VIERA – Bolestný ruženec
1. desiatok
Hriech vo svetle viery
Cestou do Getsemanskej záhrady učeníci s úžasom pozorujú Krista. Začal sa ho zmocňovať zármutok a úzkosť. (Mt 26,38) Celý je skľúčený. Padá na tvár a veľmi dlho sa modlí. Ruky rozpína k nebu a zas leží na tvári. Je to zápas s hriechom, s hriechmi celého sveta. Hrozný zápas. Ježišovi pri ňom tečie s čela krv. Musí tiecť, aby bol zničený hriech. Ježišov krvavý pot odhaľuje pravú podobu hriechu. Z pohľadu Ježišovho je hriech hrozný. Je to hrozné zlo, keď sa Ježiš krvavo obetuje, aby z ľudskej duše zmyl hriechy.
Pokladám aj ja hriech za najväčšie zlo? Za skutočné nešťastie, ktorého sa bojím?
Kľaknem si k Pánovi Ježišovi a budem ho úpenlivo prosiť, aby moja viera bola vždy živá, najmä v pokušeniach.
2. desiatok
Viera – ochrana čistoty, čistota – ochrana viery
Pri stĺpe je bičovaný Boží Syn. Samá nevinnosť div neumiera pod ranami biča. Krv strieka na všetky strany. Rany biča trhajú svaly, odkrývajú kosti. Nepočítajú ich a nezáleží na tom, kam dopadnú. Padajú tak dlho, kým pri stĺpe nezostane skrvavené rozodrané Ježišovo telo.
Učenie cirkevných spisovateľov sa zhoduje v tom, že Vykupiteľ sveta tieto muky podstúpil za ľudské hriechy proti svätej čistote. To súvisí s cnosťou viery. Hriechy tu zatemňujú ducha a berú vieru. Nevera a slabá viera sú teda deťmi smilnosti.
Sv. Augustín hovorí: „Svet by nebol neveriaci, keby nebol nemravný. “ A naopak, viera nám dáva poznávať zhubnosť tohoto hriechu.
Chcem si teda vieru chrániť čistotou, ale čistotu si musím chrániť vierou.
3. desiatok
Verím, že si Kráľ
Vznešený Syn Boží sa stal trpiacou hračkou v rukách surovcov a násilníkov.
Kráľ je na posmech. Jeho trón, koruna, žezlo, všetko je zosmiešnené. Úcta, ktorá mu plným právom patrí, je znesvätená. Tak zaobchádzali pohania s Kristom. Hľa, tak zaobchádza človek s Bohom, keď v neho neverí. Kristovi by sa dobre vodilo, keby nebol v rukách nevercov.
Kľačím pred ním. Každým Zdravasom volám: Požehnaný Ježišu, si slávnym Pánom a Kráľom. To vyznávam. Ježišu, každý Zdravas tohto desiatku ti vyjadruje moju túžbu po rozšírení svätej viery, po rozšírení tvojho kráľovstva nad ľudstvom. Najsvätejšie srdce Ježišovo, príď tvoje kráľovstvo.
4. desiatok
Pohľad viery na životné kríže
Kristus unavene nesie kríž. Vidno, že už nevládze. Vojak, ktorý vedie sprievod sa obzerá a hľadá pomoc. Jeho pohľad sa zastavil v zástupe zvedavcov na mocnej postave dedinčana Šimona z Cyrény. Poď sem! Pomôž! Šimon nechce, odmieta. Je však donútený. S hnevom si kladie hanebný kríž na plecia. Vnútro sa v ňom búri. A ten pohľad plný nenávisti, ktorý patril Kristovi!
No na konci cesty sa na Krista a jeho kríž pozerá inak. S nechuťou ho skladá z pliec, s takou istou, s akou ho na seba bral. A dodnes je za to oslávený na nebi i na zemi.
Ako často som podobný Šimonovi v odpore a nechuti ku krížu? Dívam sa na neho očami sveta – bez viery. A zatiaľ, niesť kríž života s vierou, je pre mňa vyznamenaním a slávou. Teraz to chápem. Niesť kríž s Ježišom je pre mňa veľká milosť.
Bolestná Matka, nauč ma takto sa pozerať na kríž a tak ho aj s Tvojim Synom niesť a prosím sprevádzaj ma na tej ceste.
5. desiatok
Bolestná Panna Mária – opora našej viery
Ježiš zomiera v hrozných bolestiach, v zármutku a opustenosti. Vyzerá to tak, že podľahol nepriateľom.
Koľkí z tých, ktorí ho poznali, tak zmýšľajú a hanbia sa za neho? Aj apoštoli boli sklamaní. V strachu sa rozutekali. Jedine Panna Mária bola neochvejná vo viere. Verila v božské poslanie svojho Syna. Svätý Ján a ženy, ktorí boli tiež pri Ježišovi, mali v nej oporu, a preto Ježiša neopustili. Pre túto vieru nazývajú svätí Pannu Máriu svetlom všetkých veriacich.
A pre nás to znamená: držať sa Panny Márie neochvejnou vierou vo chvíľach, keď sa zdá, že všetko dobré a krásne je stratené, že všetko nám nezadržateľne umiera. I keď pre nás nastane tma, svetlom nám vždy bude Panna Mária.
S láskavým dovolením Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie
www.maria.sk