29. nedeľa cez rok C
Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať:
„V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova…“
Viď Lk 18,1-8
Ak sa nám nedarí stále sa modliť a neochabovať, ako k tomu vyzýva Ježiš, možno stojí za úvahu, akým spôsobom čítame podobenstvo o sudcovi a prosiacej vdove. Obvykle pristupujeme k Ježišovým podobenstvám tak, že hneď nájdeme nápadnú podobnosť medzi sebou a niektorou z postáv príbehu. S touto osobou sa pomerne ľahko stotožníme a záver, ku ktorému nás podobenstvo vedie, následne aplikujeme na seba.
Aj v podobenstve o sudcovi a vdove hneď nájdeme čosi, čo máme spoločné s jednou z hlavných postáv. Podobne ako vdova z príbehu aj my máme srdce plné túžob a potrieb. Aj nás trápia rozmanité starosti. Aj my čelíme rôznym protivenstvám a potrebujeme, aby nás niekto obránil. Preto sa ľahko dokážeme vcítiť do pozície vdovy a uľahčene si vydýchneme, keď sa dozvieme, že ju sudca konečne vypočul. Potiaľto je náš postup v poriadku. Problém však nastáva, keď začneme podobenstvo čítať ako rovnicu, v ktorej sa postavy z príbehu musia rovnať presným ekvivalentom v našom živote. Zdá sa, že rovnica má jednoduché riešenie: Prosiaca vdova – to sme predsa my. Nuž a sudca – to môže byť jedine Boh! Má byť teda naša modlitba podobná vytrvalému naliehaniu na nespravodlivého sudcu, o ktorom už vopred vieme, že nakoniec zareaguje iba preto, lebo ho prestala baviť naša neoblomnosť? „Ďakujem, o takýto model modlitby nemám záujem,“ oprávnene odpovie každý, kto disponuje minimálnou dávkou zdravého rozumu.
Podobenstvo o sudcovi a vdove totiž nie je rovnica. Medzi vdovou, ktorá nalieha na sudcu, a človekom, ktorý sa modlí k Bohu, nestojí znamienko „rovná sa“. Naopak, podobenstvo o nespravodlivom sudcovi a vytrvalej vdove je jedna veľká nerovnica. Na jednej strane stojí nespravodlivý sudca a na druhej strane milosrdný Boh. Na jednej strane je vdova, ktorá nemá nikoho, kto by ju obránil, a na druhej strane stojí Nevesta, ktorá vie, že je s ňou Ženích (porov. Lk 5,34). Na jednej strane je neochota sudcu, ktorý by si najradšej zapchal uši, aby nepočul otravnú vdovu, a na druhej strane je Ženíchova túžba, po sladkom hlase svojej Nevesty (porov. Pies 2,14). Čo je viac? Nájde Syn človeka na zemi takúto vieru?
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP