3. Veľkonočná nedeľa A

Drahí bratia, keď ako Otca vzývate toho, ktorý súdi bez nadŕžania osobám, každého podľa jeho skutkov, žite v bázni v čase svojho pobytu na zemi. Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka. On bol vopred vyhliadnutý, ešte pred stvorením sveta, zjavil sa však až v posledných časoch kvôli vám, čo skrze neho veríte v Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a dal mu slávu, aby sa vaša viera a nádej upínali na Boha.
1Pt 1,17-21

 

Ďalšia „lekcia“ odvahy a nádeje, ktorú nám vo veľkonočnom období liturgického cyklu A poskytuje druhé čítanie nedeľnej liturgie, je úryvkom z tej pasáže Prvého Petrovho listu, kde autor svojim adresátom pripomína praktické dôsledky plynúce z povolania ku svätosti, ktoré všetci kresťania dostali. V úvode piatich veršoch vybratých do liturgického čítania zaznieva – pre Prvý Petrov list typická – narážka na to, že tí, ktorí sa hlásia ku Kristovi, sa v prostredí, ktoré ich obklopuje, cítia akosi „mimo“ (viď slovné spojenie: „v čase svojho pobytu na zemi“). Pozornosť pisateľa listu sa však nesústreďuje na tento životný pocit. Naopak, hneď obracia zrak smerom ku Kristovi a v nasledujúcich veršoch vedie aj pohľad svojich adresátov len k nemu – bezúhonnému a nepoškvrnenému Baránkovi, ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych. A práve toto je základný životný postoj tých, čo skrze Krista veria v Boha a na neho upínajú svoju vieru a nádej. Nežijú totiž zahľadení do seba a upriamení na svoje starosti (hoci by k tomu mali tisíc dôvodov), ale s pohľadom upreným na Krista.
Napokon, k podobnému postoju sú vedení aj dvaja učeníci na ceste do Emauz (viď Lk 24,13-35). Aj ich neznámy spolupútnik učí, aby nezostávali pri svojich ustrnutých predstavách – „my sme dúfali“ (viď Lk 24,21), ale aby obrátili svoj zaslzený pohľad tam, kde môžu uvidieť svojho Pána. Vysvetľuje im Písma (Lk 24,27.32), ktoré sa vzťahujú na neho, otvára im oči (porov. Lk 24,31), aby ho dokázali spoznať, a zapaľuje ich srdce (porov. Lk 24,32), takže sú schopní zdvihnúť sa a ešte v ten istý večer ísť naspäť k svojim bratom s uistením: „Pán naozaj vstal z mŕtvych!“ (Lk 24,34).

 

 

BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *