktúrami vyčkať na jasné vymedzenie kompetencií a ich právne zakotvenie. Či to bude do ďalšieho zasadnutia C9 od 13. apríla zostáva otvorené.
Vyhlásenie Svätého roka
Na Nedeľu Božieho milosrdenstva pápež František slávnostne vyhlási Svätý rok milosrdenstva. Má sa začať 8. decembra 2015, presne 50 rokov po ukončení Druhého vatikánskeho koncilu (1962-65) a bude trvať do 20. novembra 2016.
Program ešte pripravený nie je. František svojím vyhlásením pri pobožnosti pokánia 13. marca, v druhom roku svojho pontifikátu, tým takmer všetkých prekvapil. Plánovaním poverená Pápežská rada pre novú evanjelizáciu musí ešte len vyvinúť koncepciu. A mesto Rím musí rozmýšľať, ako tento nový „Anno Santo“ oslávi. Iste to nebude mať rozsah “Veľkého jubilea“ v roku 2000, keď prišlo do Ríma 25 miliónov pútnikov a návštevníkov, aby prekročili cez Svätú bránu. Skôr sa bude orientovať mimoriadnym Svätým rokom zmierenia 1983/84. Ale aj vtedy prišlo do Ríma 10 miliónov ľudí a Večné mesto bolo často na hranici svojich kapacít. –zg-
Kardinál Schönborn: ‚Odstúpenie Františka mysliteľné‘
Viedeň, 29.3.2015 (kath.net/pm) 017 801 – Pápež František upútal pozornosť svojím výrokom, že jeho pontifikát bude trvať iba krátko. Vo veľkom interview pre ÖSTERREICH am SONNTAG hovorí kardinál Christoph Schönborn celkom otvorene: „Odstúpenie pápeža Františka je mysliteľné.“ Jeho, ktorý sa často zdržiava vo Vatikáne a ktorého František poveril dozorom nad vatikánskou bankou, výpovede pápeža neprekvapili: „Podobné výpovede som od neho počul už predtým. Má 79 rokov. Má iba jednu stranu pľúc. Nešetrí svojimi silami. Úplne a dokonale sa oddáva svojej službe. Pretože má tento pocit a aj ho vyjadrí, je typické pre jeho štýl: On hovorí, čo si myslí. Pápež František uviedol v tejto súvislosti možnosť svojho odstúpenia, ako si to zvolil jeho predchodca pápež Benedikt XVI.
„František povedal, že pápež Benedikt XVI. tu otvoril jedny dvere, ktoré sa rozovreli aj pre jeho nástupcov. Odstúpenie pápeža Františka je teda mysliteľné. Ale myslím si, že môžeme pokojne byť radi, že ho máme. Môžeme si iba želať, aby zostal čo možno najdlhšie. Ale mali by sme mať pochopenie, ak by jedného dňa povedal: Už nemám síl,“ povedal kardinál Schönborn.
Tento pápež, ako uviedol Schönborn ďalej, je „veľkým darom“ a porovnáva ho s koncilovým pápežom Jánom XXIII. „Je občerstvujúce, aký je jednoduchý, priamy, blízky životu. Je nekomplikovaný, neceremoniálny. Žije rozhodujúcu lásku k chudobným a núdznym, napríklad k utečencom. Lampedusa je toho symbolom. Myslím si, že priniesol niečo podobné ako pred 50 rokmi pápež Ján XXIII., ktorý povedal: Otvoriť okná, vpustiť čerstvý vzduch!“, hovorí viedenský arcibiskup.
Čo sa týka nadchádzajúcich menovaní biskupov v Rakúsku (Graz, Linec a St. Pölten), má Schönborn jasné predstavy: „Majú to byť osoby, ktoré majú cit pre ľudí a vierohodný cit pre Boha. Úplne v zmysle toho, ako to žije pápež František. Cirkev potrebuje odvahu, nie bedákanie.
Schönborn: „Pápež smie hovoriť, ako normálny človek“
Viedeň, 29.3.2015 (KAP) 017 800 – Pápež smie vo svojich vyjadreniach „znieť ako normálny človek“ a „má hovoriť tak, ako mu zobák narástol“. Uviedol to kardinál Christoph Schönborn pre rakúsky denník „Die Presse“ z nedele. Tie občasné voľné výroky a bezstarostná voľba slov Františka sú súčasťou „potešiteľného zrušenia povznesenia“ osoby pápeža, ako uviedol viedenský arcibiskup. Súčasne sa s ľútosťou vyjadril o strate kultúry diskusie. Čisté „striehnutie na prešľapy“ a reflexy rozhorčenia z jednotlivých viet tento spor neposunie ďalej.
Relatívne nový je názor, že pápež je „jedným z nás, jednoduchých ľudí“, povedal Schönborn. Predtým, v 19. storočí, Petrov úrad prežíval „ceremoniálne a protokolárne prehnané vyvýšenie a nadnesenie“, čo kardinál opisuje ako reakciu na politickú stratu moci. V 2. polovici 20. storočia sa to obrátilo: pápežská koruna, trojstupňová tiara, či 12 mužmi nesené nosidlá boli zrušené rovnako ako plurál majestátu a uvoľnil sa protokol.
Pápež František v tom pokračuje a narušuje zrovnoprávnenie úradu a osoby, ktoré je nevhodné: Úplne jasne ukazuje, „že vidí svoju veľkú úlohu od Boha, ale človek Bergoglio nie je v prvom rade symbol, či plocha nejakej projekcie, ale jednoduchý človek. V celej svojej malosti a so všetkými chybami. Jeden z nás,“ ako to vyjadril predseda Biskupskej konferencie Rakúska.
Radšej doudieraná ako vodotesná
Ak je zrozumiteľný a prirodzený prejav pre Františka dôležitejší ako stopercentná korektnosť, zodpovedá to iba jeho vlastnému želaniu „radšej Cirkev doudieranú, ako takú, čo sa ustráchane izoluje“. Pápež – „nástupca rybára z Galileji, ktorý nasledoval syna tesára,“ ako Schönborn vyzdvihol – sa tým stavia proti tendencii „všetko, čo prichádza z Vatikánu najprv urobiť teologicky vodotesným a každému nedorozumeniu sa už vopred vyhýbať“.
Dnes sú „poloúradné“ výroky pápeža v interview alebo mailoch známe na celom svete skôr, než ich postihnú jeho „dvorania“ – ktorí to vždy predtým „pedantsky odfiltrovali“, ak sa pápež niekedy vyjadril „jednoducho len ako pastier, ako teológ, ako šéf, ako priateľ“. Kardinál sa pritom výslovne odvolal na markantné výpovede Františka ako „množenie sa ako králiky“ alebo pochvala pre otca, ktorý svojho syna neudrie do tváre.
Voľnými vyjadreniami napríklad o výchove detí pápež ešte neprejudikuje náuky Katolíckej cirkvi, aj keď on – ako aj biskupi – nesie mimoriadnu zodpovednosť a preto nikdy nesmie byť „celkom súkromnou osobou“, ako zdôraznil Schönborn. Tak Druhý vatikánsky koncil síce zaviazal veriacich k „úprimnej príchylnosti“ voči pápežovi a jeho úsudkom, rovnako však k spoznávaniu na spôsobe vyjadrovania „kedy ich pastier záväzne vykladá náuku viery a kedy nie“.
To, že dnes sa následkom trendu zjednodušovania jazyka hovorí iba útržkami textov a už príhovor s 1000 slovami stačí na vyjadrenie veci, zažili už iní pápeži, pripomenul Schönborn. Tak napríklad cesta Benedikta XVI. do Afriky sa zredukovala na jedinú vetu počas letu na tento kontinent, ktorá obsahovala slovo „kondóm“. V súčasnosti stačí „instantný výber z textových fragmentov“ na zaradenie hovoriaceho do škatuľky dobrý, alebo zlý,“ kritizoval arcibiskup. Skutočná diskusia, alebo rešpekt voči zaobchádzaniu so slovom to nie je.
Schönborn vyzval ku „kultúre diskusie, ktorá nás posunie ďalej“: Prvoradou je tu vzájomná úcta k človeku, počúvanie partnera a „zamyslenie sa nad tým či to, čo hovorí, je pravda,“ – nie rozsudok, „či to, čo niekto povedal je prípustné, slušné, korektné, oportúnne“.
Ukazovateľom cesty v tejto otázke bol sv. Ignác z Loyoly (1491-1556): Každý musí byť viac ochotný k tomu, „považovať výpoveď blížneho za pravdivú, ako ju odsudzovať,“ a má sa snažiť o pochopenie toho, v čom nedokáže súhlasiť a kde je to potrebné „s láskou naprávať“, citoval viedenský arcibiskup zakladateľa jezuitov. –zg-
Burke: Cirkev sa nesmie podriaďovať kultúre
Würzburg, 29.3.2015 (kath.net/ KNA) 017 799 – Americký kardinál Raymond Leo Burke sa obáva, že Katolícka cirkev sa nechá ovplyvniť súčasnou kultúrou. To je jedno z veľkých nebezpečenstiev v aktuálnej vnútrocirkevnej diskusie, ako povedal Burke pre katolícky denník «Tagespost» zo soboty v nemeckom Würzburgu. Pri stretávaní s kultúrou musí Cirkvi zostať jasná jej vlastná identita a náuka, «aby túto kultúru preformovala». Preto musí existovať «veľmi jasné rozlišovanie medzi vzťahom viery a kultúry».
Vzhľadom na diskusie o katolíckom chápaní manželstva a rodiny kardinál zdôraznil význam kontinuity v pápežských encyklikách 20. storočia. Treba nanovo jasne ukazovať, «že Magistérium – Učiteľský úrad – sa nemení» a ani sa meniť nemôže. Náuka Ježiša Krista je zvlášť vzhľadom na svätý zväzok manželstva jednoznačná. «Pretože došlo k zlomu – že ľudia sa rebelantsky postavili proti náuke Cirkvi – musíme túto náuku znova nanovo prezentovať a ľudí vyzývať k obráteniu», povedal kardinál Burke. –zg-
Za napomenutím arcibiskupa Romera nasledovala guľka
San Salvador, 28.3.2015 (kath.net) 017 798 – „… zrazu padol výstrel. Videla som, že padol, no v tej chvíli som si neuvedomila, čo sa deje. Stalo sa to v sekunde. Vstala som, videla som ho ležať, obzrela som sa okolo seba, aby som uvidela, čo sa deje. Potom som pochopila, že ho usmrtili. … Pomyslela som si: ‚Zabijú nás všetkých‘, a čakala som, aby som uvidela odkiaľ prídu guľky. Ale bola iba jedna guľka a tá bola určená pre neho.“
Tak opisuje žurnalistka Milagro Granadosová smrteľný atentát na Oskara Romera (archívne foto), arcibiskupa zo San Salvadora. BBC k tomu zverejnila pohnutý videový dokument. Žurnalistka poznala arcibiskupa prakticky od počiatku svojej kariéry. Jej hlavnou úlohou bolo v nedeľu navštíviť svätú omšu a nahrať homíliu, aby sa mohla na ďalší deň vytlačiť. Počas atentátu sedela žurnalistka v kostole, jej rekordér stál prakticky pri jeho nohách. Vo svojej poslednej kázni kritizoval vládu:
„Zabíjate svojich sedliackych bratov. Boží zákon hovorí: ‚Nezabiješ‘. Nijaký vojak nemá povinnosť plniť rozkazy, ktoré porušujú Boží zákon.“
Počas kánonu svätej omše arcibiskupa zavraždili. Pápež František bude tohto mučeníka blahorečiť 23. mája 2015.
O 35 rokov neskôr trpí Milagro ešte stále nočnými morami a v noci sa zobúdza s obrazom pred očami, ako tam arcibiskup leží, ako priznáva žurnalistka na videu BBC. Tento hrozný čin ju „roky prenasleduje, stále a stále znova.“
Arcibiskup Oskar Romero (1917-1980) sa zo svojho kresťanského presvedčenia zastával sociálnej spravodlivosti a politických reforiem vo svojej krajine, čo ho dostalo do opozície voči vtedy vládnucej vojenskej diktatúre krajiny. Zastrelil ho vojak na rozkaz salvádorskej armády. Za vraždou nasledovala občianska vojna. -zg-
* * * * * * * * * *
Sedembolestná Matka, plná milosti, všetkým, čo sa k tebe utiekajú, ochotne otváraš svoju materinskú náruč. Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna a nášho Vykupiteľa a tiež pre bolesti tvojho materinského Srdca, aby si nám biednym hriešnikom vyprosila skutočnú kajúcnosť a odpustenie našich hriechov.
Ukáž, že si dobrou Matkou a ujmi sa celého ľudstva. Vyhľaď neveru a bludy, vypros nám milosť vytrvalosti a pravej lásky k Bohu a k blížnym. Zjednoť kresťanských predstaviteľov krajín a vypros nám skutočný pokoj. Zachovaj pod svojou materinskou ochranou nášho Svätého Otca, biskupov a kňazov. Odvráť od našej vlasti všetky nepokoje, nenávisť a každé zlo. Dovoľ, aby sme spočívali v živote i vo smrti v tvojom materinskom Srdci, kým nedosiahneme večnú radosť a slávu v nebi. Amen.
Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …
Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen. Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)
Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.