UZOBRANÁ MYSEĽ, MLČANIE – Radostný ruženec
1. desiatok
Božia prítomnosť
Archanjel Gabriel sa vrátil k Božiemu trónu. U Panny Márie v chudobnej izbietke žiara zmizla a zase zostala taká ako predtým.
Presvätá Panna je však iná. Je živým svätostánkom. Stále si je vedomá skutočnosti, že Syn Boží je v nej. Ako toto vedomie pôsobilo na jej myslenie, hovorenie a konanie? Všetko bolo dokonale sväté a milé Bohu.
Aké dokonalé a ušľachtilé Božie deti by z nás utvorilo živé vedomie Božej prítomnosti. Budem sa preto snažiť o dokonalejší duchovný život, pestovaný častou spomienkou: Boh je vo mne prítomný, som jeho svätostánkom.
2. desiatok
Nositelia Boha
Návšteva Panny Márie v Zachariášovom dome bola požehnaná. Priniesla tam mnoho milostí. Panna Mária bola plná Boha, plná milosti a táto plnosť sa okolo nej rozlievala ako dary a Božie milosti i pre druhých.
Niečím podobným ako Panna Mária by sme mali byť aj my a to naplnení Bohom, jeho milosťami, aby všetci, ktorí prídu do styku s nami, niečo s tejto plnosti dostali, čo by ich urobilo lepšími a šťastnejšími. Chcem byť dušou, v ktorej žije Boh a ona žije v Bohu. Veď aké je to krásne priniesť so sebou všade tam, kde vkročím Boha, jeho dobrotu a požehnanie.
K tejto kráse pomôž mi, Panna Mária.
3. desiatok
Urob miesto Bohu
V Betlehemskej jaskyni panuje posvätné ticho. Polnoc sa už blíži a Panna Mária je ponorená do modlitieb. Nič okolo seba nevníma. Ani nevie, že ju oblieva nebeská žiara. Jej čistá duša je kdesi v inom svete. Z vrúcneho spojenia s Bohom ju vytrhne detský plač. Narodené dieťatko berie do náručia a pritíska si ho k srdcu, ktoré prekypuje šťastím.
Ako rád by sa zveril Boh dušiam a urobil ich šťastnými. Ale nenachádza však u nich dosť miesta pre seba. V ich vnútri lomozí svet a to je pre neho prekážkou. Boh miluje v duši ticho a pokoj od sveta. Preto počatie i narodenie Ježiška sa stalo v tichej samote Panny Márie, ktorá sa stránila prehnaných starostí.
Nechcem byť dušou, v ktorej sa svet rozťahuje tak, že v nej Boh nenachádza miesta. Veď je pravidlom, že všetky Bohom omilostené duše boli vzdialené od pozemských vecí.
4. desiatok
Umenie vidieť
Ľudia, ktorí stretli Sv. rodinu v chráme, sa za ňou obzerajú. Vonkajškom bola Sv. rodina obyčajná. Myslia si, že sú úbožiaci. Ale úplne inak sa na ňu díva Simeon, ktorý vystiera ruky k Ježiškovi, ktorý je v náručí Panny Márie a jeho oči s láskou žiaria. S nesmiernou úctou sa pozerá na nich a s veľkou láskou si pritíska Ježiška na svoje srdce.
Tento desiatok nám dáva veľké svetlo pre život. Simeon je vnútorný človek a pretože má zbystrený zrak, len tak vlastne vidí za každodennými všednosťami života viac ako iní ľudia. Žije v styku s Bohom a preto nemá oči zaslepené klamstvami.
Človek, ktorý nie je sústredený v Bohu, ktorého schopnosti nie sú dosť upreté na neho, ale sú upreté len na veci časné, tiež vidí len vonkajšok a nevie odkryť, čo vzácneho a Božieho môže vonkajšok skrývať.
5. desiatok
Ruky pri práci – srdce u Ježiša
S radosťou si Panna Mária odvádzala nájdeného Ježiška do Nazareta. Bol jej stredom života a celým jej šťastím, ale to však neznamenalo, že pre neho zanedbávala denné povinnosti. Svoj duchovný sústredený život brala poctivo, nebolo to len zdanie zbožnosti. Svoje povinnosti konala čo najdokonalejšie.
Tento desiatok opravuje omyl, že zbožný život, majúci stále na zreteli Boha, je nezlučiteľný so všednými povinnosťami denného života, pretože mu tieto povinnosti prekážajú. Naopak, veď duchovný život to je spojenie s Bohom a to si vyžaduje svedomité a poctivé plnenie i najvšednejších povinností. Boh chce, aby všetko smerovalo k nemu. A preto nerobme nič bez Boha, ale všetko s ním. A nič proti Bohu, ale všetko pre neho.
Tak žila Panna Mária v Nazarete. A o to sa mám usilovať aj ja.
S láskavým dovolením Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie
www.maria.sk