Ovládanie predmetov pomocou vôle. Je to prípustné z hľadiska kresťanskej viery?
Ovládanie predmetov pomocou vôle. Je to prípustné z hľadiska kresťanskej viery?
Pod týmto výrazom sa chápe psychické pôsobenie zmien na materiálnej úrovni bez účasti akýchkoľvek známych fyzikálnych síl. Účinky takéhoto pôsobenia sa rozdeľujú na: psychokinézu alebo telekinézu – pohyb predmetov na diaľku, levitáciu – prekonávanie zemskej gravitácie a materializáciu – zmenu stavu skupenstva. K nim sa ešte priraďujú rôzne zmeny energií (napr. teploty) a vplyv na chemické reakcie alebo biologické procesy ( Porov. RÝZL M., Parapsychologia, Fakty i opinie, s. 9.).
Organizovaný výskum uvedených javov, ktoré označujeme aj ako paranormálne, začal už v roku 1882, keď bola v Londýne založená Society for Psychical Research , na ktorej činnosti sa podieľali viacerí významní vedci. Neskôr vznikli aj ďalšie vedecké spoločnosti: v USA a v Európe. Oficiálne bádania v laboratórnych podmienkach začali o niečo neskôr na univerzite v Stanford v Kalifornii v roku 1912. K nej sa pridala Harwardská univerzita a univerzita v Groningen. Ale až do dnešných dní sa nikomu vedecky nepodarilo dokázať existenciu psychokinetických javov a väčšina parapsychologických spoločností zanikla alebo sa premenila na spolky združujúce špiritistov.
Napokon aj známy parapsychológ českého pôvodu Milan Rýzl napísal, že dosiahnutie takých fyzikálnych efektov parapsychického charakteru, aké sa vyskytovali počas špiritistických seáns, by bolo pomocou naplánovaných a vypracovaných pokusov v laboratórnych podmienkach nemožné (Por. RÝZL M., Parapsychologia, Fakty i opinie, ASTRUM, Wroclaw 1997, s. 267).
Možno ste sa v médiách stretli s prípadom Uriho Gellera, ktorý údajne pomocou psychickej energie ohýba kovové vidličky alebo hlavne pušiek, láme zlaté náramky, opravuje hodiny a pod. Všetky jeho triky však predviedol a názorne vysvetlil už v roku 1977 pred očami televíznych divákov eskamotér Hübenthal (Pozri: HEŘT J., atď., Alternativní medicína, Grada publishing, Praha 1995, s. 92). Z toho teda vyplýva, že psychokinetické javy sú buď filmovým alebo kúzelníckym trikom.
Ostáva však ešte jedna možnosť. Zo životopisov svätých sa dozvedáme, že keď ich pokúšali zlí duchovia, niekedy pri tom spôsobovali divné zvuky, svetelné vízie, presúvali predmety alebo zanechávali vypálené znamenia v byte. Podobné úkazy evidujú aj súčasní exorcisti v súvislosti s rituálom na oslobodenie ľudí posadnutých diablom.
Ak sa niekto zaujíma o spomínané javy iba informatívne, aby spoznal, či je možné ovládať predmety silou vôle, nie je na tom nič zlé. Ani keby študoval knihy iluzionistov, aby sa naučil triky napodobňujúce psychokinézu. Ale úplne iné by bolo, keby hľadal návod, ako vyvolať paranormálne javy pomocou okultných síl alebo priamo pomocou duchov. V takýchto prípadoch by bolo jeho konanie hriešne a škodlivé.