Turínske plátno (Santa Sindone) je 436 cm dlhé a 110 cm široké. Veľmi zreteľne na ňom vidieť krvavé odtlačky rán človeka, ktorý bol hrozne stýraný, zbičovaný, ukrižovaný. Mnohí učenci zvaní syndológovia, lekári a archeológovia (Dr. Barbet, Dr. Hynek, Dr. Judica-Cordiglia) po dôkladných a hlbokých štúdiách prišli k uzáveru, že ide o plátno, do ktorého zavinuli Ježiša Krista po jeho ukrižovaní.
Prvé správy o vzácnej relikvii máme z roku 1206. Istý účastník štvrtej krížovej výpravy poslal posvätné plátno svojmu otcovi do Besanconu. Potom sa dostalo do Lirey, odtiaľ do Chambéry, kde v noci z 3. na 4. decembra 1532 bolo čiastočne poškodené požiarom (malé ohorené časti boli nahradené obyčajným plátnom, ako to vidieť na fotografiách) a konečne do Turína, do vlastníctva savojskej kráľovskej rodiny.
Dnes sa vzácna relikvia uchováva v dómskej kaplnke v Turíne.

 Úvod.

 „Kto chce byť mojím učeníkom,
nech zaprie sám seba
a nech ma nasleduje“ (Matúš 6,24)

Prípravná modlitba

 Pane Ježišu, ty si zanechal znaky svojho umučenia na posvätnom Turínskom plátne, do ktorého zavinuli tvoje presväté telo sňaté z kríža.
Prosíme ťa, daj, aby sme skrze tvoje umučenie, smrť a pochovanie boli privedení ku sláve vzkriesenia. Amen.

(Chvíľka ticha….)

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

1. zastavenie: 
Pán Ježiš sa potí krvou

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti

„Ježiš sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil. Pot mu padal na zem ako kvapky hustej krvi“  (Lukáš 22,44)

Turínske plátno je fotografia napísaná krvou. Svoju krv začal Ježiš prelievať za nás už v Olivovej záhrade. Svätý Lukáš evanjelista, ktorý bol lekárom, zaznačil nám to vo svojom  Evanjeliu. Aj dnešná lekárska veda hovorí o tomto zjave. Keď je ľudský organizmus podrobený veľkému vzrušeniu, veľkej bolesti a veľkej úzkosti, vtedy podkožné žilky sa popretŕhajú a krv vychádza na povrch, zmiešaná s potom.

Pán Ježiš vyčíta svojím učeníkom: „Nemohli ste aspoň chvíľku bedliť so mnou . . . ?“
Pane Ježišu, daj, aby som sa naučil zotrvávať pri tebe v modlitbe. Veď ty si moja jediná láska!

 (Chvíľka ticha….)

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

2. zastavenie: 
Krvavé znaky  na tvári

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti

„Vtedy jeden zo sluhov uderil ho po tvári “ (Ján 18,22)

To bol prvý úder… Potom sa už údery ani nepočítajú … Ježišova tvár na Turínskom plátne zachováva tieto znaky zúrivosti zlých ľudí. Vidieť na ňom jasné znaky po opuchlinách, jednu pod pravým okom a druhú po celom ľavom líci. Aj nos je zdeformovaný: zaiste dajaký brutálny úder palicou mu zlomil nosnú chrupavku.
Tvár je najvznešenejšou časťou ľudského tela. Je zrkadlom duchovnej hĺbky a citového bohatstva človeka. Úder do tváre je znakom veľkej urážky. Ježiš pretrpel aj toto.

Pane Ježišu, prorok Izaiáš o tebe predpovedal: „Svoju tvár neskryl som pre tými, čo ma zauškovali . . . “
Pane, daj mi pochopiť, že potupenia a nespravodlivosti, ktoré musím znášať, sú zväzkom, ma užšie spája s tebou!

(Chvíľka ticha….)

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

„Vtedy Pilát prepustil im Barabáša. Pána Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.“ (Matúš 27,26)

Ježiša priviazali s vystretými rukami hore na stĺp, aby ho bičovali. Usudzujeme to aj z toho, že na Turínskom plátne rany po biči vidieť iba na chrbte a nie na prsiach. Rímsky bič (flagelum) pozostával z jedného alebo z viacerých kožených remienkov, ktoré sa končili olovenými guľkami alebo kostičkami. Dakedy tieto guľky boli dvojité.
Kožené remienky dopadnúc na telo priľnuli tesne ku koži a olovené guľky urobili na tele ranu. Keď potom kat prudko stiahol bič, guľky ešte viac roztrhali rany. Koľko úderov dostal Pán Ježiš? Na plátne možno napočítať vyše sto rán po úderoch. Teda Pán Ježiš dostal viac ako 40 zákonom stanovených úderov.
„Od hlavy až po päty niet na ňom zdravého miesta“ (Izaiáš 1,6)
Pane Ježišu, kedykoľvek dostanem tvoje odpustenie vo sviatostnej spovedi, spomeniem si, že “tvojimi ranami a opuchlinami bil som ozdravený(1.List sv. Petra 2,24)

(Chvíľka ticha….)

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

4. zastavenie: 
Korunovanie tŕním

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti

„A obliekli mu šarlátový plášť, z tŕnia uplietli veniec, položili mu ho na hlavu a začali ho posmešne pozdravovať: Zdrav buď, kráľ židovský!“(Marek 15,16-18)

Chirurgovia dobre vedia, ako silno môže krvácať rana na hlave. Na Turínskom plátne veľmi dobre vidieť stopy po zaschnutých ranách na čele a na hlave. Najviac takýchto rán vidieť na zadnej časti hlavy. Veď akoby aj nie! Keď sa Pán Ježiš v kŕčovitých bolestiach vzpieral na kríži, aby sa narovnal a mohol ľahšie dýchať, tŕňovou korunou udieral o drevo kríža. Tým sa mu tŕne vrážali stále hlbšie do hlavy.
„Hľa, váš kráľ“ (Ján 19,14)
Prišiel založiť kráľovstvo lásky, a  ľudia sa mu odplácajú tŕňovým vencom nenávisti.
Pane Ježišu, daj mi sily a odvahy uznávať ťa vždy za kráľa svojho srdca.

 (Chvíľka ticha….)

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

5. zastavenie: 
Pán Ježiš nesie svoj kríž

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti

„Ježiš si niesol kríž, až došiel na miesto, ktoré sa volá Golgota“ (Ján 19,16)
Pán Ježiš niesol na svojich pleciach priečne rameno kríža (patibulum), na ktoré mu pribili ruky, a tak ho vytiahli potom  na zvislé drevo kríža, ktoré už bolo zasadené v zemi. Priečne rameno kríža bolo dlhé asi dva metre a vážilo okolo pol metrického centa. Teda dosť veľká, ťarcha aj pre normálneho, zdravého človeka, a tým viac pre takého, ktorý pri bičovaní skoro celkom vykrvácal.
Na Turínskom plátne vidieť na pravom pleci veľkú ranu. Zaiste je od bremena kríža. Aj na ľavej lopatke vidieť veľkú ranu. Keď Pán Ježiš opätovne padal pod krížom, drevo kríža stlačilo jeho plecia celou svojou váhou, pootváralo zaschnuté rany a spôsobilo mu nové bolesti.
Pane Ježišu, ty mi hovoríš: „Moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké.“  Daj, aby som veril týmto tvojím slovám a podľa nich sa riadil vo svojom živote.

(Chvíľka ticha….)

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

6. zastavenie:
Pán Ježiš veľa ráz padol pod krížom

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti

„Vtedy prinútili istého Šimona Cyrenejského, ktorý sa práve vracal z poľa, aby mu pomohol niesť kríž.“ (Marek 15,21

Kto padne na tvrdej, nerovnej ceste, najviac si ublíži na kolenách. Keď padne človek, čo nesie na pleciach  dajakú ťarchu, obyčajne padne najprv na pravé koleno. Na Turínskom plátne vidieť veľmi jasne, že pravé koleno je hrubšie, opuchnuté a pokryté mnohými ranami. To jasne svedčí o tom, že Pán Ježiš veľa ráz padol pod krížom.

„Neste si navzájom svoje bremená, a tak splníte zákon Kristov“ prízvukuje svätý Pavol. (List Galaťanom 6,2)

Toto je najlepší spôsob, ako pomôcť i tebe, láskavý Ježišu. Nauč ma verne plniť tento príkaz lásky. Viem, že len tak budem ozajstným kresťanom a tvojím nasledovníkom.

(Chvíľka ticha….)

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

7. zastavenie: 
 Kliny v rukách a nohách

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti

„Ak len neuvidím na jeho rukách znak po klincoch a nevložím prst do rán po klincoch, neuverím . . . – Vlož sem svoj prst a pozri sa na moje ruky !“ (Ján 20,26-27) 
Keď prišli na Kalváriu, vojaci strhli z Pána Ježiša šaty, a tým ešte viac rozjatrili jeho rany. Krv sa valí zo všetkých rán. Potom ho zhodili na zem, do prachu a špiny, schytili mu ruky a pribili ich na priečne drevo kríža. Klince boli dlhé, štvorhranné, zahrotené …
Na Turínskom plátne vidieť po nich stopy na zápästiach rúk a nie na dlaniach, ako sa dlho myslelo. Veď dlane by neboli udržali váhu celého tela.
Predstav si ukrutnú bolesť, keď sa klin dotkol živého nervu. Celé telo sa striaslo, akoby prešiel po ňom elektrický prúd vysokého napätia. A kliny potom stále ostanú v dotyku s nervami a každý i ten najmenší pohyb zapríčiňuje Pánu Ježišovi neopísateľné bolesti. Celé telo sa priam zvíja v ukrutných kŕčoch.
Pane Ježišu, daj mi pochopiť, že pre spásu sveta sú potrebné nielen ruky, čo pracujú, ale aj ruky pribité na kríži utrpenia.

(Chvíľka ticha….)

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

8. zastavenie: 
Pána Ježiša zdvíhajú na kríž

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti

„Keď budem pozdvihnutý od zeme, všetko pritiahnem k sebe“ (Ján 12,32)
Vojaci postavia odsúdenca na nohy, vyzdvihnú priečne rameno kríža,  na ktorom má pribité ruky a začnú ho zdvíhať po zvislej časti kríža až na samý vrch, kde rameno upevnia. Chrbát Ježiša Krista, hrozne doráňaný bičovaním a ťarchou priečneho dreva, sa šúcha po dreve kríža. Koľko bolestí mu zapríčiňuje toto vyzdvihnutie na kríž! Potom pribijú jediným klincom obe nohy . . . ľavú nohu na pravú.
Vskutku na Turínskom plátne vidieť na pravej nohe menšiu ranu, ako na ľavej. Aj v hrobe si nohy zachovali smrteľnú strnulosť.
„Zachránil  druhých,  nech  zachráni  sám seba . . . Nie si ty Mesiáš? Zachráň teda sám seba!“

Je ťažko vidieť Záchrancu v človekovi, ktorý skonáva! Podobne je ťažko vidieť Božiu vôľu v utrpení… Ale je to cesta vyznačená  Spasiteľom. Ježišu, nauč ma poznať ju!

 (Chvíľka ticha….)

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

9. zastavenie: 
Tri hodiny agónie

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti

„Bolo už asi šesť hodín (naše poludnie). Tu nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny (naša tretia popoludní), lebo sa slnko zatmelo“(Lukáš 23,44) 
Kristova agónia začala okolo poludnia a pretiahla sa až do tretej. Rozličný smer potôčikov krvi na Turínskom plátne jasne dokazuje, že Pán Ježiš, visiac na kríži, snažil sa meniť občas polohu.
Keď jeho telo, vysilené od toľkých múk, viselo sklesnuté na dreve kríža, krv z jeho rán na zápästiach tiekla po dĺžke ramien. Keď sa Pán Ježiš trocha pozdvihol, aby sa nezadusil, opierajúc sa pritom celou váhou o klin na nohách, krv tečúca z rán zmenila smer a padala na zem.
Vtedy Ježišove pľúca mohli nabrať trocha viac vzduchu a On sa mohol modliť „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia:“ (Lukáš 23,24)
Ježišu môj, nauč ma povedať celkom odhodlane: „Odpusť nám naše hriechy, ako aj my odpúšťame svojím vinníkom!“

(Chvíľka ticha…)

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

1O. zastavenie: 
 Ježiš trpí hrozné kŕče

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti

„V úzkosti vystieram svoje ruky k tebe, Bože môj! Vyslyš ma, príď mi na pomoc. Vidíš, že už ďalej nevládzem!“ (Žalm 142)
Odtlačky na Turínskom plátne ukazujú, že ramená Pána Ježiša boli veľmi strnulé. Je to pre kŕče, ktoré pretrpel. Z kŕčov, ktoré sme kedy-tedy pocítili na rukách alebo nohách, vieme si predstaviť, aké veľké bolesti spôsobujú. Ježiš Kristus trpel na kríži také hrozné kŕče, že sa to nedá ani predstaviť. Tetanické kŕče zovreli celé jeho telo akoby do klieští.
„Hľadal som dookola, kto by mi pomohol … ale nikoho som nenašiel, kto by mi bol podal pomocnú ruku“(Izaiáš 63,5).
Pane Ježišu, sľubujem ti, že z lásky k tebe ochotne pretrpím všetky protivenstvá, ťažkosti a bolesti. Chcem ich pokorne predniesť Otcovi ako pokánie za svoje hriechy.

(Chvíľka ticha….)

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

11. zastavenie:
Kristus zomiera

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti

„Potom Ježiš zvolal veľkým hlasom“ Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil: a naklonil hlavu, vydýchol (Matúš 27,50).

 Bolestné umučenie, a ešte bolestnejšia smrť! Na Turínskom plátne Ježišov hrudný kôš je veľmi zreteľne viditeľný. V kŕčových bolestiach Ježiš veľmi ťažko dýcha. Hrudný kôš sa hýbe s veľkou námahou. Vzduch sa nedostáva do pľúc a Ježiš sa dusí, akoby ho niekto škrtil za hrdlo. Nevládze sa už ani trochu zdvihnúť, aby nabral aspoň trochu vzduchu …  Pred chvíľkou dal celý svoj dych do posledných slov: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opusti …?“ Už viacej nemôže … Je koniec! Vydýchol!
„Prvému človekovi, Adamovi, Boh vdýchol dych života (Kniha pôvodu 2,7). Kristus, nový Adam, „vydýchne ducha“, to jest daruje nám život a spásu.
Pane Ježišu, nauč ma prijať moju smrť ako najvyššiu obetu ako bránu do života večného.

(Chvíľka ticha….)

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

12. zastavenie:  
 Rana v boku

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti

„Keď prišli vojaci k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nepolámali mu nohy, ale jeden z vojakov prebodol mu kópiou bok. Hneď vyšla z neho krv a voda“ (Ján 19,23)

Na Turínskom plátne vidno celkom jasne stopy po veľkej a hlbokej rane na ľavej strane Kristovho hrudníka. Vojakova kopija prebodla srdce, z ktorého vyšla krv. S krvou vyšlo aj biele sérum, ktoré sa hojne nahromadilo v srdcovom svale počas smrteľnej agónie.
Pre židov stredobodom obety nebola smrť, ale pokropenie krvou obete, pretože sa domnievali, že krv je sídlom života. Tú krv, ktorú apoštol Ján videl, treba považovať za výkupnú cenu pre ľudstvo mŕtve následkom hriechu.
Pán Ježiš netrpel pre túto ranu, veď už bol mŕtvy.   Úder vojaka však zranil srdce Matky, ktorej Simeon predpovedal, že jej dušu prenikne meč.
Panna Mária, zo srdca ti ďakujem za všetky bolesti, ktoré si vytrpela pre moju spásu.

(Chvíľka ticha….)

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

13. zastavenie: 
Pána Ježiša Krista pochovávajú

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti

„Jozef  Arimatejský sňal Kristovo telo, zavinul ho do bieleho plátna a položil do nového hrobu, vytesaného v skale“(Matúš 27,59)

Počas prenášanie Kristovho tela, zavinutého v pohrebnom plátne, krv, ktorá ešte ostala v srdcovom svale, sa vyliala na plátno. Jasne to vidieť na tomto plátne, dodnes zachovanom v Turíne.
Kristova kolíska a jeho hrob: kto by si nevšimol nápadnú podobnosť medzi nimi? Tu i tam Kristus je uložený v jaskyni, ktorá nie je jeho; tui tam je zavinutý v plachtách; tu i tam nekonečné   S l o v o    B o ž i e – mlčí!

Ó Ježišu, vtlač mi do srdca ponaučenia, ktoré si mi dal od svojej kolísky až po hrob: tichosť, nelipnúť na ničom, úplne sa podrobiť Otcovej vôli.

(Chvíľka ticha….)

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

14. zastavenie:
Božská tvár

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti

„Budú hľadieť na toho, koho prebodli . . .“ (Ján 19,37)
Tým, že zostal tak dlho v hrobe, Ježiš Kristus chcel dokázať, že bol skutočne mŕtvy. Lekárska veda zistila, že v mŕtvom človekovi niektoré bunky tela pokračujú ešte vo svojej činnosti. Ale po štyridsiatich hodinách všetko prestáva, človek je skutočne mŕtvy.
Ježiš Kristus bol naozaj mŕtvy, ale nebol vydaný napospas rozkladu. „Nedovolíš, aby tvoj Svätý podľahol rozkladu“ (Skutky 2,27).
Obraz tváre, vykreslený krvou na turínskom plátne, patrí tomu, ktorý zomrel, aby vošiel do života. Z tejto božskej tváre hľadí pokoj a láska. Kristus má zatvorené oči, je mŕtvy, ale nevyzerá ako mŕtvy. Vyzerá ako človek, ktorý spí a má sa o chvíľu prebrať.
Nad touto tvárou na kríži visela tabuľka a na nej bolo napísané, že ten, čo zomiera, je   k r á ľ.  Dobrý lotor správne vytušil, že za tou zakrvavenou tvárou sa skrýva kráľovská hodnosť, a preto prosí: „Pane, spomeň si na mňa, keď budeš vo svojom kráľovstve …“  A odpoveď: „Ešte dnes budeš so mnou v raji!“ A tak z najväčšieho utrpenia zrodilo sa najväčšie šťastie.
Pane Ježišu, daj mi pochopiť, že kríž neznamená iba utrpenie, ale predovšetkým lásku, ktorá je útechou  v bolestiach a nádejou vzkriesenia a života.
 (Chvíľka ticha….)

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Záverečná modlitba:

 Pane Ježišu,
Ty si sa narodil pre mňa v maštali,
pre mňa si žil život plný bolesti a utrpenia,
a napokon si zomrel za mňa na kríži.

Pros i za mňa:
OTČE, ODPUSŤ MU!

Povedz za mňa svojej Matke:
HĽA, TVOJ SYN!

V hodine mojej smrti aj mňa uisti:
EŠTE DNES BUDEŠ SO MNOU V RAJI!

Spasiteľu môj,
Neopúšťaj ma!
MÁM  SMÄD PO TEBE,
Po prameni života.

         Moje dni rýchlo ubiehajú,
A čoskoro bude všetko skončené.

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha!

Teraz i naveky! Amen.

Na úmysel  svätého Otca …

Otče náš…, Zdravas…, Sláva…

         Všemohúci Bože, svojho služobníka pápeža M. si vyvolil za zástupcu svätého Petra, aby viedol tvoj ľud, láskavo vypočuje naše prosby, nech ako Kristov zástupca na zemi utvrdzuje svojich bratov a nech Cirkev je s ním spojená zväzkom jednoty, lásky a pokoja, aby tak všetci ľudia našli pravdu a večný život v tebe, večnom Pastierovi duší. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Záverečné požehnanie