Taký malý zázrak

V piatok (pár mesiacov dozadu) sme sa s dcérkou vrátili z 10-dňovej hospitalizácie v Bratislave. Boli to veľmi náročné dni na oddelení detskej onkológie dcérka začínala novú liečbu ja som bola veľmi unavená a nevyspaná…
V sobotu ráno sme utekali na pohotovosť lebo dcérka hnačkovala a dostala teploty. Našťastie to bolo celkom dobre a mohla pokračovať v liečbe doma. Na to začal v noci z nedele na pondelok zvracať aj malý synček a úplne sa dehydroval. Štyri pluska v moči zmanenali jasnú hospitalizáciu…No ako nechať dvojročného drobca samého v nemocnici navyše prvýkrát bez mamy! Trhalo mi srdce no nevedela som sa rozdeliť a manžel musel do práce. Ráno sa mi podarilo pediatričku uprosiť aby ešte počkala že skúsim synčekovi doplniť chýbajúce tekutiny. No malý všetko grckal a odmietal piť tak som musela skúšať po lyžičkách a vlastne každých desať minút aspoň pol deci…O druhej poobede bol výsledok stále hrozivý „tri plusky“ . Nezvládala som to a začala som sa úpenlivo modliť…veľmi, veľmi som chcela aby do tej nemocnice bezo mňa nemusel. O pol piatej podvečer som zbalila malému veci a išli sme s manželom na príjem do nemocnice uznali sme že to nezvládneme a synček potrebuje odbornú pomoc… Zobrali mu moč dokonca dvakrát a povedali nám že môžeme ísť aj s malým domov. Vraj je úplne v poriadku…Nemal ani jedno plusko! Najprv som si myslela že sa snáď pomýlili ale pani doktorka mi dala PH papieriky že si to môžem pre istotu skontrolovať ešte večer a na druhý deň ráno doma. Synček bol a je zdravý a črevná viróza ktorá nám nahnala
toľko strachu bola po pár hodinách preč. Viem že to Boh urobil pre nás a nášho synčeka taký malý zázrak a verím že urobí ešte jeden veľký a uzdraví našu dcérku.

 29.9.2009 Martina