Krížová cesta nenarodeného dieťaťa

Úvod

Poznáte prikázanie nezabiješ? Ako často ste ho, ľudia, od Kainovej bratovraždy prestúpili a hriech na hriech navŕšili? Aby som zmiernil spravodlivý hnev svojho Otca a zachránil vaše duše pred večnou smrťou, stal som sa z lásky k vám v lone svojej matky človekom. Tak som váš život, ktorý je skrze stvorenie mojím vlastníctvom, posvätil od prvého okamihu. Vy však mi upierate právo na život a disponujete s ľudským životom podľa vášho úsudku. Táto vina urobila môj kríž ešte ťažším. Nenarodené deti, ktoré vy zabíjate, som prijal do svojej krížovej cesty.

I. Pán Ježiš je odsúdený na smrť

Božský Spasiteľu, pri Tvojom odsúdení Židia kedysi kričali: „My máme zákon a podľa neho musí zomrieť!“ Pilát si umyl ruky a prehlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!” Prepustil Barabáša, Teba im potom vydal k ukrižovaniu. (porov. Jn 19,7; Mt 27,24.26)
Ja som tiež odsúdené k smrti, pretože taký je zákon. Na základe tohto zákona sa moji rodičia a lekári domnievajú, že ma môžu zabiť. Umývajú si ruky, ako keby sa vina dala zmyť vodou. Boží zákon sa ale zrušiť nedá. Odsudzujú ma k telesnej smrti. Zachránia však seba pred večnou smrťou?

II. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

S krížom na Teba, Ježišu, vložili viny celého ľudstva. Nebrániš sa tomu, lebo len týmto spôsobom môžu byť ľudia vykúpení.
Tak si vzal na seba aj bremeno tých ľudí, ktorí chladnokrvne siahajú na môj život. Moja vina je len to, že som nežiadúce, ako keby som sa svojim rodičom vnútilo. V skutočnosti ma oni sami povolali do života. Nechcú na seba vziať moje “bremeno”. Ako sa im potom môže stať Tvoj kríž požehnaním?

III. Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom

Bremeno je pre Teba, Ježišu, stále ťažšie. Padáš, ležíš na zemi, chveješ sa. Tvrdými údermi Ťa nútia vstať.
Oveľa slabší než Ty, Ježišu, som ja. Nemôžem ešte ani stáť na vlastných nožičkách. Nemôžem sa brániť. Ľudia sa u mňa neuspokojujú s údermi, musím byť zabité. Až potom budú spokojní.

IV. Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou

Toto stretnutie je pre Teba, Ježišu, i pre Tvoju Matku veľkou horkosťou. Ale je to pre Teba aj útecha. Matka Ťa nenecháva osamoteného v Tvojich najťažších hodinách.
Nemám žiadnu matku, ktorá by pre mňa plakala. Som uzavreté v lone ženy, ktorá ma dáva zabiť. Skrze proroka si kedysi povedal: „Môže matka zabudnúť na svoje dieťa?” Je to predsa proti ľudskému cíteniu. Skutočne ma však usmrcujú, aby na mňa zabudli. Budem vymazané aj zo svedomia?

V. Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

Šimon to nechce urobiť dobrovoľne. Musia ho prinútiť. Ale keď sa na neho pozrieš Ty, Ježišu, svojím božským pohľadom, odvážne vezme kríž a kráča za Tebou, aby uľahčil Tvojmu bremenu.
Som ešte slepé a nemôžem sa prosebne pozrieť na žiadneho človeka, aby mi pomohol. Ty si jediný, Ježišu, na koho sa môžem pozrieť, nezavrhni ma, ak budem musieť prísť k Tebe bez krstu. Daruj aj mne svoj božský pohľad!

VI. Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku

Veronika sa nemôže pozerať, Ježišu, na Tvoju opľuvanú tvár. Sníma šatku zo svojej hlavy a podáva Ti ju, aby si si mohol zotrieť všetku špinu a krv.
Toľko dobrých a nezištných žien. To ja som dostalo za matku ženu bez srdca. Ako veľmi by som aj chcelo odplatiť jej neskôr všetky obety, ktoré by teraz pre mňa musela priniesť! Pane, vtlač jej svoju tvár do duše, aby nezahynula!

VII. Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom

Pane, druhýkrát Ťa tlačia hriechy k zemi. Mnohé rany na Tvojom tele sa otvárajú a krvácajú. Strašná bolesť preniká Tvoje údy.
Ako veľmi Ťa obťažili vraždy nevinných ľudí. Aj moja smrť rozmnožila Tvoje utrpenie. Daj, nech Tvoj pád zachráni od zrútenia do večnej priepasti tých, ktorí sa na mne previnili.

VIII. Pán Ježiš napomína plačúce ženy

Len súcitné slzy sú málo prospešné. Ty, Ježišu, napomínaš plačúce ženy: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“ (Lk 23,28)
Kvôli mne sa nevyroní žiadna slza. Alebo predsa? Áno, keď matka spozorovala môj život, plakala, od hnevu, pretože nechcela, aby som bolo! Moje umieranie jej nespôsobí žiadnu bolesť. Dajú jej narkózu, aby netrpela, keď zomriem!

IX. Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom

Bremeno kríža sa stáva neznesiteľným. Tretíkrát padáš k zemi. Nedoprajú Ti chvíľku oddychu. Poháňajú Ťa palicami a povrazmi. Trasieš sa slabosťou, ale musíš vstať a z posledných síl prekonávaš posledný úsek cesty na Golgotu.
Mňa nemusia tĺcť palicou. Som ale považované tak isto za bezcenné, ako Ty, Ježišu. Majú len jednu starosť, aby ma odstránili z cesty. Mohlo by som rodičom spôsobiť starosti a zármutok.

X. Pánu Ježišovi zvliekajú šaty

Máš zomrieť nahý a zbavený všetkého. Preto Ti strhávajú šaty z tela. Tak pykáš za nehanebnosť ľudí.
Hanba nehrala žiadnu úlohu, keď som bolo povolané do života. Ale teraz, keď sa mám narodiť, sa za mňa hanbia. Pre postavenie mojich rodičov je nemysliteľné, aby som sa objavilo ako tretie, štvrté dieťa. Verejná mienka znesie jedno, nanajvýš dve deti. Šiat majú dosť, ale nechcú mi ich dať!

XI. Pána Ježiša pribíjajú na kríž

Strašným spôsobom si, Ježišu, pribíjaný na kríž. Má sa Ti dostať najpotupnejšieho trestu, aby si bol navždy vymetený z ľudstva. Ale kde je nenávisť najvyššia, tam vyžaruje Tvoja láska najsilnejšie. Smrťou na kríži otvoríš ľuďom brány nebies.
Pre moju smrť nie je treba kríž ani klince. Človek bez svedomia bude mojím katom. Budem rozrezané na kúsky a budú len dbať, aby som nespôsobilo infekciu!

XII. Pán Ježiš na kríži zomiera

„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Lk 23,34) Tak sa modlíš, Ježišu, keď zomieraš. A keď Ťa lotor visiaci vpravo prosí: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ , vravíš mu nádherné slová: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23,42.43)
Je to pre mňa ťažké, práve tak zmýšľať a modliť sa. Ale je to jediná možnosť, ako urobiť niečo aj z môjho kratučkého života. Je to jediný skutok, ktorý môžem vykonať, a tak sa modlím aj ja: „Pane, odpusť lekárovi, ktorý ma zabíja, odpusť matke, ktorá chce moju smrť. Pane Ježišu, odpusť im, lebo nevedia, čo robia!“

XIII. Pána Ježiša skladajú z kríža

Po svojej smrti môžeš ležať v lone svojej Matky. V jej náručí si kedysi odpočíval ako dieťa a teraz Ti preukazuje túto poslednú lásku. Cirkev jej vkladá do úst slová zo Svätého Písma: „Vy všetci, ktorí idete okolo, pozrite a viďte, či je väčšia bolesť ako bolesť moja.“
Mne sa tejto poslednej lásky nedostane. Ale môžem opakovať slová: „Vy všetci, ktorí idete okolo, pozrite a viďte, či je väčšia bolesť ako bolesť moja.“ Nikdy som nepocítilo materskú starostlivosť a lásku a nikdy ju ani nepocítim.

XIV. Pána Ježiša pochovávajú

Ježišu, Ty si nemal vlastný hrob, museli Ťa položiť do cudzieho. Tento hrob však nemal byť posledným miestom Tvojho odpočinku. Povstal si z neho s osláveným telom k novému životu.
Mojím hrobom bude v lepšom prípade odpadková jama. Bude to posledná stanica? Budem navždy zabudnuté? Nie, moja duša bude žiť ďalej a v posledný deň sa spojí s mojím telom. Potom vstanem zmŕtvych a stretnem sa s rodičmi. Budú sa mi môcť pozrieť do očí? Alebo budú volať: „Hory, padnite na nás, pahorky, prikryte nás!“

Záver

Pane Ježišu, nenarodené deti kráčajú krížovou cestou s Tebou. Vyburcuj všetkých, ktorí majú za ich život zodpovednosť, otcov, matky, lekárov, ošetrovateľky, tých, ktorí povoľujú alebo tolerujú tento zákon, aby spoznali svoju zodpovednosť pred Bohom. Aby nevyzývali naďalej týmito hanebnými zločinmi Tvoju božskú spravodlivosť.