6 vecí, ktoré sa Vaše deti naučia, keď v nedeľu vynechávate svätú omšu
Netrvá nám dlho, kým si ako rodičia uvedomíme, že naše deti absorbujú všetko, čo robíme a hovoríme. Spomínam si, keď som prvýkrát počula, ako si moje dvojročné dieťa raz hlboko povzdychlo: „Ó, môj Bože. Nevládzem už.“ Jej tón a výraz boli presne ako moje.
Niekedy sa stretnete tvárou v tvár svojim vlastným hriešnym návykom cez slová a činy Vašich detí.
Nedávno som bola pri krste, v ktorom kňaz pripomenul každej prítomnej osobe, že práve pokrstené dieťa sa bude prostredníctvom jeho skutkov dozvedať o Bohu a ako na Neho reagovať. Keby naše dieťa videlo svedectvo o našej modlitbe, naučilo by sa modlitbe, ale ak by dieťa nikdy nevidelo komunikáciu s Bohom od ľudí vo svojom živote, dozvie sa tak od nás, že to nebolo potrebné.
Aj keď nikto z nás nie je dokonalý, máme zodpovednosť za správanie, ktoré chceme, aby naše dieťa napodobňovalo. Rovnako ako sa deti učia z toho, čo robíme, tiež sa učia z toho, čo nerobíme.
Keď každú nedeľu vynecháme prioritnú návštevu nedeľnej svätej omše, srdciam našich detí sa nedostane slovo o viere a živote s Bohom.
6 vecí, ktoré sa deti naučia, keď v nedeľu vynecháme svätú omšu
1. Boh je dôležitý, ale nie až taký dôležitý.
Tráviť čas s Bohom je určite skvelé, ale iba vtedy, keď je to pre mňa výhodné. Futbalové zápasy, spánok a _____ (vložte aktivitu podľa výberu) sú dôležitejšie ako snaha byť s Bohom jednu hodinu týždenne aspoň v nedeľnú sv. omšu.
2. Boh v skutočnosti nevie čo hovorí.
Áno, je to prikázanie, aby bol Pánov deň zasvätený, ale Boh nechápe, ako sme z celého pracovného týždňa uťahaní, znechutení, takže sa môžeme na základe okolností nášho života rozhodnúť, čo vlastne znamená toto prikázanie o nedeli a všetky Jeho ďalšie prikázania. Je na nás, aby sme si vybrali, ktoré z Božích prikázaní chceme dodržiavať.
3. Cirkev v skutočnosti neočakáva, že sa budeme držať jej učenia.
Áno, Cirkev nám káže navštevovať omšu v nedeľu, ale Cirkev nechápe, ako sme zaneprázdnení, koľko máme detí alebo ako sme unavení, takže sa môžeme na základe okolností nášho života rozhodnúť, čo Cirkev tým naozaj rozumie.
4. Svätá omša je o mne a o tom, čo sám ponúknem/neponúknem iným.
Keď chodíme na omšu, ako sa nám páči, akoby sme zabudli, že ísť na omšu buduje cirkevnú komunitu. Vaša farnosť môže vyžadovať, aby ste boli lektorom, spievali v zbore alebo sa rozdelili či niesli obetné dary. Vidieť svoju rodinu v kostole môže byť práve to, čo starší človek potrebuje, aby mu to prinieslo radosť do osamelej nedele. Existuje mnoho dôvodov, prečo sme spoločenstvom viery a prečo sa stretávame pri bohoslužbách.
5. Ak sú veci ťažké – nudné, nemusím ich robiť.
Ak nechodíme na omšu a našim deťom hovoríme, že je to preto, že omša je „nudná“ alebo „z toho nič nemáme“, naše deti sa dozvedia, že musíme robiť iba veci, ktoré sú zábavné a vzrušujúce. Toto jednoducho neplatí, pokiaľ ide o našu vieru a každodenný život. Väčšine ľudí sa nezdá byť zábavné a vzrušujúce platiť dane, ale stále to musíme robiť.
6. Pochybovať o pravej prítomnosti Ježiša v Eucharistii a milostiach, ktoré pochádzajú z Jeho premenenia.
Ak skutočne veríte, že Ježiš je prítomný v Eucharistii a že k nám prichádza každú nedeľu pri sv. omši, čo by Vás od neho odradilo? Prečo by ste nechceli dostávať milosti, ktoré udeľuje prostredníctvom tohto neuveriteľného daru. Náš katechizmus nás učí: „Eucharistia je srdcom a vrcholom života Cirkvi, pretože v nej Kristus spája svoju Cirkev a všetkých jej členov so svojou obetou chvály a vďakyvzdania a ponúka ju raz navždy na kríži svojmu Otcovi; touto obetou vylieva milosti spásy na svoje telo, ktoré je Cirkvou.“
Rodičia, viem a úplne chápem, aké ťažké je priviesť deti do kostola. Často, keď opúšťam omšu, cítim sa, akoby som práve súťažila v zápase. Bez ohľadu na to, koľko plánujem a pripravujem, máme veľa dní, keď sú deti úplne iné než anjelské. Je to bitka. Je to však boj, ktorý stojí za to bojovať. Nie je lepšie miesto kam priviesť naše deti, ako k Ježišovým nohám. Nie je lepšia lekcia, ako ich naučiť, ako dať Boha na prvé miesto VŽDY, bez ohľadu na to, čo sa deje v našich životoch alebo aké ťažké je byť na omši. Hádajte, čo sa stane, ak budete čakať na to, aby ste deti priviedli na omšu, kým sa nebudú vedieť správať lepšie alebo Váš život nebude tak zaneprázdnený? Budete čakať zbytočne, toto sa nestane. Satan nám vždy poskytne výhovorku, aby sme vynechali oslavu najvyššej formy modlitby, ktorú tu na Zemi máme, ale Boh nám vždy dá milosti, aby sme odpovedali „áno“, keď ho požiadame o pomoc.
Urobte z nedeľnej omše jednu stabilnú vec, ktorú Vaša rodina bude neustále robiť spolu. Verte mi, že požehnania a milosti, ktoré vychádzajú z tohto spoločného zvyku, zmenia Váš rodinný život mocným a zázračným spôsobom.
Zdroj: catholic-link.org, Obrázok: Pixabay
