Život Cirkvi vo svete 28/2020

Obsah

„Mystérium, ktoré presahuje našu inteligenciu“

František: Osobné stretnutie s Ježišom je možné aj dnes

Kardinál Pell: „Vo väzení ma držala moja viera“

Kardinál Müller: Nie triedny boj ale spoločenstvo svätých

Kardinál Napier ostro kritizuje hnutie Black Lives Matter

Benedikt XVI.: „Pán Boh zaplať za všetko, milý Georg“

Stručne z Life SiteNews

Komisia EÚ predsa menuje vyslanca pre náboženskú slobodu

Moderátor CNN: „Američania nepotrebujú pomoc zhora“

USA: 69 percent proti odstraňovaniu „bieleho Ježiša“

Trump: „My kľačíme iba pred všemohúcim Bohom!

Putin sa vysmieva ambasáde USA pre dúhovú vlajku

Cirkvi míňajú životnú realitu kresťanov

Nemecko: ´Synodálna cesta´ nefunguje

Marx: Prudké útoky namiesto duchovného riešenia

Írsko: 6 666 potratov v prvom roku po legalizácii!

Nórsky Trondheim má po 11 rokoch biskupa

Švédsko: Kardinál o zvláštnej ceste počas pandémie

Súd oslobodil študentov z viny ‘homofóbie’

Prezident Trump: „Je tu vojna proti katolíkom“

Keď je prijímanie na ruku hriechom

Naša príloha

„Budúci pápež“: Akým výzvam sa musí postaviť?

„Mystérium, ktoré presahuje našu inteligenciu“

Úvahy parížskeho arcibiskupa Michela Aupetita o Eucharistii

Paríž, 8.7.2020 (kath.net – Julia Bauer) – 026 508

Viera v prítomnosť Krista v chlebe a víne

Prvou dôležitou otázkou je chápanie toho, čo nazývame reálnou prítomnosťou, spôsobu, akým je Ježiš skutočne v tomto konsekrovanom kúsku Chleba prítomný. Na čom spočíva viera v jeho skutočnú prítomnosť? Na Ježišovom slove, ktorým potvrdzuje rozmnoženie chleba:
‚Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta. … Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj‘ (Jn, 6,51, 55).“
„Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: ´Vezmite a jedzte: toto je moje telo. Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: ´Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov (Mt 26, 26-28).
Pre kresťana je nemožné spochybňovať tieto slová, ktoré Ježiš tak jasne vyjadril a povedal: ‚Ja som pravda.‘ Konsekrovaný chlieb a konsekrované víno sú teda Kristovým Telom a Krvou.“
„Sv. Tomáš Akvinský v 13. storočí uvádza: ‚V tejto otázke sú videnie, dotýkanie sa a chutnanie nesprávne … Verím všetko, čo Boží Syn povedal – nič nie je pravdivejšie ako tieto slová pravdy.‘
Problém spočíva v pochopení, ako sa tento chlieb a toto víno stali Ježišovým Telom a Krvou, zatiaľ čo si zachovali rovnaký vzhľad a rovnaké chemické zloženie. No nejde o nijaký symbolický jazyk. Nejde o to veriť, že chlieb ‚predstavuje‘ Kristovo Telo a víno ‚predstavuje‘ jeho Krv. Cirkev vždy verila v realitu tejto prítomnosti. V 4. storočí sv. Cyril Jeruzalemský novokrstencom potvrdzuje:
‚Čo sa javí ako chlieb, nie je chlieb, hoci zodpovedá chuti chleba – je to Kristovo Telo. Čo sa javí ako víno, nie je víno, hoci chuť tak usudzuje: Je to Kristova Krv.
Ako sa chlieb a víno stanú Telom a Krvou Pána – tu sa dotýkame ‚veľkého tajomstva‘ viery. …
Chlieb a víno si zachovali svoje fyzikálne a chemické vlastnosti, zatiaľ čo podstatná realita t. j. hlboká podstata sa radikálne zmenila. Zostáva to mystérium, ktoré našu inteligenciu presahuje a ktoré možno prijať iba s vierou.

Symboly chleba a vína – eucharistický život kresťanov

„Pán si zvolil tieto prosté každodenné reality chleba a vína, aby nás dosiahol konkrétnym spôsobom. Treba pripomenúť tradíciu chleba a vína v židovstve: oboje tam má ako podstatné a životne dôležité prvky výživy človeka požehnanie a vďakyvzdávanie a dostávajú aj sviatostný charakter, takže Ježiš to prebral zo svojej tradície viery.
Ježiš sa nám dáva v potrave, ako by nás chcel zachrániť od prvého hriechu, keď sa jedol plod stromu poznania dobra a zla. Kvôli želaniu poznať dobro a zlo, byť ako bohovia, je človek pozvaný prijímať presne ten dar, ktorý robí Pán zo svojho života, aby vstúpil do pravého poznania lásky. To je prameň života a orientuje sa na všetkom dobrom. Chlieb a víno sú prvky pokrmu, ktoré presahujú históriu a generácie. Sú to plody stvorenia a ľudskej práce a znamenajú rovnako smrť aj vzkriesenie. Pšenica a hrozno sa rozdrvia a skrze prácu človeka sa stávajú výživným pokrmom, ktorý pozýva schádzať sa pri stole. Víno potešuje ľudské srdce a pripomína slávnostný rozmer.
Tým, že je Pán prítomný v podobe chleba a vína, dáva nám možnosť účinne mať účasť na jeho smrti a vzkriesení vo všetkých rozmeroch našej ľudskej bytosti. … Z lásky sa nám Pán dáva v Eucharistii, aby sa náš život pre našich bratov stal eucharistickým životom.“

Chlieb z neba

„Moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj (Jn 6,55). Je to „nebeský pokrm. Na Vianoce slávime príchod Božieho Syna v tele. Nazývame to inkarnáciou. To znamená, že Boží Syn, ktorý je dokonalý výraz svojho Otca, teda Boha, prišiel medzi ľudstvo tým, že vzal na seba ľudské telo. Tento Syn vyjadruje dokonale Boha, preto ho nazývame ‚Slovo‘ … Podľa Lukášovho evanjelia Mária uložila Dieťa do jaslí (Lk 2, 7). Čo sa však normálne kladie do jaslí, je krmivo – pokrm. Mária už nevedome plní to, čo Kristus povie o svojom Tele a čo urobí – že nám ho daruje ako pokrm. Je to prorocké gesto. …
Preto je tu súvislosť medzi Ježišovým narodením a jeho Poslednou večerou. V Betleheme sa svetu predstavuje jeho Telo ako viditeľná Božia prítomnosť Boha. … Pri Poslednej večeri sa jeho Telo daruje svetu ako viditeľná prítomnosť Boha, ako toho, ktorý prichádza k človeku, aby ho živil. … Ako to robí matka po narodení dieťaťa … živí ho zo svojej vlastnej substancie. V zásade je to to, čo robí Boh, keď nám dáva svoj večný život, svoj život, ktorý prijímame krstom. Boh Otec nám svoju lásku prejavuje darom Ducha Svätého, skrze ktorého sa zjavuje. Jeho vtelený Syn nás živí svojím Telom.

Zdroj: Entretiens sur la messe de Mgr. Michel Aupetit.

* * * * * * *

František: Osobné stretnutie s Ježišom je možné aj dnes

Homília k 7. výročiu návštevy pápeža na ostrove Lampedúza

Vatikán, 8.7.2020 (RV) 026 507 – „Kto neúnavne hľadá Pánovu tvár, môže ho rozpoznať i v tvárach chudobných, chorých, opustených a cudzincov, ktorých Boh kladie na našu cestu. O tomto dnes kázal pápež František pri svätej omši v Dome sv. Marty, ktorá sa konala pri 7. výročí návštevy Svätého Otca na ostrove Lampedúza. Ako zdôraznil pápež, ani si len nevieme predstaviť to peklo, ktoré prežívajú utečenci v zadržiavacích táboroch v Líbyi. …
«Veru, veru hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili» (Mt 25,40).
«Čokoľvek ste urobili…», v dobrom i v zlom! Táto výstraha je dnes mimoriadne aktuálna. Mali by sme ju všetci používať ako základný bod nášho spytovania svedomia, ktoré si robíme každý deň. Myslím na Líbyu, na zadržiavacie tábory, na zneužívanie a násilnosti, ktorých obeťami sú migranti, na cesty nádeje, na záchranné práce i na odmietanie. «Čokoľvek ste urobili…, mne ste urobili». Viac na:

https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2020-07/homilia-papeza-z-omse-pri-7-vyroci-navstivenia-lampeduzy.html

Kardináli Tagle, Czerny, Hollerich v Pápežskej rade pre dialóg

Vatikán, 08.07.2020 (KAP) 026 506 – Pápež František povolal prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov, menovaného od tohto roku, kardinála Luisa Antonia Tagleho (63) aj do Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg. Ako Vatikán oznámil v stredu, pápež menoval aj ďalších kardinálov a biskupov za nových členov tohto grémia. Sú to kardináli Michael Czerny (73), podsekretár Dikastéria pre rozvoj a ľudské práva a Jean-Claude Hollerich (61), predseda biskupskej komisie EÚ – COMECE. Medzi ďalšími menovanými sú o. i. patriarchálny vikár pre Jordánsko biskup William Shomali (70), arcibiskup Kyotosu Paul Yoshinao Otsuka (65) a arcibiskup Alžíru Paul Desfarges (76).
Radu pôvodne založenú ako „Sekretariát pre nekresťanov“ v r. 1964 vedie od r. 2019 kardinál Miguel Ayuso Guixot Venuje sa kontaktom a dialógu s inými náboženstvami s výnimkou židovstva, ktoré je priradené Pápežskej rade pre napomáhanie jednoty kresťanov. Medzi pracovníkmi Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg je aj viedenský kňaz Michael Weninger a bývalý rektor viedenského Afro-ázijského inštitútu páter Markus Solo.
Rada získala za pápeža Františka veľmi na význame. Pripravila Vyhlásenie o bratstve všetkých ľudí, ktorú v r. 2019 v Abu Dhabí popísali pápež a káhirský veľký imam Ahmad al-Tayyeb. Dôležitú úlohu zohrala aj pri opätovnom nadviazaní dialógu s káhirskou univerzitou Al-Azhar.

Kardinál Pell: „Vo väzení ma držala moja viera“

Kardinál George Pell hovorí o živote nevinného duchovného v austrálskych väzeniach Assessment v Melbourne a Barwon

Sydney, 9.7.2020 (kath.net/First Things/pl) – 026 505

Tu vo väzení je aj veľa dobrého. Som si istý, že väzenia môžu byť však rozhodne aj peklom na zemi. No ja som mal to šťastie, že som bol v bezpečí a dobre sa ku mne správali. Profesionalita strážcov, viera väzňov a existencia istého morálneho cítenia aj na najtemnejších miestach urobili na mňa dojem.
Bol som 13 mesiacov na samotke, z toho 10 mesiacov v Melbourne vo väzení Assessment a 3 mesiace vo väzení Barwon. V Melbourne bol väzenskou uniformou zelený športový odev, ale v Barwone som dostal červené farby kardinála. Bol som odsúdený v decembri 2018 za údajné sexuálne trestné činy voči deťom napriek mojej nevine a napriek nespravodlivej obžalobe štátneho prokurátora voči mne. V apríli austrálsky najvyšší súd zrušil obžalobu voči mne jednohlasným rozhodnutím. Medzitým som si odpykával šesť rokov uloženého trestu.
V Melbourne som žil v cele 11 na 5. poschodí. Cela mala asi 8 x 2 metre – práve dosť na posteľ pevne ukotvenú, ktorá mala nie príliš hrubý matrac i dve deky. Naľavo boli nízke regály s varnou kanvicou, televízorom a jedálenským pultom. Oproti bolo umývadlo s teplou vodou a sprchovací kút. V protiklade s mnohými hotelmi bola nad posteľou aj lampa na čítanie.
Keďže som pred niekoľkými mesiacmi dostal umelé kĺby, používal som spočiatku barlu a dostal som zdravotnú stoličku, čo bolo požehnaním. Každý väzeň musel byť denne hodinu na čerstvom vzduchu. Nikde nebolo jasné sklo, dalo sa síce rozoznať deň od noci, no pozerať sa oknom von sa veľmi nedalo.
Ostatných 11 väzňov môjho 8. oddelenia som nikdy nevidel, no počul som ich. Bolo tam 12 malých ciel a na jednom konci sa nachádzali tí „hlasní“ väzni. U mňa v časti nazvanej podľa predmestia Melbourne „Toorak“ bolo rovnako hlasno ako na tom hlasnom konci. No v podstate to prebiehalo bez rachotu a výkrikov spôsobených trápenými a zúrivými väzňami, ktorí boli často zničení drogami – najmä to bol crystal meth. Divil som sa, ako dlho dokázali búchať päsťami na steny, ale strážca mi vysvetlil, že kopú nohami ako kone. Niektorí úmyselne zatopili cely vodou alebo ich zašpinili. Občas zavolali aj služobných psov alebo niekoho uzemnili slzným plynom. V moju prvú noc sa mi zdalo, že počujem plakať ženu. Iný väzeň volal svoju matku.
Na svoju ochranu som bol okamžite izolovaný, keďže odsúdení za zneužívanie detí sú vo väzení vystavení vyššiemu riziku násilných útokov a ublíženia na zdraví, najmä duchovní. Tak som bol ohrozený jediný raz. Bol som práve v jednom z dvoch vonkajších priestorov od seba oddelených vysokým múrom s otvorom vo výške hlavy. Keď som sa prechádzal popri múre, opľul ma niekto cez otvor a začal mi nadávať. Bol som totálne prekvapený a nahnevaný som sa vrátil k otvoru, aby som si s útočníkom pohovoril. Ten sa však rútil preč a vykrikoval nadávky ako „čierny pavúk“ a aj iné v nijakom prípade lichotivé. Po prvom odpore som mlčal. Potom som sa sťažoval a povedal som, že nepôjdem na šport, pokiaľ ten chlap bude vedľa. O deň mi vedúci oddelenia oznámil, že mladého útočníka presunuli, lebo inému väzňovi „urobil ešte niečo horšie“.
Počas dlhého denného uzáveru od 16.30 do 7.15 mi iní väzni v oddelení občas nadávali aj útočili. Raz večer som počul prudkú hádku o otázke mojej viny. Jeden môj obhajca vyhlásil, že je ochotný veriť každému mužovi, ktorého verejne podporili dvaja premiéri. Názory o mojej vine či nevine sa medzi väzňami rozhodne rozchádzali rovnako ako v austrálskej spoločnosti, hoci médiá s niekoľkými úžasnými výnimkami boli proti mne tvrdo nepriateľsky zamerané. Istý korešpondent, ktorý bol sám desaťročia vo väzení, napísal, že som prvý odsúdený kňaz, o ktorom počul, že má podporu u väzňov. A naozaj, traja väzni v oddelení 3 v Barwone boli ku mne veľmi priateľskí. Aj väčšina úradníkov a strážcov v oboch väzeniach spoznala, že som nevinný.
Odpor väzňov voči páchateľom odsúdeným za sexuálne zločiny voči maloletým je v anglickom priestore veľmi rozšírený – zaujímavý príklad prírodného zákona, ktorý vzniká temnotou. Všetci máme sklon pohŕdať tými, ktorých považujeme za horších, ako my sami seba definujeme. Dokonca vrahovia pohŕdajú tými, ktorí zraňujú deti. Nech je toto pohŕdanie hocijako ironické, nie je iba zlé, pretože vyjadruje vieru v existenciu práva a bezprávia, dobra a zla, čo sa vo väzniciach prekvapujúcim spôsobom prejavuje.
Ráno som často počúval aj moslimské modlitbové spevy. V iné ráno boli moslimovia trocha unavení a nespievali, hoci sa možno ticho modlili.
Jazyk vo väzení bol hrubý a jednoduchý, ale zriedka som počul kliatby či rúhania. Istý väzeň mi povedal, že považuje tento fakt skôr za znamenie viery ako za znak neprítomnosti Boha. Ja som tiež predpokladal, že moslimskí väzni rúhanie netolerujú.
Písali mi väzni z mnohých väzníc, niektorí pravidelne. Jedným z nich bol muž, ktorý postavil oltár, keď som v r. 1996 slávil poslednú vianočnú omšu vo väzení Pentridge predtým, než väzenie zavreli. Iný sa proste priznal, že je stratený a v temnote a či by som mu nenavrhol nejakú knihu? Odporúčal som mu Lukášovo evanjelium a začať s Prvým listom sv. Jána. Ďalší muž mal hlbokú vieru a ctil si sv. pátra Pia z Pietrelciny. Mal sen, že budem prepustený, no ukázalo sa to ako predčasné. Iný mi zasa napísal, že profesionálni zločinci sa zhodujú v tom, že som nevinný a obeťou podlej hry – a dodal, že je zvláštne, že zločinci dokážu spoznať túto pravdu, no sudcovia nie!
Ako väčšinu kňazov aj mňa priviedla moja práca do kontaktu s mnohými ľuďmi, takže som väzňami nebol príliš prekvapený. No strážcovia boli príjemným prekvapením. Niektorí boli priateľskí, iba dvaja mali sklon k nepriateľstvu, ale všetci konali profesionálne. Keby boli tvrdo mlčali, ako to robili celé mesiace strážcovia kardinála Thuậna vo Vietname na samotke, bol by tam život pre mňa oveľa ťažší. Sestra Mary O’Shannassy, popredná katolícka evanjelizátorka v Melbourne s 25 ročnými skúsenosťami koná dobrú prácu. Jeden vrah mi dokonca povedal, že má z nej trocha strach. A táto sestra mi potvrdila, že moje oddelenie 8 je dobre obsadené a vedené.
Po tom, čo som sa neúspešne odvolal na najvyšší súd vo Victorii, som premýšľal, že sa neodvolám na Austrálsky najvyšší súd. Argumentoval som, že nemusím spolupracovať na drahej fraške, keď sudcovia jednoducho takto držia spolu. Vedúci väznice v Melbourne – on bol ešte vyšší muž ako ja a dobrý človek – na mňa naliehal, aby som vydržal. A tak som nabral novú odvahu a zostávam mu vďačný.
Ráno 7. apríla informovala austrálska televízia o rozsudku najvyššieho súdu. Pozeral som na cele televíziu na 7. kanáli, ako prekvapený mladý reportér informoval Austráliu o mojom oslobodení. Jednohlasnosť siedmych sudcov ho sprvu uviedla do zmätenia. Traja väzni vedľa mňa mi gratulovali. Čoskoro som bol prepustený do sveta lockdownu koronavírusu. Moja cesta bola bizarná – dve helikoptéry tlače ma nasledovali z Barwonu ku Karmelitánskemu kláštoru v Melbourne a na ďalší deň ma sprevádzali dve autá tlače celých 880 kilometrov do Sydney.
Pre mnohých je čas vo väzení príležitosťou premýšľať o zásadných pravdách a postaviť sa im. A život vo väzení odstraňuje aj každú výhovorku, že som príliš zamestnaný, aby som sa mohol modliť. Moje pravidelné modlitby ma veľmi podporovali. Od prvej noci som mal stále breviár, aj keď to vždy nebol ten správny na cirkevné obdobie a dostával som každý týždeň sväté prijímanie. Päťkrát som sa zúčastnil na svätej omši. No sám som nesmel slúžiť omšu, čo ma veľmi zraňovalo a to najmä na Veľkú noc a na Vianoce.
Moja katolícka viera ma podporovala najmä v náhľade, že utrpenie nie je nezmyselné, ale možno ho spojiť s utrpením Krista, nášho Pána. Nikdy som sa necítil opustený, lebo som vedel, že Pán je pri mne – aj keď som väčšinu času vo väzení nechápal, čo Pán robí. Mnohé roky som trpiacim a hľadajúcim rozprával, že aj Boží Syn musel prežívať skúšky na tejto zemi a teraz bola táto skutočnosť mne samému útechou. Modlil som sa teda za mojich priateľov a nepriateľov, za mojich podporovateľov a moju rodinu, za obete sexuálneho zneužívania a za mojich spoluväzňov a strážcov.

Kardinál Müller: Nie triedny boj ale spoločenstvo svätých

Rím, 9.7.2020 (LifeSiteNews) 026 504 – V interview s nemeckým autorom Lotharom C. Rilingerom, kardinál Gerhard Ludwig Müller, emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery, prezentuje sieť vzťahov medzi Cirkvou a štátom, vierou a politikou. Ako hovorí, vedúcim princípom je kresťanská koncepcia človeka, katolícka sociálna náuka a viera v Ježiša Krista. Cieľom histórie je spoločenstvo svätých a nie triedny boj. Hovorí aj o témach ako teológia oslobodenia a indiánska teológia.
V úvodných slovách interview kardinál povedal:
„Ja napríklad nie som proti komunizmu, pretože je to protichodná ideológia z pohľadu manchesterského kapitalizmu alebo fašizmu, ale som proti kvôli kresťanskému chápaniu človeka a pre katolícku sociálnu náuku.“
V tomto svetle sa nemecký kardinál kriticky vyjadruje o istých hnutiach v Cirkvi ako teológia oslobodenia a indiánska teológia. Ale nerobí to, aby hovoril v prospech druhej strany – extrémneho kapitalizmu, ktorý nemá záujem o ľudské utrpenie.
V interview sa hovorí aj o etickej úlohe, ktorú by Cirkev mala zohrávať v štátoch bez zasahovania do straníckej politiky.
Kardinál Müller vysvetľuje aj pôvodný záujem teológie oslobodenia predtým, ako si z nej niektorí urobili svoj nástroje:
„Pôvodne chcela hovoriť o láske Boha vzhľadom na útlak a utrpenie miliónov. Moje varujúce slová sa týkajú zvrátenia teológie oslobodenia na vnútro-svetskú náuku a jej zneužívania, aby hrala do rúk vykorisťovateľom a miliardárom na Forbesovom zozname.
Kardinál Müller tiež hovorí o teológii oslobodenia bez marxizmu, ako aj o indiánskej teológii.
„Indiánska teológia hlása, že bez ohľadu na jedinečné a definitívne zjavenie Boha v Ježišovi Kristovi, by sme mohli ustanoviť úplne nový prístup chápania sveta založený na myslení a mýtoch domorodcov. Podľa môjho názoru toto je úplne prehnané a od zásady teologicky nesprávne.“
Kardinál Müller tiež jasne odmieta marxizmus a odvoláva sa na zložitú situáciu v Číne, ktorú opisuje ako „veľmi záhadnú kombináciu extrémneho komunizmu a extrémneho kapitalizmu“.

Lothar C. Rilinger je nemecký právnik a spisovateľ. Jeho nová kniha sa venuje téme prítomnosti nemeckej kultúry

Kardinál Napier ostro kritizuje hnutie Black Lives Matter

Hnutie zneužívajú záujmové skupiny na rozkladanie tradičnej rodiny a celej civilizácie.

Durban, Južná Afrika, 7.7.2020 (LifeSiteNews) 026 503 – Juhoafrický kardinál Wilfrid Fox Napier ostro kritizoval hnutie Black Lives Matter, že rozkladá civilizáciu a kultúry. Kardinál Napier, ktorý je sám tmavej pleti a arcibiskupom Durbanu na juhoafrickom pobreží na Twitteri napísal:

„Krátka štúdia zakladajúcich stanov ´Black Lives Matter´ ukazuje, že toto hnutie zneužívajú záujmové skupiny a strany na rozkladanie hodnôt, štruktúr a inštitúcií, ktoré sú po stáročia základom najlepších civilizácií a kultúr!

Neskôr, 4. júla, kardinál Napier sa vyjadril slovami. „Ďalším kľúčovým testom pravosti hnutia Black Lives Matter by bol jeho postoj k najväčšej potratovej organizácii sveta Planned Parenthood a k potratovému priemyslu!
Rovnaký test sa môže použiť na dôkaz úprimnosti tých, ktorí búrlivo odsudzujú domáce násilie avšak mylne v rámci ideológie gender ako násilie založené na rodovej nerovnosti v protiklade s absolútnym mlčaním vzhľadom na násilie páchané na detičkách v tele matky!“

Ako uviedla nadácia pre právo na život v USA Illinois Right to Life, potratový gigant Planned Parenthood je naozaj nebezpečím pre čiernu komunitu. Veď zakladateľka Planned Parenthood Margaret Sangerové je rasistka. No organizácia sa zameriava aj na menšiny. Medzi čiernym obyvateľstvom je potratový gigant hlavnou príčinou úmrtí. Americké Centrum pre kontrolu chorobnosti hlási, že u Afroameričanov sa vykonalo vyše 15,5 milióna potratov. To je vyšší počet ako úmrtí čiernych na aids, násilné zločiny, rakovinu a srdcové choroby dokopy!

Americký biskup Joseph Strickland z Tyleru v Texase hnutie takisto kritizuje:
„Hnutie Black Lives Matter má niekoľko postojov, ktoré katolíci nemôžu v nijakom prípade podporiť. Pozrite si ich webovú stránku a poučte sa o tom!“
Biskup zdôraznil, že výpoveď hnutia o viere spomína najmä dva body, ktoré protirečia viere: „Hovorí o prapôvodnej rodine – že by matriarchálnej? Protirečí tiež Božiemu plánu, že manželstvo je zväzok muža a ženy! Táto agenda je nebezpečná!“ zdôraznil biskup Strickland empaticky.

Black Lives Matter podľa svojej stránky chce „rozvrátiť Západom predpisovanú štruktúru rodiny podporovaním rozšírených rodín a dediniek, kde sa ľudia kolektívne o seba starajú a zvlášť o naše deti, aby matky, rodičia a deti sa cítili v pohode.“ (O otcovi ani slovo).
Termín „dedinky“ sa odvoláva na knihu Hillary Clintonovej „It Takes a Village“ (Treba na to dedinu). Titul vyplýva z afrického príslovia: Treba celú dedinu na vychovanie dieťaťa“. Clintonová sa vyslovuje za zdieľanú zodpovednosť spoločnosti za úspešnú výchovu dieťaťa.
Katolícky senátor Rick Santorum reagoval vyvrátením tejto teórie knihou „It Takes a Family“ (Treba na to rodinu).

Okrem úsilia rozvrátiť tradičnú rodinu Black Lives Matter podporuje aj sieť na potvrdenie práv homosexuálov.
„Keď sa stretávame, robíme to s úmyslom oslobodiť sa od tuhého zovretia myslenia v zmysle heterosexuálnych noriem či skôr viery, že všetci na svete sú heterosexuálni (pokým sa neprejavia ako iní.) Webová stránka „V čo veríme“ spomína viackrát aj transgenderizmus:
„Vytvárame priestor pre transgenderových bratov a sestry, aby mali účasť a viedli hnutie. Robíme prácu potrebnú na rozklad privilégií „cisgenderu“ (ľudí, ktorí sú proti genderu a za vedecké poznatky o mužovi a žene) a pozdvihnutie čierneho trans-ľudu najmä žien, ktoré sú stále zasahované nesmiernymi násilnými útokmi tých, čo sú proti transgenderu. …
Mimochodom – Alicia Garzová, jedna zo zakladateľov hnutia je lesba.

Nie všetci cirkevní predstavitelia sú takí kritickí voči Black Lives Matter ako kardinál Napier a biskup Strickland.
Biskup George Leo Thomas z Diecézy Las Vegas vydal 10. júna pastoračný list, kde zdôrazňuje:
„Cirkev považuje každý život za posvätný od počatia po prirodzenú smrť. Pod vlajkou katolíckej sociálnej náuky my vyhlasujeme mocnými hlasmi: ‘Áno! Na čiernych životoch záleží!’“

Benedikt XVI.: „Pán Boh zaplať za všetko, milý Georg“

So slzami predniesol arcibiskup Georg Gänswein príhovor Benedikta XVI. k zosnulému bratovi Georgovi Ratzingerovi

Regensburg-Vatikán , 8.7.2020 (kath.net/pbr) 026 502 – So slzami v očiach predniesol arcibiskup Georg Gänswein príhovor emeritného pápeža Benedikta XVI. k zosnulému bratovi Georgovi Ratzingerovi:

Excelencia, najdôstojnejší pán Dr. Rudolf Voderholzer

Milý biskup Rudolf!
V tejto hodine, keď preukazuješ môjmu bratovi poslednú bratskú službu a sprevádzaš ho na poslednej pozemskej ceste, som pri tom. Naliehavo vyjadrujem slová vďaky za všetko, čo v týchto chvíľach rozlúčky konáš. Ďakujem aj ostatným, ktorí boli pri ňom a prejavili mu vďaku za to, čo pre nich v živote urobil a vytrpel.
Ohlas na jeho život a pôsobenie v listoch, telegramoch a mailoch ďaleko presahuje moje predstavy. Ľudia z mnohých krajín všetkých stavov mi písali spôsobom, ktorý sa dotkol môjho srdca. Nemám čas, ani sily každému odpovedať a môžem iba ďakovať za podporu. Veta kardinála Newmana „Cor ad cor loquitur“ sa mi práve teraz ukazuje ako pravdivá. Skrze papier hovorí srdce k srdcu.
Boli to najmä tri vlastnosti môjho brata, ktoré sa stále vracali a odrážajú sa aj v mojej hodine rozlúčky.
Môj brat chápal povolanie ku kňazstvu aj ako hudobné povolanie. … Už ako mladý sa informoval na povolanie, ktoré kňaz vykonáva v dóme … ako dómsky majster kapelník … Keď sa stal kapelníkom bola to radosť aj bolesť, lebo naša matka bola práve odvolaná z tohto sveta. Keby žila ďalej, neprijal by toto volanie vedúceho chlapčenského chóru. Táto služba mu bola stále väčšou radosťou aj vykúpená mnohým utrpením – ako boli nepriateľstvá a odmietanie. Ale stal sa otcom mladých, ktorí mu boli vďační a stáli pri ňom. Aj im ďakujem v tejto hodine …
Ďalšou vlastnosťou bola jeho veselosť a humor, radosť z Božieho stvorenia. No bol aj mužom priamych otvorených slov. Žil 20 rokov v slepote a bol tak dosť vylúčený z reality. To bolo pre neho ťažké. Ale on to prijal a dokázal s tým žiť.
Bol to Boží muž. Bol triezvy, zbožnosť navonok veľmi neprejavoval, no bola stredom jeho života.
Na záver ďakujem, že som ešte raz mohol byť s ním. On neprosil, aby som ho navštívil. Ale cítil som, že je to hodina, keď musím ešte k nemu cestovať. Za toto vnútorné znamenie, ktoré mi Pán daroval, som hlboko vďačný. Keď som sa 22. júna ráno s ním lúčil, vedeli sme, že je to na tomto svete rozlúčka navždy. Ale vedeli sme tiež, že dobrotivý Boh, ktorý nám daroval na tomto svete toto spolunažívanie, vládne aj na druhom svete a aj tam nám daruje nové spolužitie.
Pán Boh zaplať, milý Georg, za všetko, čo si urobil, vytrpel a mne daroval!“
A Pán Boh zaplať tebe, milý biskup Rudolf, za celkom mimoriadne nasadenie v týchto neľahkých týždňoch nás oboch. Zo srdca tvoj Benedikt XVI.

* * * * * * *

Stručne z Life SiteNews

Škótsky kňaz sa pýta vlády: „Krčmy smú byť otvorené, tak prečo nemôžeme mať sväté omše?“

„Je extrémne znepokojujúce, že sa naďalej odkladá povolenie sláviť verejné sväté omše,“ napísal kňaz Michael J. Kane, duchovný pastier Katolíckeho kostola sv. Augustína v škótskom meste Coatbridge.
Coatbridge, 7.7.2020

Kanada: Vandali použili motorovú pílu a brúsku na spílenie hláv sôch krížovej cesty v Diecéze sv. Márie za bieleho dňa!

Sudbury, Ontario, 6.7.2020

Presvedčená teroristka v hnutí Black Lives Matter

Presvedčená teroristka Susan Rosenbergová strávila 16 rokov vo väzení za teroristické útoky v USA za prezidenta Ronalda Reagana. Teraz je členkou skupiny poskytujúcej daňové úľavy pre Black Lives Matter – jeden z projektov skupiny. Podľa správy centra Capital Research Center, Black Lives Matter je oficiálne známa ako nadácia „BLM Global Network Foundation,“ a je to sponzorovaný projekt ľavicovej organizácie Thousand Currents. USA, 9.7.2020

Nemecko: Spolkový štát núti lekárov k potratom

Nemecký spolkový štát Baden-Württembersko sa sťažuje, že „súčasní potratári sú už príliš starí a nie mnohí sú ochotní ich nasledovať“. Jednou z metód prinútenia mladých lekárov k potratom je aj to, že sa tým podmieňuje poskytovanie fondov pre nemocnicu.
Stuttgart, 8.7.2020

USA: Námorníctvo zakazuje námorníkom návštevu omše napriek vyhláseniu prezidenta Donalda Trumpa

Námorníctvo USA vydalo absolútne smiešny zákaz námorníkom navštevovať omše v uzavretých priestoroch. Takéto opatrenie protináboženského charakteru podkopáva vyhlásenie amerického prezidenta, že cirkvi sú počas pandémie koronavírusu v USA podstatné.
USA, 7.7.2020

Írsko: Katolícky vojenský kaplán sa zúčastnil ‘virtuálneho’ homosexuálneho pochodu ‘Pride’

Kňaz Seamus Madigan, hlavný kaplán Írskych obranných síl, prispel na videu posolstvami k pochodu LGBT Pride v Dubline. Inštitút Lumen
Fidei popýtal biskupa Limericku Brendana Leahyho, aby verejne skorigoval homosexuálne posolstvá kňaza, no biskup nereagoval.
Limerick 8.7.2020

Írsko: Minister chce uľahčiť deťom zmenu pohlavia

Írsky minister pre deti, postihnutých, rovnosť a integráciu podporuje návrhy uľahčiť deťom do 16 rokov zmenu pohlavia. Írska vláda už pripravuje príslušné zákony. Dublin, 8.7.2020

026 501

* * * * * * *

Komisia EÚ predsa menuje vyslanca pre náboženskú slobodu

Brüssel/Wien, 08.07.2020 (KAP/KNA) 026 500 – Komisia EÚ chce teraz predsa menovať nového zvláštneho vyslanca pre náboženskú slobodu mimo Európskej únie. Oznámil to hovorca komisie Eric Mamer v stredu v Bruseli. Kto má prevziať tento úrad sa oznámi neskôr.
Komisia nemala v úmysle tento post už obsadzovať, preto sa ozvala kritika viacerých europoslancov, národných poslancov, ako aj zástupcov mnohých cirkví. Mandát doterajšieho vyslanca Jána Figeľa sa skončil s koncom Junckerovej komisie minulý rok.
Aj v Rakúsku napríklad bola na programe parlamentu žiadosť vláde „zasadzovať sa na európskej úrovni v príslušných grémiách za to, aby sa znova menoval vyslanec za slobodu náboženstva a svetonázoru mimo EÚ“.

Moderátor CNN: „Američania nepotrebujú pomoc zhora“

New York City , 8.7.2020 (kath.net/lifesitenews/jg) 026 499 – Chris Cuomo, moderátor spravodajstva CNN, ukončil reláciu 26. júna slovami, že Američania pomoc Božiu nepotrebujú:
„Keď si navzájom veria a keď robia to správne pre seba a pre svoje spoločenstvo, veci v tejto krajine sa zlepšia. Nepotrebujú nijakú pomoc zhora. Je to v nás.“
Cuomove slová pripomenuli výpoveď jeho brata, guvernéra New Yorku, ktorý v interview v apríli vyhlásil: „Boh nemá so stlmením koronavírusu nič do činenia.“
Chris Cuomo sa však opakovane vyznával z katolíckej viery. V r. 2016 na Twitteri napísal, že svoju vieru neskrýva. V r. 2019 v článku pre Glamour, vyhlásil, že muži by sa mali zasadzovať za „reprodukčné práva“ vrátane potratu. Píše to vraj „ako manžel, katolík a otec dvoch dcér“. Tento postoj obhajuje tým, že „svoje náboženstvo nechce nikomu nanucovať“. …

USA: 69 percent proti odstraňovaniu „bieleho Ježiša“

Aktivista ‚Black Lives Matter’ žiada odstrániť nástenné maľby a vitráže zobrazujúce Ježiša ako bieleho Európana!

Washington D.C., 8.7.2020 (kath.net/jg) 026 498 – Celých 69 Američanov odmieta odstraňovanie zobrazení Ježiša Krista ako bieleho Európana. S touto požiadavkou prišiel Shaun King (foto), aktivista hnutia „Black Lives Matter“!

Inštitút prieskumu verejnej mienky Rasmussen zisťoval v júni názory Američanov na Kingov postoj. King vyhlásil:
„Všetky nástenné maľby a vitrážne okná zobrazujúce bieleho Ježiša a jeho európsku matku a ich bielych priateľov by sa mali tiež odstrániť. Je to hrubá forma bielej moci. Zriadené je to ako nástroj útlaku. Rasistická propaganda. Mali by sa všetky odstrániť.“
S výpoveďou súhlasilo iba 13 percent opýtaných, 18 percent nemalo na to názor. Medzi čiernym obyvateľstvom dostal King súhlas od 31 percent.
Z bielych Američanov súhlasilo iba 9 percent, z iných menšín to bolo 13 percent.
Z politických strán Kingovu výpoveď odmietlo 82 percent republikánov, ale iba 58 percent demokratov! Z bezpartajných Američanov je 69 percent proti odstráneniu obrazov „bieleho Ježiša“,

Trump: „My kľačíme iba pred všemohúcim Bohom!

Prezident Donald Trump v Mount Rushmore: „Dieťa každej farby pleti narodené, či nenarodené je stvorené na Boží obraz.“

Washington DC. 8.7.2020 (kath.net) 026 497 – Americký prezident Donald Trump mal v sobotu pozoruhodný príhovor pri príležitosti Dňa nezávislosti pred americkým národným monumentom Mount Rushmore. Pripomenul v ňom zakladateľov USA:
„Tí konštatovali, že všetci sme vybavení rovnakými božskými právami a to nám dal náš Stvoriteľ na nebesiach.“ Trump ďalej kritizoval „ľavicový fašizmus“, ktorý vyžaduje absolútnu lojalitu a povedal:
„Ak nehovoríte jeho rečou, nepraktizujete jeho rituály, nerecitujete jeho mantry a nenasledujete jeho prikázania, tak vás budú cenzurovať, vylúčia vás zo spoločnosti, dajú vás na čiernu listinu, budú vás prenasledovať a trestať.“
Trump ďalej zdôraznil, že USA boli založené na židovsko-kresťanských princípoch a pokračoval:
„Veríme v rovnosť šancí, rovnakú spravodlivosť a rovnaký prístup k občanom každej rasy, každého pôvodu, náboženstva a svetonázoru. Každé dieťa každej farby pleti narodené aj nenarodené je stvorené na Boží obraz. Stojíme vzpriamení, stojíme hrdo a kľačíme iba pred všemohúcim Bohom. To je to, čím sme. To je to, v čo veríme a to sú hodnoty, ktoré nás budú na našej ceste k ešte lepšej a väčšej budúcnosti viesť.“

Putin sa vysmieva ambasáde USA pre dúhovú vlajku

Putin: To niečo ukazuje o ľuďoch, ktorí tam pracujú.“

Martin Bürger

Moskva, 6.7.2020 (LifeSiteNews) 026 496 – Ruský prezident Vladimír Putin sa vyslovil, že dúhová vlajka hnutia „Gay Pride“ vlajúca na Veľvyslanectve USA v Moskve, naznačuje niečo o ľuďoch, ktorí tam pracujú.
Keď Putinovi pri televíznej videokonferencii povedali, že veľvyslanectvo USA má dúhovú vlajku na budove, aby tak oslávilo jún ako mesiac Pride, opýtal sa:
„Kto pracuje v tej budove?“ Keď mu odpovedali: „Američania,“ reagoval na to úsmevom a slovami:
„Nechajte ich oslavovať. Ukázali tak niečo o ľuďoch, ktorí tam pracujú.“ Putin tiež povedal:
„Schválili sme zákon zakazujúci propagandu homosexuality medzi mladistvými. Nuž a čo? Nechajme ľudí vyrastať, dospieť a potom nech si sami rozhodnú o svojom osude.“
Veľvyslanectvo USA v stanovisku vysvetlilo:
„Vlajku LGBTI vytvoril americký umelec a aktivista Gilbert Baker a po prvý raz bola vztýčená ako symbol nádeje a rôznosti 25. júna 1978 počas homosexuálneho pochodu ku dňu slobody v San Franciscu. Jún je mesiac
Pride a my slávime to, že každý si zaslúži žiť život zbavený nenávisti, predsudkov a prenasledovania.“ Veľvyslanec USA John J. Sullivan, ktorý navštevoval katolícku školu, to celé komentoval slovami:
„Práva LGBTI sú ľudské práva. A ľudské práva sú univerzálne. Je to takto jednoduché.“
Nevysvetlil, prečo homosexuáli potrebujú špeciálne práva, aké by už aj tak nemali ako ľudské bytosti.

V júni 2019, NBC News informovali: „Trumpova vláda odmieta žiadosti ambasád USA o povolenia vztyčovať dúhovú vlajku v júni. Počas Obamovej vlády im to vláda povoľovala. …“
V Moskve vyvesili Američania tento rok dúhovú vlajku priamo vedľa americkej zástavy.
V práve schválenej zmene ruskej ústavy sa stanovuje, že iba heterosexuálne zväzky sa uznávajú ako manželstvo. Do ústavy sa dostali aj slová „viera v Boha“.
Putin sa nedávno vyslovil: „Musíme objasniť niektoré veci. Manželstvo je zväzok muža a ženy. Rodina je odlišná vec, ale idea je správna a mala by sa podporovať. Musíme len premyslieť, ako to formulovať a kde.
Čo sa týka výrazov ‘rodič 1’ a ‘rodič 2,’ už som povedal – dokedy ja budem prezidentom, budeme mať ‘ocka’ a ‘mamku’!“ …
Rusko rázne zastavilo propagandu homosexuality a ideológie gender, no má stále vysoký počet potratov. V r. 2018 bolo pred narodením usmrtených asi 661 000 detí. Pôrodov bolo vyše 1,6 milióna. Obe tieto čísla už roky klesajú. V r. 2014 sa narodili 2 milióny detí, potratov bolo viac ako 900 000.
V Sovietskom zväze bývalo vyše 4-5 miliónov potratov. …

Cirkvi míňajú životnú realitu kresťanov

Berlín, 7.7.2020 (kath.net) 026 495 – Cirkvi míňajú životnú realitu mnohých kresťanov v Nemecku. Tento názor vyslovil riaditeľ Výskumného centra pre generácie na Univerzite vo Freiburgu, Prof. Bernd Raffelhüschen, pre „Bild am Sonntag“ a uviedol:
„Dôvodom toho je, že cirkvi sa chápu ako sociologicko-politický komentátori aktuálnych udalostí v USA a na Stredozemnom mori. Namiesto toho, by sa mali sústrediť na svoje základné teologické kompetencie.“
Vedec to napísal v článku o príčine vysokých počtov vystúpení z cirkvi v Nemecku.

Nemecko: ´Synodálna cesta´ nefunguje

Komentár: Peter Winnemöller

Regensburg, 7.7.2020 (kath.net) 026 494 – Má to byť cesta do budúcnosti Cirkvi, ak uveríme sľubom Nemeckej biskupskej konferencie a Centrálnemu výboru nemeckých katolíkov (ZdK). Zo štyroch vyšliapaných cestičiek (fór) do novej histórie Cirkvi dúfajú vybudovať diaľnicu do budúcnosti. Dokonca sa o to pokúšajú digitálne a musia zažiť, že mladí ľudia, ktorí sa zaujímajú o Cirkev, vôbec nemyslia tak, ako si to funkcionári vymysleli. … Používať pri digitálnej reforme Katechizmus by muselo predsa iritovať. A tak musela dokonca aj jedna profesorka konštatovať, že odpor mladých proti novotám bol nečakaný! Nuž nedivíme sa. Kto v posluchárni neprijíma – aj heretické – náuky profesorov, sotva bude môcť úspešne ukončiť štúdium.
Moc v Cirkvi? Niečo také sa spomínalo. No s mocou profesorov sa neplánuje nič urobiť. Kto sa chce presvedčiť, môže ísť na prednášku takého synodálneho priekopníka a tam skúsiť obhajovať náuku Katechizmu. Musí nám byť jasné – na štúdium teológie na tej univerzite potom môžeme zabudnúť! Na teologických fakultách nemeckých univerzít síce nie je pápež neomylný. No profesor určite áno.
Keď sa zverejnili počty vystúpení z Cirkvi za r. 2019, zdalo sa byť jasné, že synodálna cesta nie je liekom na krízu, ale jedom, ktorý ultimatívne vysáva význam Cirkvi. Pri súčasných diskusiách o forme kňazského života by si mali mladí muži dobre zvážiť, či vstúpiť do seminára. Duchovná klíma je tam vážny problém pre zbožného mladíka a zamyslieť sa treba aj nad tým, že pri očividne stabilných počtoch nových seminaristov nakoniec veľmi klesajú počty vysviacok.
Štyri cestičky – fóra – kňazi, ženy, moc v Cirkvi a sexuálna morálka ako ľahko spoznáme, len veľmi nedostačujúco riešia rozsah problémov umierajúcej cirkvi v Nemecku. Kríza pandémie v tom priniesla naozaj veľkú jasnosť a prinesie jej ešte viac. Minulý rok bol počet praktizujúcich katolíkov 9,1 %. Aj s evanjelikmi chodí v nedeľu na bohoslužby asi 2,4 milióna Nemcov. To je pri 84 miliónoch taká dramatická menšina, že to už ani nebolí. Po opatreniach nemeckých biskupov počas pandémie sa tieto čísla ešte masívne znížia. V tomto roku to už bude zrejme menej ako 5 % katolíkov, ktorí pôjdu v nedeľu na omšu! Kto sa vzdá nedeľnej omše, ten sa bez osobného zážitku obrátenia už nevráti.
Nemecká synodálna cirkev iste nevytvára klímu na obrátenia. To sa deje v duchovných spoločenstvách, ktoré majú živý vzťah s Kristom a žijú ho aj navonok. … Čím dlhšie synodálna cesta a celý ten ruch okolo toho trvá, tým je jasnejšie: Synodálna cesta nefunguje.
Kňazská forma života sa nemá pripodobniť Ježišovi, ale prispôsobiť duchu doby. Moc Cirkvi nemá zmiznúť, má sa prerozdeliť. Ženy nechcú nasledovať vôľu Vykupiteľa, chcú sa stať novými mocnými. Morálka sa nemá vrátiť k prikázaniam Desatora, má nasledovať ducha doby. Kto týmto spôsobom Cirkev mení, buduje niečo celkom nové, čo je od Cirkvi od základov odlišné.
Jedinou synodálnou cestou, ktorá by fungovala, by bola synoda biskupov, ktorá synodálne – na spoločnej ceste – zváži, ako by mali vyzerať misie v Nemecku. Na to budeme musieť ešte dlho čakať. Biskupi, ktorí to urobia, sa budú volať misionárskymi biskupmi a budú mať určite iný materinský jazyk ako nemčinu.

Marx: Prudké útoky namiesto duchovného riešenia

V novej knihe býv. predseda Biskupskej konferencie Nemecka biskup Marx „tvrdo súdi konzervatívnych odporcov“ ako sú kardináli Woelki, Müller a biskup Voderholzer.

Prof. Hubert Gindert, predseda Fóra nemeckých katolíkov

Mníchov, 7.7.2020 (kath.net/Blog Forum Deutscher Katholiken) 026 493 – Kardinál Reinhard Marx prezentoval svoju novú knihu „Sloboda“. Noviny „Allgemeine Augsburger Zeitung“ (AZ) z 25. mája píšu: „Zhrňujúco ide o toto: nová teológia, viac ľudskosti, viac slobody, nová éra kresťanstva.“
To znie ako nová politická utópia. No konkrétny Marx nie je. Zo „slobody“ sa dá ľahko urobiť nástroj – všetky ideológie s ňou pracujú, aj keď ju zneužívajú po tom, čo dosiahli moc. Poznáme to z „Manifestu“ Karola Marxa. …
Táto „nová teológia“ sa bližšie nerozvádza. Mala by vlastne viesť k hlbšiemu pochopeniu Ježišovho posolstva. „Nová éra kresťanstva“ sa takisto konkrétne nezviditeľňuje. „Sloboda“ je už trocha otrepaný výraz. No mohla by priniesť zaujímavý aspekt, keby sa napr. vysvetlilo, čo sloboda pre kresťanov znamená – ako sloboda od pút hriechu, obáv a úzkosti, ktoré na ľudí doliehajú.
Marx žiada, že „k obnove patrí naliehavo považovať moderné slobody za spoločenské vymoženosti“: „Nemožno históriu slobody moderného sveta zatracovať ako mylnú cestu, či dokonca ako hrozbu pre vieru a Cirkev.“ Keďže ani toto nekonkretizuje, treba sa spýtať, či Marx vidí ako „spoločenské vymoženosti“ potrat, asistovanú samovraždu, manželstvo pre všetkých, ideológiu gender, selekčnú metódu pri potratoch PND, nájomné materstvo, zrovnoprávnenie všetkých foriem sexuality a zákaz teórií konverzie?
Marx „vyslovuje tvrdý súd nad konzervatívnymi odporcami,“ uvádza sa v prezentácii knihy. Týchto odporcov vidí napr. v ľuďoch, ktorí majú v reformnom procese iný názor. Pretože „on, (Marx) sa považoval za hybnú silu reformného procesu katolíckej cirkvi v Nemecku, ktorý sa nazýva ´synodálna cesta´ a má sa zaoberať sexuálnou morálkou, celibátom a postavením ženy v Cirkvi“.
Ako konzervatívni protivníci sa v opise knihy uvádzajú kolínsky kardinál Woelki a kardinál Müllera, ako aj biskup Voderholzer. Tá definícia sa však vyhýba duchovnej diskusii. Reinhard Marx vyhlasuje: „Ak byť slobodný a byť katolícky nemôžu patriť spolu, je cesta viery do budúcnosti uzamknutá.“ … Je známe, že protestanti sa chvália väčšou slobodou oproti katolíkom. No prinesie to budúcnosť? Protestanti opúšťajú cirkev ešte vo väčších počtoch ako katolíci. To nehovorí pre budúcnosť. Marx: „Cirkvi nesmie byť cudzie nič ľudské.“ Správne! Keď katolíci ešte chodili pravidelne na spoveď, nebolo Cirkvi zrejme nič cudzie. Dnes sa musí dozvedať o situácii od sociológov, psychológov a zo štatistiky. Pokrok? Na záver Marx uvádza:
„Cirkev, ktorá vytrváva v čisto negatívnom pohľade na modernu a sníva o zidealizovanej minulosti … je nielen prekonaná, ale dokonca jej treba brániť existovať a že sa také hlasy množia, to ma znepokojuje.“
Marx je známy tým, že tvrdo rozdáva rany, keď cíti protichodné názory. … Ľudí inak zmýšľajúcich odbaví slovami „fundamentalizmus“ a „autoritatívne nastoľovanie toho starého“.
Nadpis článku v novinách AZ znie: „Jasné vyhranenie voči konzervatívcom v Cirkvi“. Číta sa to ako odpočítavanie porazeného boxera. No „jasný signál“ to nie je.

Írsko: 6 666 potratov v prvom roku po legalizácii!

Komentár: Martin Bürger

Dublin, 6.7.2020 (kath.net/mb) 026 492 – V roku 2019, prvom roku po legalizácii potratov, po prvý raz v katolíckom Írsku podľa údajov vlády usmrtili 6 666 nenarodených detí. Je to číslo, ktoré pripomína Knihu zjavenia sv. Jána vo Svätom písme. Tam sa o diabolskej šelme píše:
„V tomto je múdrosť: kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy – je to číslo človeka a jeho číslo je 666.“

Liam Gibson, politický riaditeľ pre britskú Spoločnosť na ochranu nenarodených detí“ (SPUC), najstaršiu organizáciu na ochranu života na svete, označil tieto čísla ako „skutočne šokujúce“.
Írska vláda uverejnila prvú výročnú správu o potratoch 30. júna. Prvých 6 542 zo 6 666 potratov sa vykonalo v prvých 12 týždňoch. V tomto období netreba uviesť dôvody pre potrat. 24 potratov sa odôvodnilo ako ohrozenie života, či zdravia matky, 100 potratov vykonali, lebo dieťa malo podľa lekárov po pôrode žiť iba do štyroch týždňov. …
Do r. 2018 boli potraty v Írsku ilegálne. Ústava uvádzala: „Štát uznáva právo nenarodeného na život a zaručuje v zákonoch s ohľadom na rovnaké právo na život matky, že sa bude toto právo rešpektovať …“
Dňa 25. mája 2018 hlasovali dve tretiny Írov v referende za zmenu zákona o ochrane života. Teraz je toto znenie už len takéto: „Úpravu ukončenia tehotenstva umožňuje zákon.“ Príslušný zákon podpísal 20. decembra 2018 prezident Michael D. Higgins.
„Nijaká vláda, nijaký štát nemôže napriek referendu zrušiť Bohom dané právo na život čo len jedného člena ľudskej rodiny,“ zdôraznil Gibson. „Potrat nie je nikdy ospravedlniteľný, každé dieťa má právo narodiť sa nezávisle od vývojového štádia, postihnutia, či vonkajších okolností.“
„Hnutie za ochranu života v Írsku bojovalo dlhý a tvrdý boj, aby ženy a deti chránilo pred potratmi. Je veľmi dôležité, aby vzhľadom na túto strašnú nespravodlivosť nemlčalo. Jeho angažovanosť za obranu každého jediného nenarodeného dieťaťa tým, že sa pri každej príležitosti vyslovuje proti potratu, sa nakoniec ukáže ako rozhodujúca.“

Nórsky Trondheim má po 11 rokoch biskupa

Oslo, 4.7.2020 (kath.net/ KAP) 026 491 – Po 11 rokoch vakantného biskupského stolca bude opát Erik Varden 3. októbra vysvätený na biskupa pre prelatúru Trondheim v strede Nórska. Pápež František menoval za biskupa 46-ročného Nóra už v novembri. Vysviacku však bolo treba zo zdravotných dôvodov odložiť. Teraz apoštolský administrátor Trondheimu a biskup v Osle, Bernt Ivar Eidsvig, oznámil nový termín, ako informovala Severská biskupská konferencia minulý štvrtok.
Erik Varden študoval a promoval v Cambridgi a v Paríži a po štúdiu v r. 2002 vstúpil do Opátstva Mount Saint Bernhard v anglickom Leicestershire. Po zložení sľubov v r. 2007 absolvoval štúdium licenciátu (2009-2011) v patristickej teológii na Pápežskom orientalistickom inštitúte. V r. 2013 bol menovaný za predstaveného v opátstve a v apríli 2015 bol zvolený za opáta.
Prelatúra Trondheim má päť farností s 15 000 katolíkmi z viac ako 100 národov. Migranti za prácou a utečenci výrazne zvyšujú počet jej veriacich – mesačne až o jedno percento. Prelatúru v minulých rokoch viedol ako administrátor biskup Eidsvig, augustinián z rakúskeho Kláštora Klosterneuburg.
V regiónoch s malým počtom katolíkov nezakladá Vatikán spravidla diecézy, ale nižšie štruktúry ako vikariáty, či prelatúry. Tak ako Trondheim je aj severnejšie položené Tromsö teritoriálnou prelatúrou. Naproti tomu cirkevná oblasť hlavného mesta Oslo má štatus diecézy.

Švédsko: Kardinál o zvláštnej ceste počas pandémie

Vatikán/Stockholm, 4.7.2020 (kath.net/KAP) 026 490 – Katolícky biskup Štokholmu, kardinál Anders Arborelius, vyjadril svoje zmiešané pocity zo zvláštnej cesty Švédska v kríze koronavírusu:
„Na jednej strane vláda urobila dosť vecí správne,“ povedal Arborelius pre portál „Vatican News“ minulý štvrtok. „No vidím aj zlyhania. V niektorých domovoch seniorov bolo veľmi veľa mŕtvych. Tu sa niečo zanedbalo, alebo neurobilo dobre. V troch katolíckych domovoch v Štokholme neboli naproti tomu nijaké prípady úmrtia,“ zdôraznil kardinál.
Nedostatky vidí kardinál Arborelius okrem toho v chudobnejších predmestiach mesta, kde žijú mnohí migranti. Tam je relatívne veľa mŕtvych na vírus.
V mnohých európskych krajinách vládli veľmi prísne ochranné opatrenia, no Švédsko vsadilo na dobrovoľnosť a dôveru v obyvateľstvo. Doteraz zaznamenali vo Švédsku 70 000 nakazených a viac ako 5300 ľudí zomrelo – zreteľne viac ako v susedných krajinách.

Obmedzenia pre cirkev
Kardinál Arborelius poukázal na to, že katolícka cirkev vo Švédsku je dosť zasiahnutá opatreniami počas pandémie. Stretnutia viac ako 50 ľudí sú zakázané. To nie je pre malé spoločenstvá problém, no pre väčšie je to bolestné. Vládu cirkev darmo prosila o výnimky pre bohoslužby, ako povedal.
Pochvalne sa však biskup vyjadril o angažovanosti vlády pre tých, ktorí sa pre krízu dostali do finančných ťažkostí. Vláda zriadila pomocný fond pre nezamestnaných a iných ľudí v núdzi, aby zmiernila následky pandémie.

Súd oslobodil študentov z viny ‘homofóbie’

„Je to úder do tváre katolíckej univerzity …“

Paríž, 3.7.2020 (LifeSiteNews) 026 489 – Francúzsky odvolací súd vydal rozsudok, že 12 študenti, ktorí sa zúčastnili spontánnej akcie proti propagovaniu „práv LGBT“ v La Roche-sur-Yon, hlavnom meste Vendée na západe Francúzska, „sú nevinní“, neprejavili nijakú homofóbiu, či nenávisť, ani nebránili legálnej demonštrácii LGBT.
Prípad sa stal 18. mája a viedol k útokom mainstreamových médií proti týmto mladým ľuďom.
Vlastná katolícka univerzita ICES – „Institut catholique d’études supérieures de la Vendée“ ich však okamžite sankcionovala!
„Rozhodnutie súdu v Poitiers je úderom do tváre univerzity“ vyhlásil jej rektor Eric de Labarre a označil „výtržnosť študentov“ ako „závažný incident“. Povedal, že univerzita podnikne disciplinárne kroky. A to napriek faktu, že „útok“ sa konal po skončení akademického roka a univerzitné mestečko bolo už zatvorené.
Aktivisti LGBT vyzvali k sankciám voči študentom a dokonca volali po ich vylúčení z univerzity. A tá si zasa osvojila ich slovník a ocenila ich „anti-homofóbny postoj“.
Katolícka univerzita ani len nepripomenula, že ak sa vyžaduje úcta ku všetkým ľuďom, tak aj k udržaniu katolíckej náuky.
Mladí protestujúci proti LGBT vyhlásili, že ich pobúrilo verejné propagovanie morálnej nezriadenosti. …

Prezident Trump: „Je tu vojna proti katolíkom“

Washington, 3.7.2020 (LifeSiteNews) 026 488 – Iba pár hodín po interview Dr. Taylora Marshalla pre „One America News“ (OAN) o súčasnej kríze v Amerike, prezident Donald Trump poslal tvít zdôrazňujúci varovanie tohto katolíckeho teológa:
„Je tu vojna proti katolíkom.“
Marshall zdôraznil, že súčasné útoky na symboly a sochy nie sú iba o prezidentskom kandidátovi, ale o útoku na kresťanskú civilizáciu:
„Tieto tvrdé útoky a tieto nenávistné skupiny – to nie je len o soche Georga Washingtona a iných politických postavách, ale to sú útoky na kresťanské symboly, znaky, kríže a sochy. Sme naozaj vo vojne o srdce civilizácie,“ uviedol tento tomistický teológ a autor mnohých kníh vedec.
„Dobro, ktoré sme prežívali v našom národe, prišlo z kresťanskej kultúry. A títo ateisti, títo socialisti, títo marxisti to vedia a útočia na to. Tu si môžeme pripomenúť, že to bol sám zakladateľ marxizmu – Karol Marx – kto raz povedal, že ´náboženstvo je ópium ľudstva´ a komunistické štáty vždy potláčali kresťanstvo.“
Dr. Marshall potom spomenul, ako sa katolíckym sochám stínajú hlavy, ako zhodili sochu v St. Louis a odstránili dve sochy sv. Junipera Serru a povedal:
„Sv. Juniper Serra bol však veľkým zástancom práv domorodcov! V 13. storočí vôbec neexistoval medzikontinentálny obchod s otrokmi. Berú diskusie a kontroverzie našej doby a vkladajú ich do týchto mužov. Prichádzajú, aby vymazali kresťanskú pamäť, aby vymazali kresťanskú civilizáciu. Oni naozaj pasú po tom, v čo my veríme v našom srdci!“ povedal Marshall v interview a dodal:
„Ako národ sme predsa dokázali – často preliatím krvi – oľutovať to zlé a zmeniť svoje správanie. Môžeme spolupracovať a nevypáliť všetko, čo je Amerika, až do tla. Môžeme konštatovať, čo je zlé a uchovať si, čo je dobré a cenné v našej histórii. Ľudia si uvedomujú, že sme sa presunuli z politického boja do duchovného boja! Už to nie je iba ľavica proti pravici, ale ľudia si uvedomujú, že tu ide o boj Krista proti satanovi, ako sa predpovedá v Knihe Genezis 3,15. A tento boj sa teraz stáva hlavným prúdom – mainstreamom!
Dr. Marshall tiež spomenul svoju knihu: Infiltrácia. Úklady zničenia Cirkvi zvnútra a ukončil slovami:
„Musíme sa teda modliť, robiť pokánie a usilovať sa, aby sme Kristovi pomáhali túto vojnu vyhrať.”

Keď je prijímanie na ruku hriechom

Komentár: Peter Kwasniewski, tomistický teológ, liturgik a skladateľ chorálov. Pôsobil na Medzinárodnom teologickom inštitúte v Rakúsku a na Františkánskej univerzite v Steubenville v USA

USA, 2.7.2020 (LifeSiteNews) 026 487 – Mnohí biskupi na svete sa pokúšajú nútiť katolíkov, aby prijímali Eucharistiu na ruku v protiklade s ich dobre formovaným svedomím o rizikách tohto prístupu aj proti ich kánonickému právu dostávať prijímanie na jazyk. Dostal som veľa otázok od nešťastných katolíkov, ktorí sa pýtali, či biskupi ozaj majú právomoc obchádzať príslušné dekréty.

Je to bolestný kríž, ktorý musia toľkí katolíci niesť v týchto dňoch priorít postavených na hlavu.
Ak biskupi zneužívajú svoju právomoc a to robia, lebo univerzálny zákon nemôžu len tak odsunúť nabok, nie je správne kapitulovať pred ich požiadavkou, keďže to by iba potvrdilo ich popieranie zákona, tradície a legitímnych práv veriacich. To isté platí pre kňazov – oni chcú byť „poslušní“, ale v skutočnosti len umožňujú prechmat biskupov. Môžeme ospravedlniť ich slabosť, ale nemali by sme podporovať „zaradenie sa poslušne do radu“ . Spomínate si na rakúskych katolíkov v čase Hitlera? Všetci sa podriadili okrem Franza Jägerstättera, všetci hovorili: „Ó, my môžeme tento nacionálny socializmus zladiť s katolíckou vierou“ a nepovedali: „Nie tak rýchlo – nevidím dôvod to urobiť.“ A Cirkev ho teraz uznala za mučeníka. Môžeme dúfať, že Pán bude milosrdný so zvyškom ľudí, ktorí sa podrobili.
Bude ťažké presadzovať, že je nevyhnutne hriechom prijímať Eucharistiu na ruku, po tom, čo sa urobili adekvátne opatrenia. Ak by to však bolo hriechom samé osebe, nikdy by to nebola mohla praktizovať raná Cirkev.
Keď si pripomenieme opis sv. Cyrila, mali by sme položiť pravú ruku na ľavú, zohnúť sa a zobrať Hostiu ústami a olízať dlaň, aby nezostali čiastočky. Pravú ruku sa použije ako paténa a úcta sa prejavuje poklonou.
No nežijeme v 5. storočí ale v 21. po tisícročí, počas ktorého Cirkev pohnutá Duchom Svätým zanechala prijímanie na ruku pre rastúcu hlbokú úctu voči Najsvätejšej sviatosti a oveľa hlbšiu úctu aj k špeciálnemu pomazaniu rúk kňaza, aby mohol konať sväté veci a preto, že sme si uvedomili nebezpečie spojené s prijímaním na ruku. Niečo prijateľné v jednom storočí, môže byť neprijateľným v inom, pretože Cirkev sa vyvíja tak, ako sa vyvíja dokonca aj jej náhľad do zjavených tajomstiev. …
Zrelý dobre formovaný katolík si uvedomuje, že prijímanie na ruku bolo dávno zavrhnuté a že by tak konal proti svojmu svedomiu a chápaniu viery. No je veľa katolíkov tak úboho formovaných vo viere a takých neznalých, že nevedia, aká tradícia bola a prečo takou bola – ani že by sme mali dôverovať našim tradíciám. Taký katolík v stave milosti a pokúšajúci sa robiť to, čo verí, že Cirkev od neho požaduje, by nevyhnutne páchal hriech prijímaním na ruku!
To neruší nijako vážne problémy s prijímaním na ruku. Je nevhodné nepomazanými rukami dotýkať sa Kristovho Tela. Riskuje sa tak znesvätenie Nášho Pána v stratených čiastočkách. Protirečí to Tradícii. Živé Magistérium samotné má povinnosť držať sa Tradície a nie protirečiť jej, čo by sa rovnalo výroku, že Duch Svätý sa stratil.
Dokonca aj Pavol VI., ktorý bol farboslepý a hluchý na tóny v liturgii, ako sa zdá, to spoznával (pozri dokument Memoriale Domini z 29. mája 1969, Svätej kongregácie pre Boží kult), ale bol príliš slabý a pochybujúci v seba, aby udržal to, o čom veril, že je pravdivé. My by sme však nemali byť slabí a nemali by sme pochybovať v seba pri nasledovaní múdrosti Tradície.

Naša príloha

„Budúci pápež“: Akým výzvam sa musí postaviť?

Pápežský biograf George Weigel načrtáva v novej knihe ideálny obraz pápeža. Komentár Martin Bürger.

Illertissen, 5.7.2020 (kath.net) 026 486 – Americký publicista George Weigel sa stal známym v celom katolíckom svete monumentálnym životopisom sv. Jána Pavla II. Novou knihou „Budúci pápež“, ktorá vyšla v „Media Maria“, sa zdanlivo púšťa na tenký ľad. Už teraz, keď František bude možno ešte mnohé roky nástupcom sv. Petra sa nad tým zamýšľať, ba navrhovať ideálny obraz pápeža? V nijakom prípade! Aj pápeži sú len ľudia a nijaký pápež nebude nikdy dokonalý.
Na druhej strane je dobré mať pred očami ideál a síce pre laikov, rehoľníkov, kňazov i biskupov, ktorí v knihe nájdu mnohé podnety aj pre vlastné povolanie v Cirkvi.
Weigel nekritizuje nijakého pápeža ani Františka, ani Benedikta XVI., ani Jána Pavla II. Pozorný čitateľ však vníma situáciu a vyhlásenia v Ríme v ostatných rokoch a desaťročiach, keď Weigel práve s Františkom nie je celkom spokojný. Píše:
„Ďalší pápež musí spoznať obsiahlu autoritu svojho úradu, ako aj hranice, v ktorých musí túto autoritu realizovať. A tak sa musí zaoberať „serióznymi a úctivými kritikami a reagovať na tie, ktoré vyslovujú tí, čo majú o Cirkev starosť a cítia sa za ňu byť zodpovední“.
„V prvom rade kritikou spolubratov v biskupskej službe, ktorí, keď treba, musia nájsť odvahu urobiť to isté, čo sv. Pavol, ako sám dosvedčuje v Liste Galaťanom (porovn. Gal 2,11) urobil pre Petra: Bratsky ho napomenúť.“
Nepochybne tu ide o narážku na „dubia“ s kritickými otázkami k exhortácii Amoris laetitia, ktoré napísali štyria kardináli.
Rady k Petrovmu úradu sú však cenné:
Pápež má ukázať, že „nie je podriadený nijakému pozemskému suverénovi, ale je sám suverénom vlastného práva“ a vzdať sa vlastnej štátnej príslušnosti. Musí si byť vedomý, že vždy koná ako pápež a prejavovať príslušnú disciplínu, nevyjadrovať sa všade a ku každej téme, práve keď ide o osobný názor. Nezávisle na tom, kde bude budúci pápež bývať – či v hosťovskom dome Vatikánu ako František, alebo v Apoštolskom paláci ako Benedikt a jeho predchodcovia, musí „sa stýkať s mnohými rozdielnymi osobami“ a nespoliehať sa iba na oficiálne kanály kúrie.
To platí podľa Weigela aj pri menovaní biskupov. Nemalo by sa spoliehať iba na návrhy vatikánskych orgánov, ale má sa rozšíriť aj „okruh tých ľudí, s ktorými sa to pred menovaním kandidáta konzultuje. V súčasnosti sa konzultujú najmä biskupi. To viedlo k problémom v Cirkvi a ďalší pápež by to mal napraviť.“ Weigel navrhuje zapojiť aj osvedčených miestnych laikov, ktorí poznali kandidáta roky ako farára. Ako to má vyzerať musí pápež sám vyskúšať.
„Pápeži robia veľa, ale sú iba dve veci, ktoré pápež musí robiť. Musí menovať biskupov, alebo ich potvrdiť po voľbe synod vo východných cirkvách, pretože len sám má na to autoritu. A musí prijímať veľvyslancov štátov, k čomu je zmluvne zaviazaný. No menovanie biskupov je tá najdôležitejšia úloha.“
Potešuje, že Weigel zdôrazňuje jasnosť náuky, ktorú musí pápež hlásať. V kapitole o ekumenizme a medzi-náboženskom dialógu charakterizuje „úsilie o jednotu kresťanov ako úsilie o jednotu v pravde. A medzi-náboženský dialóg treba napomáhať do tej miery, do akej sa zakladá na pravde. „Preto sa musí budúci pápež s partnerom inej viery stretávať s rešpektom, ktorý je zameraný na obojstranné objasňovanie pravdy a súčasne sa nezlomne držať právd, ktorých zachovávanie mu bolo zverené“.
Weigel je veľký priateľ II. vatikánskeho koncilu. Stále znova sa v knihe odvoláva na texty koncilu. Žiaľ nepožaduje od budúceho pápeža explicitné objasnenie problematických pasáží, ako napr. o náboženskej slobode. Úprimní katolícki teológovia, ktorí naozaj šíria pravú náuku, podávajú rozdielne a občas si odporujúce výklady dokumentu koncilu o náboženskej slobode Lumen gentium. Zreteľnou sa stáva skutočná existencia problematických textov aj na tom, že Kongregácia pre náuku viery dogmatickú konštitúciu Lumen gentium, ktorá sa postarala o mnohé diskusie, oficiálne vysvetlila a komentovala až v r. 2007.
„Každá katolícka reforma je návratom k pôvodnej ´podobe´ Cirkvi, ktorú jej dal sám Kristus,“ píše Weigel. „V centre tejto ´podoby´ Cirkvi stojí veľké poverenie misií – vyjsť a urobiť všetky národy učeníkmi.“ Aj keď sa laici stále znova chytajú iniciatívy, aj keď kňazi vo farnostiach a biskupi v diecézach stále znova pôsobia v tomto zmysle, všetci členovia Cirkvi hľadia, viac ako kedykoľvek, na pápeža ako na vodcu kresťanstva. Dobrý a silný pápež môže v Cirkvi urobiť veľa dobrého. Treba dúfať, že budúci pápež bude aspoň z väčšej miery zodpovedať ideálu, ktorý navrhuje Weigel. O podrobnostiach sa možno sporiť, pretože ako sa uviedlo – nijaký pápež nie je dokonalý.

* * * * * * *

K DUCHU SVÄTÉMU: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)

K FATIMSKEJ PANNE MÁRII:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniame, Obetujeme ti najsvätejšie Telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánku. Pre jeho nekonečné zásluhy ťa prosíme, odpusť nám všetky hriechy. A nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom i nepriateľom.
Pokorne ťa prosíme, odpusť nám všetky urážky, ktorých sa ti denne od nás dostáva. Odpusť nám aj tie, ktorými sme urazili Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré ťa tak veľmi miluje.
Jej prostredníctvom ti obetujeme naše modlitby, obety a všetky dobré skutky ako náhradu za neprávosti, spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Obetujeme ich tiež za našu mládež, jej rodičov a vychovávateľov. Prijmi ich aj za obrátenie hriešnikov, pohanov a našich bratov žijúcich v blude.
Vrúcne ťa prosíme, daj nám svätých kňazov, biskupov a apoštolov. Zveľaďuj a chráň svoje dielo, aby sme jednotne a horlivo pracovali za rozšírení Božieho kráľovstva na zemi. Nech sa vždy stane tvoja svätá vôľa.
Odovzdávame sa ti, obetujeme a zasväcujeme v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
Dopraj nám všetky milosti. Daj, aby sme ťa lepšie poznali a z lásky ti slúžili. Zmiluj sa nad dušami v očistci.
Nakoniec ti vrúcne ďakujeme, za všetko, čím si obdaril našu dušu a naše telo.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, buď nám spásou. Kráľovná presvätého ruženca, oroduj za nás. Amen.
(S povolením cirk. vrchnosti Nitra č.1285/46)

Sv. MICHAL ARCHANJEL,
bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

SLÁVNE KNIEŽA NEBESKÝCH VOJSK, svätý Michal archanjel,
chráň nás v boji a hroznom zápase, ktorý vedieme proti kniežatstvám a mocnostiam, proti vládcom tohto temného sveta a proti zlým duchom.
Príď na pomoc ľuďom, ktorých všemohúci Boh stvoril nesmrteľných na svoj obraz a podobu a ktorých draho vykúpil z moci satana.
Bojuj dnes Pánov boj s légiami svätých anjelov, tak ako si kedysi bojoval proti Luciferovi, vodcovi pyšných duchov a všetkých odbojných anjelov, ktorí boli proti tebe bezmocní a už nebolo pre nich miesta v nebi.
Učiň, aby anjel odpadlík, ktorý sa zmenil na anjela temnosti, a ešte sa stále plazí po zemi, aby nás zničil, bol zvrhnutý do priepasti spolu so svojimi nasledovníkmi. Dnes tento prvý nepriateľ ľudstva a vrah od počiatku znova nadobudol sebadôveru. Prestrojený za anjela sveta chodí so zástupmi skazených duchov, napáda zem a vyhladzuje meno Boha a Krista, plieni, zabíja a posiela do večnej záhuby duše, ktorým bola určená koruna večného života.
Tento skazený had je ako nečistý prúd, ktorý vlieva do ľudí so zvrátenou mysľou a spustnutým srdcom jed svojej zloby, ducha klamstva, bezbožnosti a rúhania a smrteľný dych nečistoty, neresti a ohavnosti. Títo prefíkaní nepriatelia ľudstva zaplavujú blenom a palinou Cirkev, nepoškvrnenú Baránkovu nevestu, a dotýkajú sa jej posvätných pokladov.
Ponáhľaj sa, nepremožiteľné knieža, na pomoc Božiemu ľudu proti vpádom zatratených duchov a dožič mu víťazstvo. Amen.

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista. Amen.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *