Kontakt s mŕtvymi

Medzi životom tu na zemi a večným životom je obrovský rozdiel. Duše zosnulých idú do neba, alebo do očistca, alebo do zatratenia. Ale terajší stav duší tých, ktorí zomreli a aj zlých duchov je len dočasným stavom, ustanoveným až do skončenia sveta. Kristus svojím zmŕtvychvstaním vykúpil aj zmŕtvychvstanie tiel, ale to sa uskutoční až na konci sveta. Výnimkou je Panna Mária. A preto terajšia blaženosť, napríklad sv. Františka z Asisi ešte nie je úplná. Úplná bude až na konci sveta, keď bude spolu s jeho dušou oslávené aj jeho telo.
Zjavenie vo Svätom Písme nám dáva poznať všetko to, čo potrebujeme k spáse o tomto živote i o živote po smrti. Ale bez pokory niet viery. Preto je vo Svätom Písme aj toto upozornenie: „Lebo veľká je moc Božia a pokorní mu vzdávajú chválu. Nevypytuj sa na veci vyššie od seba, ani neskúmaj mocnejšie veci od seba! Ale mysli vždy na to, čo ti prikázal Boh a nebuď všetečný pri všetkom jeho počínaní.“ (Sir 3,21-22).
Keď som raz učil náboženstvo na gymnáziu, spýtal som sa druhákov, koľkí z nich už vyvolávali duchov. Prihlásila sa viac ako polovica triedy. O nejaký krátky čas sa v mojom rodisku rozšírilo vyvolávanie duchov na základnej triede a to už od tretej triedy. No nielen duchov zomrelých, ale aj vyslovene zlého ducha. Túžba ľudí vedieť viac o posmrtnom živote je veľmi veľká. Je zvláštne, že k rozvoju špiritizmu čiže k vyvolávaniu duchov prispela vám dobre známa kniha Raymonda Moodyho „Život po živote“ o skúsenostiach ľudí z klinickej smrti. Pretože vzbudila veľký záujem o posmrtný život. Ale ľudia v týchto prípadoch ešte neboli mŕtvi, neprešli do večnosti, iba sa ocitli na prahu večnosti.
Ak chceme hľadať pravdu v tejto oblasti musíme si povedať niektoré základné veci:

•  Ten, kto sa dopytuje mŕtvych, je prekliaty Bohom.

•  Boh môže dovoliť, aby sa nám nejaký mŕtvy ukázal alebo aby sme počuli jeho hlas.

•  Na prvý pohľad dobrá správa, ktorú nám oznamuje mŕtvy, nestačí na to, aby sme mohli povedať, že jej pôvod je dobrý.

1. Ten, kto sa dopytuje mŕtvych, je prekliaty Bohom. Boh v knihe Deuteronómium hovorí: „Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí“ (Dt 18, 9-12).
Boh miluje všetkých, rovnako žijúcich ako aj zomrelých. Keby bol dialóg vedený s mŕtvymi užitočný, sám Boh by nám ako prvý odporučil takúto formu kontaktu s mŕtvymi. Ale ak nám to zásadne zabraňuje, tak to robí preto, lebo vie, že takýto dialóg je pre nás škodlivý; odvracia našu pozornosť od Boha, odďaľuje nás od pravdy a škodí rozvoju našej viery.

2. Boh môže dovoliť, aby sa nejaký mŕtvy ukázal žijúcemu, alebo aby k nemu prehovoril alebo nadviazal akýkoľvek bezprostredný kontakt. Aj vo Svätom Písme nachádzame takéto príklady. Ale vo všetkých týchto prípadoch bol iniciátorom Boh, čiže to, čo sa deje, je dôsledkom jeho pôsobenia a nikdy nie ako dôsledok ľudskej vlastnosti alebo schopnosti. Podobne sa deje aj pri zjaveniach. Bernadeta v Lurdoch neurobila nič, aby sa jej zjavila Panna Mária, takisto ani deti vo Fatime. Tieto zjavenia boli z Božieho dovolenia v okolnostiach a v medziach, ktoré on sám stanovil.
V Starom Zákone sa píše o kráľovi Saulovi, ktorý v Endore dal vyvolať ducha zomrelého proroka Samuela. Vtedy Boh dovolil prorokovi, aby sa ukázal, ale Samuel povedal Saulovi tieto slová: „Prečo ma znepokojuješ, že ma nechávaš vystúpiť?“ A prečo sa spytuješ mňa, keď ťa Pán opustil a stal sa ti nepriateľom? Ty a tvoji synovia budete zajtra so mnou, tábor Izraelitov tiež vydá do ruky Filištíncov“ (1Sam 28,15a.16.19b). Teda ty a tvoji synovia zomriete. Myslím, že tento príklad stačí, aby nás odviedol od pokušenia vyvolávať mŕtvych.

3. Na prvý pohľad dobrá správa, ktorú nám oznamuje mŕtvy, nestačí na to, aby sme mohli povedať, že jej pôvod je dobrý, či pochádza od dobrého ducha, alebo od zlého. Zlý duch dokáže hovoriť „dobre“, napríklad, keď počas verejného účinkovania stretol Ježiša, povedal mu: „Ty si Boží Syn“ (Mk 3, 11). Alebo zaujímavú udalosť popisuje sv. apoštol Pavol. Keď hlásal evanjelium vo Filipách, chodila za ním posadnutá žena a zlý duch z nej kričal: „Títo ľudia sú služobníkmi Boha, Najvyššieho, a zvestujú vám cestu spásy“ (Sk 16,17). Vari tieto slová neboli pravdivé? A predsa ich povedal zlý duch, ktorého potom Pavol vyhnal, podobne ako Ježiš.
Poznal som jednu matku, ktorej dcéra spáchala samovraždu. Veľmi sa za ňu modlila a túžila, aby sa jej dcéra nejakým spôsobom ukázala a dala vedieť, či je spasená. Jedného dňa začala v sebe počúvať akýsi zvláštny hlas, ktorý však nebol jej. Bol to mužský hlas a ten jej povedal: „Všetky tvoje obavy sú zbytočné. To, čo ti teraz poviem, ťa poteší. Tvoja dcérka je v nebi a raduje sa spoločne s nami… Veď ty vieš najlepšie, ako matku teší, keď je dieťa šťastné, a práve tvoja je nesmierne šťastná“. Všimnime si, aké sú tieto slová krásne a povzbudzujúce. A predsa po niekoľkých dňoch mi táto pani zavolala a povedala, že ten hlas v nej sa priznal, že je zlým duchom. Možno chcel diabol naviesť jej matku, aby sa nemodlila za svoju dcéru, aby ju mohol v očistci čím dlhšie trápiť. Okrem toho jej tento duch odovzdával krásne posolstvá o modlitbe a o dobrých skutkoch.
Na tomto mieste treba zopakovať slová sv. Pavla: „Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ty však buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu“ (2Tim 4,3-4).
Rímsky exorcista Gabrielle Amorth spomína ženu, ktorá pomocou magnetofónu nadviazala kontakt s neznámym duchom, ktorý bol určite dobrý, lebo jej hovoril samé dobré slová a učil ju modlitby. Po niekoľkých rokoch, keď bol táto žena mocne zviazaná s týmto duchom, začal hovoriť zlé slová a po nejakom čase začal preklínať. Dotyčná vtedy pochopila, že musí s ním prerušiť kontakt a tak aj urobila, hoci jej to bolo ľúto. Ale žiaľ, vplyv zlého ducha bol tak silný, že niektoré prejavy jeho prítomnosti naďalej trvajú. Stále ju rušia hlasy neznámeho pôvodu, znemožňujú jej prácu a rušia pokojný spánok.
Keďže vyvolávanie duchov je hriechom, je nepravdepodobné, aby duše zomrelých, ktoré sú už pri Bohu, porušovali jeho zákony. Je potrebné, aby sme si uvedomili, ako veľa treba zaplatiť za vykročenie na bludné cesty. Ak niekto hovorí: „Dostal som také dobré správy… utvrdilo ma to vo viere… vytiahlo ma to z depresií…, vtedy si spomeňte na podobenstvo o boháčovi a Lazarovi. Keď sa boháč skutočne začal starať o svojich príbuzných, poprosil Abraháma, aby poslal Lazara, aby vystríhal pred večným trestom jeho bratov. „Abrahám mu odpovedal: „Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú.“ Ale on vravel: „Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.“ Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal“ (Lk 16,29-31). Kto nepočúva Božie Slovo a učenie Cirkvi, nech neklame sám seba, že nájde pravdu ponárajúc sa vo vyvolávaní duchov v akejkoľvek podobe. Čo chceme viac vedieť ako to, čo nám Boh už povedal vo Svätom Písme a cez svojho Syna? Čo chceme urobiť viac, ako to, čo nám dovoľuje a čo chce od nás Boh?
Spomeňme si na Adama a Evu, ktorí chceli poznať viac než im dal spoznať Boh, ktorí chceli nadobudnú vševedúcnosť a vyrovnať sa tak Bohu a siahli po strome poznania dobra a zla (por. Gn 3). A vieme, že dôsledky tohoto ich rozhodnutia ovplyvnili dejiny celého ľudstva a ich negatívnu ťarchu pociťujeme až do dnešných dní. Nevzťahujme ruky k zakázanému ovociu. Neživme zvedavosť po poznaní čohosi pozazemského, aby nás neprenikol satanský jed ako Adama a Evu. Nežeňme sa ani za všelijakými správami o úfónoch a mimozemšťanoch, pretože to odvádza od pravdy, od Boha, od prežívania skutočnej reality. Pretože aj tu je skrytá zvedavosť po inej pravde o človeku, o jeho pôvode, o jeho zmysle života.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *