Nanebovzatie Panny Márie
Nanebovzatie Panny Márie je najstarším sviatkom Panny Márie, ale nevieme, ako sa prvýkrát začal sláviť. Jeho pôvod sa stráca v tých časoch, keď bol Jeruzalem obnovený ako posvätné mesto, v čase rímskeho cisára Konštantína (asi 285-337). Dovtedy to bolo už dve storočia pohanské mesto, odkedy ho cisár Hadrián (76-138) okolo roku 135 zrovnal so zemou a prestaval ho na <Aelia Capitolina> na počesť Jupitera.
Na 200 rokov bola z mesta vymazaná každá spomienka na Ježiša a miesta posvätené Jeho životom, smrťou a zmŕtvychvstaním sa stali pohanskými chrámami. Po postavení kostola Božieho hrobu v roku 336 sa začali obnovovať posvätné miesta a Jeruzalemčania začali oslavovať spomienky na život Nášho Pána. Jedna zo spomienok na jeho matku sa sústredila okolo „Máriinho hrobu“ blízko hory Sion, kde žila raná kresťanská komunita.
Na samotnom kopci bolo „Miesto Usnutia“, miesto, kde Mária „zaspala“, kde zomrela. V tomto čase sa slávila „Spomienka na Máriu“. Neskôr sa to malo stať naším sviatkom Nanebovzatia.
Istý čas bola „Spomienka Márie“ známa len v Palestíne, no potom ju cisár rozšíril na všetky východné cirkvi. V siedmom storočí sa začala sláviť v Ríme pod názvom „Dormitio“ Matky Božej.
Čoskoro sa názov zmenil na „Nanebovzatie Márie“, pretože na sviatku bolo viac ako jej umieranie. Tiež hlásal, že bola vzatá s telom a dušou do neba.
Táto viera bola starodávna a siahala až k samotným apoštolom. Od začiatku bolo jasné, že neexistujú žiadne relikvie Márie, ktoré by sa mali uctievať, a že na okraji Jeruzalema neďaleko miesta jej smrti stál prázdny hrob. Toto miesto sa čoskoro stalo aj pútnickým miestom. (Na mieste dnes stojí benediktínske opátstvo Nanebovzatia Panny Márie.)
Na Chalcedónskom koncile v roku 451, keď sa v Konštantínopole zišli biskupi z celého stredomorského sveta, cisár Marcian požiadal jeruzalemského patriarchu, aby do Konštantínopolu priniesol relikvie Márie, aby boli uložené v hlavnom meste. Patriarcha vysvetlil cisárovi, že v Jeruzaleme nie sú žiadne relikvie Márie, že „Mária zomrela v prítomnosti apoštolov, ale jej hrob, keď bol neskôr otvorený bol nájdený prázdny, a tak apoštoli dospeli k záveru, že telo bolo vzaté do neba.“
V ôsmom storočí svätý Ján Damascénsky známy tým, že mal kázne na svätých miestach v Jeruzaleme pri Máriinom hrobe vyjadril presvedčenie Cirkvi o význame sviatku: „Aj keď telo bolo riadne pochované, nezostalo v stave smrti, ani nebolo rozpustené rozkladom… Boli ste prenesená do svojho nebeského domova, ó Pani, Kráľovná a Matka Božia v pravde.“
Všetky sviatočné dni Márie znamenajú veľké tajomstvá jej života a jej podielu na diele vykúpenia. Ústredným tajomstvom jej života a osoby je jej božské materstvo, ktoré sa slávi na Vianoce a o týždeň neskôr (1. januára) na slávnosť Panny Márie, Matky Božej. Nepoškvrnené počatie (8. 12.) znamená prípravu na toto materstvo, aby mala plnosť milosti od prvého okamihu svojej existencie, úplne nedotknutá hriechom. Celá jej bytosť pulzovala od samého začiatku božským životom, ktorý ju pripravoval na vznešenú úlohu matky Spasiteľa.
Nanebovzatie v nej završuje Božie dielo, pretože nebolo vhodné, aby telo, ktoré dalo život samotnému Bohu, bolo niekedy porušené. Nanebovzatie je Božím korunovaním Jeho diela, keď Mária končí svoj pozemský život a vstupuje do večnosti. Obracia naše oči tým smerom, kam pôjdeme, keď sa náš pozemský život skončí.
Sviatky Cirkvi nie sú len spomienkou na historické udalosti; nepozerajú len do minulosti. Pozerajú sa do súčasnosti a do budúcnosti a dávajú nám nahliadnuť do nášho vlastného vzťahu s Bohom. Nanebovzatie hľadí do večnosti a dáva nám nádej, že aj my budeme nasledovať Pannu Máriu, keď sa náš život skončí.
Modlitba k sviatku znie: „Všemocný a večne živý Bože: Ty si vzkriesil bezhriešnu Pannu Máriu, matku svojho Syna, s telom i dušou, na nebeskú slávu. Nech vidíme nebo ako náš posledný cieľ a prídeme k Tebe zdieľať jej slávu.“
V roku 1950 v apoštolskej konštitúcii <Munificentissimus Deus> pápež Pius XII. vyhlásil Nanebovzatie Márie za dogmu Katolíckej cirkvi týmito slovami: „Nepoškvrnená Božia Matka, večne panna Mária, ktorá zavŕšila beh svojho pozemského života bola vzatá s telom a dušou do neba.“
Vďaka tomu sa starodávna viera stala katolíckou náukou a Nanebovzatie bolo vyhlásené za pravdu zjavenú Bohom.
Zdroj: EWTN, Obrázok: Tamtiež
