Svätý Karol Houben
Ján Andrej Houben sa narodil 11. decembra 1821 v obci Munstergeleen v provincii Limburg v Holandskom kráľovstve Petrovi Jozefovi Houbenovi a jeho manželke Johanne Alžbete Luytenovej. Meno dostal po strýkovi a krstnom otcovi z matkinej strany, no v rodine bol známy ako Andrej. Jeho otec bol remeslom mlynár. Andrej ako chlapec navštevoval obecnú základnú školu. Bol jedným z 11 detí v chudobnej rodine a v mladosti sa pomaly učil. Osobám mimo jeho rodiny sa zdal tichý a mimoriadne plachý. Všetko mu išlo akosi pomalšie, desať rokov chodil pešo dve míle na strednú školu v neďalekom meste Sittard.
Keď mal Andrej 19 rokov, nastúpil na vojenskú službu v prvom holandskom pešom pluku. Počas jeho pôsobenia ako vojaka nastal v meste nepokoj; armáda bola povolaná a dostala rozkaz k streľbe. Andrej v obave, že by mohol niekoho zasiahnuť, namieril pušku nesprávnym smerom a tesne minul svojho nadriadeného dôstojníka. 18. februára 1845 sa skončilo jeho obdobie v zálohe v armáde a bol formálne prepustený.
Pasionista
Andrej Houben , ktorý sa cítil povolaný k rehoľnému životu , bol v roku 1845 prijatý do noviciátu pasionistov, ktorí nedávno prišli do Belgicka, v dedine Ere neďaleko Tournai. Nasledujúci rok zložil rehoľné sľuby a dostal rehoľný habit a rehoľné meno Karol od Svätého Andreja. Jeho otec zomrel v roku 1850, tesne pred Karolovou vysviackou za kňaza. Rodina bola taká chudobná, že si nemohla dovoliť ísť na jeho vysviacku kvôli nákladom na pohreb. Aj šťastné dni boli osamelé. V roku 1852 bol poslaný slúžiť do Anglicka. Vykonával farskú službu vo farnosti Sv. Wilfreda a v susedných oblastiach. Keď tam slúžil, Karol sa prvýkrát dostal do kontaktu s Írmi, ktorí sa presťahovali do Anglicka v dôsledku zničujúceho hladomoru, ktorý tam prebiehal.
V júli 1857 bol prevezený do Írska do novozaloženého kláštora Mount Argus v Harold’s Cross v Dubline. Tradične sa od pasionistov predpokladá, že budú vykonávať misie a duchovné cvičenia a prostredníctvom kázania šíriť oddanosť Kristovmu utrpeniu. Karol nebol dobrý kazateľ. Anglický jazyk nikdy poriadne neovládal, no vynikal práve v spovednici a utešovaní chorých, a tak si obľúbil Írov. V komunite bol veselý a často ho bolo počuť pospevovať si holandskú národnú hymnu, keď kráčal okolo domu.
Dar uzdravovania
Najjasnejšie si pamätáme Karolov dar uzdravovať chorých. Ďalší člen pasionistickej komunity v Dubline, Sebastian Keens, CP, rozprával o 12-ročnom chlapcovi, ktorý prestal používať nohu a priviedli ho k nemu. Bez meškania zavolal Karola a krátko nato našiel chlapca, ako sa prechádzal hore-dole pred domom, úplne vyliečeného. U ľudí sa stal natoľko obľúbeným, že ho diecézna vrchnosť, ale aj lekárska profesia začali podozrievať. Niektorí lekári sa sťažovali kardinálovi Cullenovi, dublinskému arcibiskupovi, že odrádzal ľudí od návštevy lekára, toto tvrdenie bolo neskôr odvolané. Bezohľadní ľudia si vzali svätú vodu požehnanú Karolom a bez jeho vedomia ju začali predávať po celom Írsku. S cieľom odradiť od tejto praxe bol Karol v roku 1866 prevezený späť do Anglicka a zostal tam osem rokov.
Karol sa vrátil do Dublinu v roku 1874. Voz, v ktorom cestoval, sa prevrátil neďaleko kláštora sv. Klári v Harold’s Cross, čo spôsobilo zlomeninu, ktorá sa nikdy neuzdravila. V Dubline zostal až do svojej smrti, ktorá prišla za úsvitu 5. januára 1893.
Úcta
Na jeho pohrebe, na ktorom sa zúčastnili ľudia z celého Írska, bol jasný dôkaz ľudovej oddanosti, ktorá ho sprevádzala po celý život. Predstavený kláštora napísal jeho rodine: „Ľudia ho už vyhlásili za svätého.“
Karolove spisy schválili teológovia 9. mája 1934 a 13. novembra 1935 bola formálne otvorená príčina jeho kanonizácie, ktorá mu udelila titul Boží služobník. Po vyhlásení zázraku, ktorý sa pripisuje jeho príhovoru, 16. októbra 1988 pápež Ján Pavol II. vyhlásil Karola za blahoslaveného. Zázrak, ktorý viedol k jeho kanonizácii, bolo uzdravenie Adolfa Dormansa z Munstergeleenu, Karolovho rodiska, ktorý sa vyliečil z „perforovanej, gangrenóznej apendicitídy a ktorej liečba „nebola vedecky vysvetliteľná“. Teológovia a kongregácia kardinálov a biskupov jednomyseľne schválili nadprirodzený aspekt uvedeného uzdravenia. Karol bol kanonizovaný 3. júna 2007 pápežom Benediktom XVI.
Od decembra 2021 do januára 2023 bol pápežom Františkom uznaný zvláštny svätý rok na pripomenutie si dvojstého výročia narodenia Karola. Apoštolská penitenciária udelila možnosť získať úplné odpustky tým veriacim, ktorí navštívia hrob a svätyňu svätého Karola na hore Argus alebo miesto jeho narodenia v Munstergeleene v Holandsku.
Zdroj: Modlitba.sk, Obrázok: Wiki
