Boh zmenil jej slzy v radosť
Pochválený buď Ježiš Kristus !
Posielam Vám príbeh o mojej priateľke Lívii. Písal sa marec 2005, priateľka Lívia veľkým štýlom oslavovala svoje okrúhle 50-te narodeniny. Ja som samozrejme nikde nemohla chýbať. Pamätám, že oslavy vtedy prebehli až po Veľkej noci, aby sa náležite uctil Pôst.
Najstarší syn Peťo (mala ho až po ôsmich rokoch manželstva) bol v jeseni v maturitnom ročníku, v novembri bola stužková a všetko čo k tomu patrí. Chodil na športové gymnázium – nikdy nebol chorý. Pamätám, že o Vianociach 2005 napadalo veľa snehu. Deň D – kedy sa stala tá hrozná tragédia bol Sviatok neviniatok 28.12.2005. Vtedy prišli pre Peťa domov ku bránke kamaráti, že idú do Žiliny pozrieť kamaráta, ktorý mal nahrávacie štúdio. Rodičom nepovedal, že ide preč. Pri prechode cez koľajnice, bol podvečer, skorá tma, veľa snehu, traja chlapci prešli a Peťa zachytilo IC rýchlik. Na mieste bol mŕtvy. Túto hroznú správu prišli rodičom povedať policajti až nad ránom priamo domov. Bol to šok pre celú rodinu, pre mňa a pre celú našu prácu, lebo sme kolegyne. Silvestra sme strávili na pohrebe Peťa.
A čo bolo potom? Dlhodobá Líviina PN-ka, lebo ťažko to rodičia znášali. Málo sme boli spolu, ale Lívia mi stihla povedať, že by chceli ďalšie dieťa. Prekvapilo ma to, ale biologické hodiny jej ešte bili. A potom tá úžasná správa. Medzitým nastúpila do práce na skrátený úväzok. A v polovici tehotenstva mi oznámila, že čaká dieťa a neskôr, že nebude jedno, ale hneď dve. Lívia mala 52 rokov.
Začiatkom novembra 2007 sa cisárskym rezom narodili dvaja krásni a zdraví chlapci, ktorí sa teraz pripravujú na prvé sväté prijímanie. Jeden je blonďavý s modrými očami a druhý je tmavý s hnedými očami. Vtedy mi priateľka povedala, že uverila, že Boh existuje, aj keď bola veriaca. A prečo hneď dve detičky?
Dva týždne pred Peťovou smrťou zrazil na prechode v Prahe šofér Líviinu sestru, ktorá do rána po nehode zomrela. V práci sa jej kolegovia posmievali, že predsa bola na umelom oplodnení , ale nie je to pravda. Počala prirodzenou cestou. Viete – tu sú všetci múdri zdravotníci, ale nie všetci sú veriaci.
No nie jen ten Boh úžasný?
Blonďáčik je veľmi bystrý chlapec – od 1,5 roka všetko rozprával, darí sa mu v škole, je veľmi bystrý a druhý krásne maľuje a stavia stavebnice – volám ho – že druhý Michelangelo, je tichší ,ale veľmi citlivý chlapec, v škole sa obidvom darí. No nie je to úžasné?
Boh požehnal hneď dve krásne a zdravé deti.
S pozdravom Vaša Darinka