Bolesť otcov po strate dieťaťa
Ich pohľad môže ukázať ostatným párom, ako sa navzájom podporovať v tejto bolestivej skúsenosti, ktorá postihuje dvoch ľudí.
Keď už hovoríme o samovoľnom potrate, naša pozornosť je vždy zameraná na matku. K dieťaťu mala bližšie ako ktokoľvek iný a to, čo prežila, bol často traumatický zážitok. Zároveň nemôžeme a nemali by sme zabúdať na otcov. Aj oni prišli o dieťa a prežívajú utrpenie. Otcovia, s ktorými som hovoril, sa veľmi zdráhali nesústrediť sa príliš na seba. Stále ma posielali späť k svojim manželkám so slovami: „Moja žena zažila oveľa horšie.“ Utrpenie je však jedna z vecí, ktoré by sa nikdy nemali porovnávať. A keď príde na takúto osobnú bolesť, je tu priestor na vyjadrenie každého.
Tu je skúsenosť štyroch otcov, s ktorými som hovoril – Jeremyho, Stephena, Josha a Chrisa. Dúfam, že ich pohľad pomôže iným párom prežiť túto spoločnú bolesť spoločne.
Otcova bezmocnosť
„Pred dvoma rokmi sme s manželkou prišli o dieťa,“ hovorí Jeremy. Cítil som sa bezmocný. Mojou úlohou je chrániť svoju ženu a nemôžem urobiť absolútne nič. Stephen si spomína na deň, keď jeho žena plakala v kúpeľni, a on čakal za dverami. Pre neho strach nie je neznáma realita: „Slúžil som v armáde a tam ma naučili ovládať strach a paniku a akékoľvek iné emócie, ktoré by mohli zatemniť moje myslenie.“ Ale nič z toho nerobilo deň menej bolestivým: „Vedel som, že trpí, a nemohol som urobiť nič, aby som jej pomohol.“
„Najťažšia vec na svete,“ priznáva Josh, „je sledovať, ako sa srdce tvojej ženy láme na kusy a ty jej nemôžeš pomôcť.“
Každý, kto stratil dieťa, pozná tento dusivý pocit bezmocnosti. Človek by chcel mať situáciu pod kontrolou, no je to nemožné. Otec pociťuje túto bezmocnosť jedinečným spôsobom kvôli láske, ktorú prechováva nielen k dieťaťu, ale aj k manželke.
Rozpoznať bolesť otcov
Svet, kde je málo miesta pre bolesť matky, ponecháva ešte menej miesta pre bolesť, ktorú prežíva otec. „V skutočnosti jediný, kto to spoznal, bola moja žena,“ priznáva Matt. „Väčšina rozhovorov sa točila okolo jej straty, ale trpia aj otcovia.“
Chris, ktorý sa ponáhľa, aby ma uistil, že od svojej farnosti a komunity dostal veľkú podporu, priznáva: „Väčšina ľudí sa zamerala na utrpenie a skúsenosti mojej manželky. Iní muži, ktorí na vlastnej koži zažili potrat, pochopili situáciu lepšie.“
Josh spomína na skúsenosť veľkej starostlivosti a podpory, ktorú prejavoval predovšetkým jeho manželke. „Málo ľudí videlo moju bolesť, tak som počul,“ Ach, muselo to byť pre vás oboch ťažké, ale tvoja žena to musela byť ťažšie.“
To posledné, čo muž v takejto situácii chce, je tlačiť sa lakťami vpred a pýtať sa: čo ja? takže väčšinou mlčí. „Ale prišiel som aj ja o dieťa. Zdá sa však, že ľudia nechápu, že aj muž môže byť emocionálne zapojený do života nenarodeného dieťaťa, “poznamenáva Josh.
Čo to znamená byť silný?
V jednom momente, spomína si Josh, mu niekto povedal: „Musíš byť muž a prejsť si tým.“
„Je jasné, že tento koncept chápeme úplne inak,“ hovorí. Čo to znamená byť mužom, keď trpíš? Mnoho mužov hovorilo o prirodzenom reflexe „prejsť do ochranného režimu“, aby zadržali svoje utrpenie, kým nezistia, že manželka sa dokáže vysporiadať so svojou bolesťou.
„Popieral som svoju bolesť, pretože som si myslel, že by som mal byť silný pre svoju ženu,“ hovorí Stephen. „Nemyslel som si, že na mojom utrpení záležalo, vzhľadom na to, že práve prišla o dieťa, s ktorým bola dôvernejšie spojená, ako si kedy dokážem predstaviť.“
Možno by niektorí muži mali pre svoje manželky urobiť práve to: nehovoriť o svojom utrpení, kým sa žena nebude cítiť lepšie. Moja žena však potrebovala vedieť, že trpím aj ja. Tým, že som si nechal bolesť pre seba, v skutočnosti som brzdil jej liečenie.“ V hĺbke duše nečakala, že jej manžel bude silný, aspoň nie tak, ako to on videl.
Páry a komunity, ktoré spolu trpia
Chris a jeho manželka sa mohli spoľahnúť na podporu od kňazov, ktorých poznali z ich farnosti. Nakoniec, spomína, sa zlomil a rozplakal sa. „Prevzal to náš farár a ďalší priateľ kňaz, ktorý celebroval zádušnú svätú omšu.“ Ako hovorí, „omša bola pre mňa niečím zásadným v procese spracovania môjho smútku“.
Iní hovorili o vzájomnej podpore, ktorú našli v manželstve, o úteche, ktorá pochádza zo spoločného plaču. Matt a jeho manželka oslávili svoju malú dcérku tetovaním s jej menom. Josh hovoril o tom, ako ho prišiel podporiť jeho šéf. Väčšina otcov mala príbehy o priateľoch a príbuzných, ktorí sa chceli vyhnúť ich utrpeniu, akoby to nič neznamenalo. Vo svojich príbehoch sa však neustále vracali aj k podpore, ktorej sa im dostávalo nielen od manželiek, ale aj priateľov, kolegov a farností.
Každý by mal byť podporovaný v jeho utrpení. Som vďačný týmto mužom, že sa rozhodli podeliť o svoje skúsenosti a pripomenuli nám pozornosť, ktorú potrebujú všetci rodičia, ktorí prišli o svoje dieťa, ženy aj muži, matky aj otcovia.
Zdroj: Modlitba.sk, Aleteia, Obrázok: Tamtiež
