Byť mamou je zázrak!

Ako malé dievča som snívala o tom, že si v budúcnosti založím rodinu. V puberte som však pod vplyvom prevládajúcej módy štíhlej postavy prepadla polročnej anorexii, ktorá mi mohla natrvalo poškodiť plodnosť. Potom mi lekári diagnostikovali žilovú nedostatočnosť nôh a varovali ma, že každé tehotenstvo výrazne zhorší môj zdravotný stav.

Predmanželská čistota

Moji rodičia a starí rodičia ma vlastným príkladom a mne ponúkanou literatúrou presvedčili, že zblíženie muža a ženy má zmysel a prináša radosť len medzi manželmi. Preto som si v detstve a mladosti bola istá, že zachovanie panenstva až do sobáša je nevyhnutnou podmienkou pre vstup do trvalého manželstva a založenie šťastnej rodiny. Vnímala som čistotu ako investíciu do môjho budúceho šťastia.

Vedela som, že ak sa dám mužovi, hoci aj takému, ktorého veľmi milujem, ale ktorý nie je mojím manželom, tento muž by to nedokázal oceniť. Ak si sama nevážim svoje telo, nebude mi dávať náležitú úctu a večnú vernosť.

Keď som bola študentkou, ukázalo sa, že chlapec, s ktorým som chodila, sa neuspokojil s držaním za ruku. Rôznymi argumentmi sa ma snažil presvedčiť na sex. Okrem toho ma bolelo, že môj priateľ mal predtým styk s inými ženami, takže mi v skutočnosti nedal žiadnu záruku, že po styku so mnou zostane, keďže sa rozišiel s predchádzajúcimi dievčatami. Tento chlapec ma tiež upozornil, že Boh je pre mňa dôležitejší ako on. Napriek tomu, čo som k nemu cítila, musela som sa prinútiť sa s ním rozísť. Mala som vtedy 22 rokov. Vzťah s ďalšími dvoma chlapcami, ktorých som neskôr stretla, bol podobný: skvelý pocit, ťažké rozhodnutie rozísť sa a potom veľké utrpenie. Po ukončení štúdia som mala možnosť stretnúť sa s Hnutím čistých sŕdc a tri roky som chodila na letný pobyt organizovaný redakciou časopisu „Milujte sa!“. Tieto výlety mi dali veľa. Konečne som sa ocitla medzi mladými ľuďmi, ktorí rozmýšľali ako ja! Aj oni sa snažili byť pred sobášom čistí a založiť si šťastnú rodinu.

Počas rekolekcií som nazbierala energiu, silu a radosť, aby som nejakým spôsobom prežila ďalší rok svojho života. Žiadnu konkrétnu známosť sa mi však nepodarilo nadviazať a moja túžba založiť si rodinu bola taká silná, že samota, ktorá ma v tom čase trápila, sa stala neznesiteľnou. Konečne sa mi na ceste objavil muž, ktorý ma očaril svojím úsmevom, jemnosťou a trpezlivosťou. Najprv som sa k nemu kvôli predchádzajúcim negatívnym skúsenostiam správala s nedôverou.

Bála som sa, že bude mať nečestné úmysly. Ale čím viac som ho spoznávala, tým viac na mňa zapôsobil. Nechcel ma zmeniť, ani ma presviedčať, aby som sa správala v rozpore so svojím svedomím. Len ma bezvýhradne miloval. V 28 rokoch som sa šťastne vydala. Deväť rokov som sa modlila za dobrého manžela. Modlila som sa k sv. Jozefovi o príhovor krátkou modlitbou obsahujúcou niekoľko sľubov, ktoré som dodržala. S rovnakým úmyslom som sa ako 19-ročná vybrala na pešiu púť do kláštora Jasna Góra. Zaujímavé je, že som sa k púti pridala dva dni po jej začiatku – v meste, z ktorého práve pochádzal môj budúci manžel!

Deti, zdravie a výskumná kariéra

Po dvoch rokoch manželstva sa nám narodila prvá dcéra (ktorej sme dali meno Józefina). Pôrod bol však veľmi komplikovaný a nebezpečný: cisársky rez a diagnostikované hematómy. Kvôli silnému vnútornému krvácaniu som na tretí deň po pôrode podstúpila operáciu opätovného otvorenia brušnej dutiny. Aj keď si dodnes pamätám na strach a bolesť, ktoré ma sprevádzali pri prvom pôrode, čoskoro sme si s manželom priali ďalšie bábätko. Druhá dcéra sa nám narodila, keď prvá mala len 14 mesiacov. Pôrod tentoraz prebiehal prirodzene, no bol aj nebezpečný.

Pri každom pôrode som mala telo pokryté bolestivými kŕčovými žilami, kvôli čomu bolo nutné podávať lieky proti zrážanlivosti krvi vo forme injekcií. Lekár trval na tom, aby som po druhom pôrode začala užívať antikoncepciu.

Nad takýmto riešením som však vôbec neuvažovala, pretože:

1) hormonálna antikoncepcia sa neodporúča v prípade venóznej nedostatočnosti;

2) antikoncepcia nie je liek, ale jed (periodicky a dlhodobo ničí plodnosť a spôsobuje aj mnoho vedľajších účinkov, spomínaných v letákoch);

3) bola som znechutená používaním akéhokoľvek druhu bariérovej antikoncepcie;

4) antikoncepcia aj tak nie je 100% zaručená;

5) pri pohlavnom styku v plodných dňoch žena užívajúca antikoncepciu zažíva namiesto radosti z pohlavného styku strach z otehotnenia.

Po druhom pôrode som podstúpila operáciu žíl na zmiernenie symptómov. Pribúdalo domácich, akademických a pracovných povinností, moja únava bola čoraz väčšia, no vedomie, že sa moje dcéry môžu spolu hrať, mi všetky nepríjemnosti vynahradilo. V určitom okamihu sme sa rozhodli mať ďalšie dieťa. Aj naša tretia dcéra sa narodila prirodzene. Moja choroba sa však zhoršila, takže aj napriek liekom, ktoré som dostala, sa pôrod skončil tromboflebitídou a po pôrode bola potrebná druhá operácia.

Po treťom pôrode bol môj lekár ešte viac znepokojený, pretože trombóza mohla viesť až k pľúcnej embólii a uzáveru pľúcnej tepny, čo je smrť. Ponúkol mi teda podviazanie vaječníkov, čo som odmietla. Poznala som však metódy prirodzenej antikoncepcie, takže som vedela, čoho sa držať.

Veľkú radosť mi robila moja rodina, no zároveň som sa vždy veľmi zapájala do vedeckej a odbornej práce. Nebolo ľahké to zosúladiť, pretože aj manžel pracoval, starí rodičia nám nemohli každý deň pomáhať a ja som nechcela využívať pomoc opatrovateliek či gazdiniek. Okrem toho sme sa rozhodli začať pre deti domáce vzdelávanie, ktoré bolo spojené s novými obetami (ale aj s radosťou!). V tom čase som mala možnosť spoznať aj rôzne rodiny so štyrmi deťmi. A opäť ma to prinútilo snívať o ďalšom dieťati. Tento smäd som však musela umlčať, pretože som na štvrté tehotenstvo nebola zdravotne vôbec pripravená.

Všetko som odovzdala Bohu

A v tej chvíli sa ukázalo, že … som otehotnela. Táto udalosť vyvolala v mojom srdci celý rad emócií. Zľakla som sa, že prirodzené metódy, ktoré som doteraz používal, zlyhali, no pomerne rýchlo som si uvedomila, že nezlyhali oni, ale moje dočasné zanedbávanie. Vtedy som bola natoľko pohltená dianím v práci, že som si prestala merať telesnú teplotu a použila som len pozorovania z predchádzajúcich cyklov. Hanbila som sa, že som sa kvôli svojej práci nepostarala o takú dôležitú vec. Správa o mojom tehotenstve vo mne vyvolala pocit bezmocnosti a strachu z budúcnosti. Strašne som sa bála bolesti pri pôrode a prasknutia kŕčových žíl a tým aj rizika vykrvácania.

Celá situácia mi prerástla cez hlavu. Bola som zhrozená. Aby som mohla normálne fungovať, všetko som odovzdala Bohu. Zverila som Mu celú našu budúcnosť, pretože som vedela, že nikto na zemi mi nemôže pomôcť. Vtedy som si pomyslela, že možno Boh, keď videl moje predchádzajúce dilemy súvisiace s prácou a ďalším tehotenstvom, vzal veci do vlastných rúk, aby splnil môj plachý materinský sen. A keďže ich zobral, povedie to aj do úspešného konca. Tým, že som svoje tehotenstvo zverila Bohu, som mu chcela ukázať, ako veľmi verím v Jeho moc a skutky a ako veľmi som na Ňom závislá. Aj keď som v tom čase veľmi trpela a bola som občas vyčerpaná, Boh mi dal nejakú nadprirodzenú silu ísť vpred. Tiež som poprosila mnohých ľudí o modlitby. Raz mi jedna kamarátka, vediac o mojich vážnych zdravotných problémoch, zablahoželala k rozhodnutiu pokračovať v tehotenstve a porodiť dieťa. Pre mňa bolo úplne normálne, že jediným riešením bolo mať dieťa.

Dvojitý zázrak!

Deň pred Štedrým večerom nám môj gynekológ oznámil, že budeme mať … štvrtú dcérku! Tehotenstvo bolo veľmi ťažké a lekári mi pri každej návšteve predkladali najtemnejšie scenáre vývoja situácie a upozorňovali na moje nezodpovedné rodičovstvo, takže nebolo pre mňa ľahké byť optimistom. Naša štvrtá dcérka dlho „premýšľala“, či mi dať darček ku Dňu matiek a nakoniec s hodinovým oneskorením povedala, že pôrod jednoducho spustí a ukáže nám svoju zázračnú tvár – narodila sa 27. mája po 1. ráno. Pôrod prebehol veľmi rýchlo. Po trištvrte hodine po príchode do nemocnice som mohla objať našu štvrtú milú dcérku (úplne zdravú – napriek liekom, ktoré užívam!).

Po pôrode som bola celé dni omráčená dvojnásobným zázrakom, ktorý som zažila. Pán Boh mi dal nielen žily vydržať až do konca, ale postaral sa aj o to, aby po mojom strašnom trápení ihneď prebehol pôrod a moja dcérka neutrpela žiadnu ujmu na zdraví!

Dodnes, keď si na to spomeniem, tečú mi slzy po lícach, lebo vtedy som najviac v celom živote prežívala Božiu lásku a starostlivosť. Boh mi ukázal, koľko dokáže v našich životoch urobiť, keď Mu plne zveríme svoju budúcnosť a keď Mu úplne dôverujeme. Toto tehotenstvo mi, samozrejme, zhoršilo stav žíl, takže pár mesiacov po pôrode ma čakala tretia operácia. Šťastie, ktoré nás s manželom sprevádza vďaka možnosti vychovať štyri usmievavé dievčatá, je však stokrát väčšie ako všetko utrpenie, ktoré sme si vytrpeli. Každá z našich dcér je veľkým darom, pokladom a zázrakom od Boha! V deň, keď píšem toto vysvedčenie, oslavujeme s manželom 12. výročie svadby. Nie je to vždy ružové – je to normálne, ale som Bohu veľmi vďačná, že nás tak často podporuje.

Som tiež veľmi rada, že sa na manžela môžem spoľahnúť v každej situácii. Skutočnosť, že sme až do svadby zachovali čistotu, nám umožňuje mať plnú dôveru. Pocit bezpečia mi dodáva manželova otvorenosť voči jeho potomkom – manžel ma nikdy nepresviedčal, aby som tehotenstvo prerušila. Môj manžel rovnako ako ja akceptuje prirodzené metódy plánovania rodičovstva, preto ma nenúti do antikoncepcie. Ukázal mi svoju lásku aj vtedy, keď som vyzerala hrozne ako tehotná so žilovou nedostatočnosťou. Trpezlivo znášal aj dlhé obdobia abstinencie kvôli mojej chorobe. Milovaný manžel – ďakujem!

Niektorí ľudia berú deti ako problém pri prekonaní ďalších krokov vo vedeckej alebo profesionálnej kariére. Deti nám však vôbec nerobia problém! Ich úsmev a láska nás robia kreatívnejšími v práci a sme motivovaní pracovať, pretože ako rodičia im musíme poskytnúť vhodné podmienky. Výchova detí a práca nie sú vôbec protichodné ciele. Šťastný domov nám umožňuje profesionálne sa rozvíjať! Boh nás žehná a podporuje. Práve on mi dal nájsť čas a silu na napísanie práce aj napriek mnohým domácim a pracovným povinnostiam. Nevzdávajme sa teda svojej rodiny kvôli kariére, ale podporujme Boha a rodinu!

Chcela by som povzbudiť všetky dievčatá a ženy, aby sa usilovali o svoje šťastie – toto je skutočné šťastie!

Zdroj: modlitba.sk, Obrázok: Tamtiež

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *