Nezvyčajné zjavenie Panny Márie k sláveniu nedele
Tento príbeh sa stal v severnom Taliansku a vďaka nemu v Porzuse vznikla krásna svätyňa Panny Márie uzdravenia chorých.
O týchto pietnych udalostiach budeme počuť v Porzuse, malom mestečku v severnej časti Talianska, priamo na hraniciach so Slovinskom. Ich hrdinkou je dobré a poslušné dievča menom Tereza Dush. Narodila sa 11. septembra 1845 v Porzuse a v ten istý deň bola aj pokrstená. Jej rodičia, Giuseppe a Caterina Grimazovci, boli manželmi 18 rokov, a preto považovali narodenie dievčatka za veľký Boží dar.
Táto chudobná rodina žila vo veľmi strmej a skalnatej oblasti. Nemohla rátať s bohatou úrodou, pretože okolité lúky pokrývala najmä tráva. Hoci bola Tereza v chatrnom zdravotnom stave, chcela pomôcť rodičom, účastnila sa namáhavej práce na farme bez slov. Ako 9-ročná začala Terezka navštevovať katechézu. Viedol ju farár miestnej farnosti a dievča so záujmom počúvalo jeho učenie.
Udalosť, ktorá zmenila celé mesto
8. septembra 1855, na sviatok Narodenia Panny Márie, tri dni pred narodeninami Terézie, došlo k mimoriadnej udalosti, ktorá sa navždy zapísala do histórie Porzusy. Caterina, matka dievčaťa, úplne zabudla na dva povinné sviatky, už spomínané Narodenie Panny Márie, ktoré pripadali na sobotu a nasledujúcu nedeľu, a nenazbierala za ten čas dostatok trávy na nakŕmenie zvierat.
Samozrejme, nemohla nechať úbohé stvorenia dva dni bez jedla, a tak zavolala Terezku a požiadala ju, aby išla na lúku pokosiť trávu. Dievča nesmelo pripomenulo svojej matke, čo sa naučilo na hodinách náboženstva, a to, že človek by sa mal zdržať práce počas sviatkov.
Ako odpoveď od svojej matky počula: „Ak jeme my, musia jesť aj zvieratá.“
Vnútorne rozorvaná Terezka odišla na lúku, poslušná maminmu príkazu. Po celý čas však prosila o pomoc milovanú Matku Božiu pri objasňovaní jej pochybností.
Sotva zdvihla kosák, aby pokosila trávu, cítila, že jej ho niekto berie z ruky.
Zdvihla pohľad a uvidela krásnu Pani, ktorá ju oslovila sladkým hlasom:
„Nemala by si pracovať cez sviatok!“ Potom pokosila trávu a podala ju dievčaťu a dodala: „Vezmi, toto bude stačiť.“
Tiež jej prikázala: „Povedz všetkým, aby si ctili meno Pánovo a nerúhali sa, lebo keď to robia, urážajú môjho Syna a zraňujú moje materinské Srdce. Tiež si želám, aby sa dodržiavali pôsty a dni prípravy na sviatky.“
Správa o Máriinom zjavení a posolstve sa rýchlo rozšírila po meste. Obyvatelia však Teréziiným slovám neverili a naliehali: „Povedz Najsvätejšej Panne, aby ti dala iné znamenie.“
„Iné znamenie“ prišlo veľmi rýchlo
Nasledujúcu nedeľu išla Terezka do kostola, kde sa jej opäť zjavila Panna Mária. Stála pri oltári v šatách pokrytých ružami a volala dievča k sebe. Terézia pristúpila k Márii a všetci jej priatelia a ostatní ľudia prítomní v chráme videli, že sa s niekým dlho rozprávala, ale nič nevideli. Dievča odišlo z kostola ešte v extáze a neskôr povedalo, že Panna Mária ju odprevadila domov a nechala jej darček na rozlúčku.
Tento dar bol znakom, ktorý si vyžiadali obyvatelia Porzus v podobe 3-centimetrového kríža vytlačeného na ľavej ruke dievčaťa, ktorý sa leskol ako zlato. Každý mohol vidieť toto znamenie. Nedalo sa to vymazať a čím viac sa ho snažili odstrániť, tým jasnejšie svietil na ruke malej Terezky. Mária zverila dievčaťu niekoľko ďalších tajomstiev, a keď vyrástla, vstúpila do kláštora.
Čoskoro sa však ukázalo, že Tereza, vždy v zlom zdravotnom stave, trpí tuberkulózou. Počas zničujúcej choroby jej krížik na ruke sčervenal a po jej smrti (pred dovŕšením 25 rokov) zostal biely.
Svätyňa na počesť Panny Márie Uzdravenia chorých
Po prvom zjavení si miestni ľudia na mieste, kde Mária pomáhala Terezke, všimli nezvyčajný úkaz: tráva bola neustále pokrytá kvetmi. Obyvatelia sa teda začali schádzať, aby sa každú nedeľu modlili ruženec.
V roku 1885 bolo rozhodnuté postaviť malú kaplnku, v ktorej o rok neskôr zavesili obraz zobrazujúci scénu zjavenia s týmto odkazom: „Vážte si sväté dni. Nerúhajte sa a dodržiavajte pôsty a dni prípravy na sviatky.“
Zdroj: Aleteia, Obrázok: Tamtiež
