Prečo mať pôst hodinu pred sv. prijímaním?
Disciplína pôstu pred svätou omšou zdôrazňuje našu potrebu byť hladní po eucharistickom chlebe, ktorý jeme. Mnohí katolíci zo staršej generácie si budú pamätať „ polnočný pôst. “ Znamenalo to, že človek nemohol jesť pred omšou od predchádzajúcej polnoci. Z tohto dôvodu sa omše vo všeobecnosti slúžili na úsvite a večerné omše boli mimoriadne zriedkavé. Len málokto sa chcel celý deň postiť pred omšou a svätým prijímaním.
Táto prax pôstu pred omšou je starodávna disciplína , prítomná už v 2. storočí. Vytrvala, kým pápež Pius XII. v roku 1957 neznížil pôst na tri hodiny. Pôst bol ďalej skrátený v roku 1964, keď ho pápež Pavol VI. znížil na jednu hodinu pred prijímaním.
Súčasný Kódex kánonického práva odzrkadľuje túto zmenu a uvádza: „ Človek, ktorý má prijať Najsvätejšiu Eucharistiu, sa má zdržať aspoň jednu hodinu pred svätým prijímaním akéhokoľvek jedla a nápojov, okrem vody a liekov“ (Kánon 919 §1).
V niektorých prípadoch však tieto pravidlá neplatia. „Starší, chorí a tí, ktorí sa o nich starajú, môžu prijať Najsvätejšiu Eucharistiu, aj keď v predchádzajúcej hodine niečo zjedli“ (Kánon 919 § 3).
Ale prečo? Čo na tom záleží, ak som zjedol cheeseburger tesne predtým, ako som vošiel do kostola v deň, keď mám v úmysle prijať Svätú Eucharistiu?
Pápež Pavol VI. o sile duchovnej disciplíny vo svojej apoštolskej konštitúcii Paenitemini napísal : „Umŕtvovanie má za cieľ oslobodenie človeka, ktorý je často kvôli žiadostivosti takmer spútaný vlastnými zmyslami. „Telesným pôstom“ človek znovu naberá silu a ranu, ktorú našej prirodzenosti zasadila nestriedmosť, lieči liek spásnej abstinencie.“
Ježiš poznal silu pôstu a odišiel na púšť bez jedla na 40 dní, kým sa vydal na verejnú službu. Okrem toho učil svojich učeníkov, že „Tento druh [démona] nemožno vyhnať ničím iným ako modlitbou a pôstom“ (Marek 9,29).
Pôst buduje našu duchovnú silu a Cirkev od nás žiada, aby sme túto jednoduchú úlohu plnili vždy, keď prijímame sväté prijímanie pre náš vlastný prospech. Rovnako ako každý športovec, aj my musíme cvičiť disciplínu a pôst je skvelý na budovanie týchto duchovných svalov. Bez pôstu sme slabí a naše vášne nás ženú všade, kam vietor fúka.
Okrem toho pápež Ján Pavol II. v Dominicae Cenae lamentoval nad tým, že moderní katolíci majú „nedostatok eucharistického „hladu“ a „smädu“, čo je tiež znakom nedostatku primeranej citlivosti voči veľkej sviatosti lásky a nedostatočného pochopenia jej významu. Musíme „hladovať“ a túžiť po Eucharistii, aby sme ju mohli správne prijať. Naše prijímanie svätého prijímania musí zodpovedať vnútornému hladu, ktorý svedčí o duši smädnej po Božej láske. Ak nemáme tento hlad (pripomenutý fyzickým hladom počas pôstu), môžeme si sväté prijímanie predstaviť ako niečo obyčajné, bez akejkoľvek prípravy.
Napokon, pôst pred omšou je obrazom eucharistických príbehov v evanjeliách, konkrétne Sýtenie piatich tisícok. Po dlhom dni učeníci naliehali na Ježiša, aby poslal zástup preč, aby si mohli kúpiť jedlo. Namiesto toho Ježiš rozmnožuje chlieb a ryby a na konci jedla necháva všetkých „sýtych“. Tak ako zástup v ten deň, keď sa blížime k stolu Pána, musíme byť hladní, alebo ako žalmista hlása: „Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša Bože túži za tebou.“ (Žalm 42, 1).
Zdroj: Aleteia, Obrázok: Tamtiež
