Farizej a mýtnik
Evanjelium tejto nedele je podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi. Návštevníci svätej omše túto nedeľu budú počuť komentár viac menej tohto typu:
Farizej predstavuje konzervatívca, ktorý sa cíti byť úplne spokojný v súlade s Bohom i ľuďmi a hľadí s opovrhnutím na svojho blížneho. Mýtnik je človek, ktorý urobil chybu, ale uznáva to a pokorne prosí Boha o odpustenie. Nemyslí si, že sa spasí pre vlastné zásluhy, ale skôr prostredníctvom Božieho milosrdenstva. Komu Ježiš dáva prednosť z týchto dvoch je jasné, pretože posledný riadok podobenstva to naznačuje: „ Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten.“ Ten druhý sa vracia do svojho domu domov ospravedlnený, to znamená, že mu Boh odpustil a že sa zmieril s Bohom. Farizej sa vracia domov presne taký, aký z domu odišiel, zachovajúc si svoj pocit spravodlivosti, ale stratil to zo strany Boha.
Keď počúvam tento komentár a keď ho tu opakujem, vyvoláva to vo mne pocit neuspokojenia. Nie preto, že by bol chybný, ale nezodpovedá našej modernej dobe. Ježiš hovoril tieto podobenstvá tým, ktorí ho v tej chvíli počúvali. V kultúre so záväzkom viery a náboženskej praxe ako v Galijeji a Judey tej doby pokrytectvo spočívalo v predvádzaní sa, čo sa týka dodržiavania zákona a svätosti, pretože to boli veci, ktoré prinášali človeku obdiv.
V našej sekularizovanej a uvoľnenej kultúre sa hodnoty zmenili. TO, čo sa obdivuje a čo otvára cestu k úspechu je opakom tej druhej doby. Je to odmietanie tradičných morálnych noriem, nezávislosť, sloboda jednotlivca. Pre farizejov bolo kľúčovým slovom „dodržiavanie“ noriem, pre mnohých dnes je kľúčovým slovom ich „prestupovanie“. Povedať, že autor knihy alebo show „prestupuje normy“ znamená poskytnúť mu najvytúženejší kompliment dneška.
Inými slovami, dnes by sme tieto pojmy mali obrátiť naopak, aby sme sa dostali k pôvodnému úmyslu. Mýtnici dávnej doby sú farizejmi dneška! Dnes mýtnik, čo prestupuje normy, Bohu hovorí: „Ďakujem ti Pane, že nie som ako jeden z tých veriacich farizejov, pokrytecký a neznášanlivý, ktorí zachovávajú pôst, ale v skutočnom živote sú horší ako my.“ Paradoxne sa zdá, akoby tí, čo sa modlia, boli takíto: „Ďakujem ti, Pane, pretože som ateista.!“
Rochefoucauld povedal, že pokrytectvo je daň, ktorú zlo platí cnosti. Dnes je to často daň, ktorú cnosť platí zlu. To sa ukazuje vskutku najmä medzi mladými, ktorí sa predvádzajú ako horší a nehanebnejší ako naozaj sú, aby nevyzerali, že sú menej ako iní. Praktický záver, ktorý tak platí v tradičnom výklade, čo sme uviedli na začiatku, je tento: iba málo ľudí – možno nikto – je vždy v úlohe farizeja alebo vždy v úlohe mýtnika, to znamená spravodliví vo všetkom, alebo hriešnici vo všetkom. Väčšina z nás má trocha z oboch. Najhoršie čo môže byť, by bolo konať ako mýtnik v našom každodennom živote a ako farizej v kostole. Mýtnici boli hriešnici, muži bez škrupúľ, ktorí kládli peniaze a obchod nado všetko. Farizeji, naopak, boli veľmi asketickí a dodržiavali zákon vo svojom každodennom živote. My sa takto zdáme byť ako mýtnik v dennom živote a ako farizej v kostole, ak sme ako mýtnik hriešnici a ak si ako farizej myslíme, že sme spravodliví.
Ak musíme priznať, že sme trochu z oboch, tak buďme opakom toho, čo sme práve opísali – farizejmi v dennom živote a mýtnikmi v kostole! Ako farizeji sa musíme pokúšať dennodenne nebyť zlodejmi a nespravodlivými, ale nasledovať Božie prikázania a konať svoje povinnosti. A ako mýtnik, keď sme pred Bohom, musíme priznať, že to málo, čo sme urobili, je úplne Božím darom a vrúcne vyprosujme pre seba a pre všetkých Božie milosrdenstvo .
Raniero Cantalamessa
pápežský kazateľ, kapucín Rím, 26. 10. 2007
30. cezroč. nedeľa: Sir 35,12-14, 16-18; 2 Tim 4,6-8, 16-18; Lk 18,9-14.