30. nedeľa cez rok C
Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali,
povedal toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa…“
Viď Lk 18,9-14
Minulú nedeľu sme počúvali „podobenstvo o tom, ako sa treba stále modliť a neochabovať“ (viď Lk 18,1). Samotný príbeh však nehovoril o modlitbe. Vdova z príbehu sa nemodlila. Prosila sudcu, aby ju obránil, a on nakoniec jej naliehaniu vyhovel. Na vytrvalosti vdovy v záležitostiach bežného pozemského života Ježiš ilustroval, o čo väčší zmysel má vytrvalá modlitba.
V podobenstve dnešnej nedele naopak vystupujú dvaja ľudia, ktorí prišli do chrámu modliť sa. Obaja sa obracajú na Boha, dozvedáme sa, ako sa modlia, a Ježiš vysvetľuje, čia modlitba bola prijatá. Skrátka, celý príbeh sa odvíja okolo modlitby. Pri pozornom počúvaní nám však neunikne, že hoci podobenstvo hovorí o modlitbe, nie je (len) o modlitbe. Evanjelista totiž upresňuje, že Ježiš ho povedal tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali. Nie je teda určené tým, ktorí sa modlia príliš dlho, príliš vpredu, príliš roztržito, či s hlavou príliš vztýčenou, ale tým, ktorí pohŕdajú druhými a považujú sa za spravodlivých.
Dá sa teda povedať, že podobenstvo o sudcovi a vdove, ktoré nehovorí o modlitbe, ale o živote, je o tom, ako sa treba modliť. A naopak, podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi, ktoré hovorí o modlitbe, nie je o (len) tom, ako sa treba modliť, ale o tom, ako treba žiť. V evanjeliu stoja obe podobenstvá tesne vedľa seba. Presne tak, ako v našom živote. Aj tam platí, že v tých skutočnostiach, ktoré nie sú o modlitbe, sa odráža naša modlitba, a naopak, naša modlitba nutne vypovedá o tom, aký je náš bežný život. Ak teda platí: „aká modlitba, taká viera“ („Lex orandi, lex credendi“, viď KKC 1124), nemenej platí: „aká modlitba, taký život“ („Lex orandi, lex vivendi“), a opačne.
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP