Taký malý zázrak
|
V piatok (pár mesiacov dozadu) sme sa s dcérkou vrátili z 10-dňovej hospitalizácie v Bratislave. Boli to veľmi náročné dni na oddelení detskej onkológie dcérka začínala novú liečbu ja som bola veľmi unavená a nevyspaná…
29.9.2009 Martina |
Často sa čudujeme alebo dokonca závidíme iným, ako im všetko vychádza. Sú zdraví, darí sa im v škole, v práci, v manželstve, atď… A zasa v živote iných ľudí alebo rodinách sa deje všetko naopak. Postihuje ich jedno nešťastie za druhým v rôznych podobách. A tu nastáva zdanlivo logická otázka o Bohu. Keby existoval Boh nedopustil by toto alebo hento. Veľký OMYL ! Trochu odbočím, ale súvisí to s tým, čo chcem napísať. Už o detstva konáme zlo, ktoré si ani neuvedomujeme. Či už sú to myšlienky, skrytá nenávisť v srdci, nepekné úmysly, činy. Keď sa stávame dospelými sú to cigarety,alkohol,kým uzavrieme manželstvo, ak vôbec chceme žiť v manželstve, koľko partnerov vystriedame? Ako sa navzájom podvádzame? Prejavy zla majú rôznu podobu, a iróniou je to, že si to často ani neuvedomujeme, a ak aj áno tak sme nato ešte hrdí, lebo je to móde. Tak nejako chápeme slobodu. Robiť zlo, je oveľa ľahšie ako činiť dobro. A potom sa čudujeme, že sú tu nešťastia v rôznej podobe, v našom osobnom živote, ale aj vo svete. Svojím zlým konaním privolávame nešťastie na seba ale aj na svoje deti,na svoj rod z pokolenia na pokolenie . Za naším nešťastím môže byť správanie našich rodičov, predkov, manželov, blízkych ale aj naše správanie. Často si ani neuvedomujeme v akej tme žijeme, akí sme poblúdení, a to bez ohľadu nato, akí sme vzdelaní.
…ak ste neveriaci, nemusíte urážať ľudí na tejto stránke a napádať ich svojimi komentármi. Každý z nás má slobodnú vôľu a má možnosť vybrať si blog alebo stránku na nete, ktorá je mu blízka. Vaše narážky nikomu neprospievajú a prepáčte… ani Vám. Počas liečenia našej dcérky som stretla veľa lekárov a mnohí z nich boli veriaci.Pomáhajú deťom bezprostredne, nenamýšľajú si a nerobia medzi deťmi rozdiely…jednoducho liečia prostredníctvom vedomostí, zručností a schopností, ktoré im nadelil Boh. Sú tam, kde sú potrební a pomáhajú tým, ktorí ich potrebujú. Ak máte pocit, že iným deťom nemá kto pomôcť a ani Boh im nepomáha, prečo strácate čas na nete? Logicky a reálne: ako lekár by ste im mohli pomôcť aj vy.
Niekde chyba pokora, inde logika. Každý máme to svoje..no , ale keď už ste v takom skvelom prepojení na najvyššieho, tak ho prosím poproste, aby pomohol aj tým tisícom detí, ktoré denne umierajú hladom, smädom a chorobami… už keď to takto krásne funguje u Vás, tak neverím, proste neverím, že Boh, ktorý je SAMOZREJME láska, tak dovolí, aby deti trpeli…a hlavne tie, ktoré nemajú také vymoženosti ako tie Vaše, o ktoré sa žiaľ starajú lekári, ktorí by sa mohli starať viac o tie, ktorým Boh nejako zabudol pomôcť. Tak asi toľko…trošku reálneho pohľadu by ozaj nezaškodilo.
hoci som to nemala pôvodne v úmysle, dovolím si dopísať pokračovanie môjho príbehu…5.mája 2014 bude presne 5 rokov, čo je dcérka na liečbe. Jej zdravotný stav je veľmi dobrý, ochorenie pomaličky ustupuje. Boh sprevádza naďalej naše kroky a vstupuje do životov aj našich detí, ktoré ho prostredníctvom nás spoznávajú.
Utrpenie,bezmocnosť a strach o vlastné deti ma tiež naučili, čo znamená slovo „pokora“, ktorá tak veľmi stráda v predchádzajúcom komentári a možno aj v živote pisateľa. Rada by som svoje poznanie Boha objasnila a priblížila viac, no žiaľ mnohými vecami si musíme najprv „prejsť“, aby sme im rozumeli. Martina, 17.3.2014
A opäť 🙂
dni strávené v nemocnici, lekári ktorí makali aby bolo všetko ok…a bum, zachranil ho Boh 🙂 Keďže nechcem byť morbídny, tak radšej končím, ale potom dopíšte aj záver Vášho príbehu… držím palce, aby ten Váš Boh liečil aj dcéru.